Denník N

Venujte minútu poézii. Spúšťame seriál Báseň na tento deň

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Počas víkendov a sviatkov budeme prinášať básne slovenských básnikov a poetiek vo výbere Petra Milčáka.

Valter Brichta mal dvadsaťtri rokov, keď tragicky zahynul pri jaskyniarskej výprave. Okrem skúmania podzemia sa venoval aj písaniu básní a jedna z nich sa začína takto: „Vždy v noci / sa na chvíľu / zobudím, / aby som uvidel, / ako červené ohne / Slovnaftu zapaľujú / nočnú oblohu.“ Ako to pokračuje, sa dozvedeli tí, ktorí si kúpili posmrtne vydanú zbierku jeho básní Nepresnosť intuície (1995). Veľa ich nebolo a dnes je meno autora takmer zabudnuté.

Brichtov príbeh je tak trochu príbehom slovenskej poézie. Čiže oblasti literárnej tvorby, ktorá sa dlhodobo nachádza na okraji čitateľského záujmu. Vysvetľujúci argument nezrozumiteľnosti či estetického elitárstva pritom zjavne neobstojí. Ide skôr o ochotu publika otvoriť sa a prepnúť na trochu vyšší level vnímavosti. A aj o otázku, či sa básne dokážu k čitateľovi vôbec dostať.

Peter Milčák vydáva slovenskú poéziu tridsať rokov. Pri príležitosti výročia svojho vydavateľstva Modrý Peter si jednak robil inventúru vlastnej činnosti, a popri tom uvažoval nad tým, ako sa za tie tri desaťročia zmenilo vnímanie poézie na Slovensku. Musel konštatovať, že okruh čitateľov sa nijako zásadne nezväčšil. Preto vznikol nápad niečo s tým urobiť.

Výsledkom je projekt Báseň na tento deň. Denník N bude počas víkendov a sviatkov zverejňovať básne slovenských autorov. Obsahová dramaturgia je v rukách Petra Milčáka. Je presvedčený o tom, že básnický seriál dokáže kvalitou napĺňať dlhodobo, predbežný plán je program na jeden rok. Výsledkom bude digitálna antológia súčasnej slovenskej poézie a príspevok k jej ceste do čitateľského povedomia.

Minúta poézie

„Nejde o to, aby sa zbierky básní namiesto desiatok či stoviek kusov predávali v tisícových nákladoch. Cieľ je nájsť a získať si príjemcov, pre ktorých sa čítanie básne stane prirodzenou potrebou. Ja si báseň musím prečítať, potrebujem ju tak ako jedlo alebo spánok. Veľmi by som si želal, keby stúpol počet ľudí, ktorí takýmto spôsobom pristupujú k poézii“, vysvetľuje svoj zámer Milčák.

Hlavný dôvod tohto úsilia spočíva v tom, že domáca poetická tvorba si záujem zaslúži. Nielen podľa Milčáka sa totiž slovenská poézia vo svojich špičkách dostáva na európsku či svetovú úroveň. Prečo sa jej nepodarilo zásadnejšie presadiť za hranicami, je na samostatnú debatu. Tu sa rieši, či si hodnotnú tvorbu dokážeme oceniť my sami.

„Nielen autor, ale aj čitateľ sa rodí,“ tvrdí Milčák citujúc Stanislava Rakúsa. Pomôcť pri jeho zrode by malo vykročenie z bežného rámca. Čiže z prostredia, kde sa poézia bežne vyskytuje. V prípade projektu Báseň na tento deň je to publikovanie poetických textov v rámci formátu Minúta po minúte.

Nejde pritom o vyrušovanie uprostred prúdu informácií, ale o pokus sprostredkovať poéziu čitateľom, ktorí ju možno cielene nevyhľadávajú, no môžu byť pre ňu otvorení. Rešpektujúc stručnosť „minútového“ formátu sa výber básní navyše koncentruje na krátke útvary. Niekedy to bude pár riadkov, rozsah by nemal prekročiť šestnásť veršov.

Miesta, kde sa zaiskrilo

A o ktorých básnikov a poetky teda pôjde? Výber Petra Milčáka bude rámcovo siahať od polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia po súčasnosť. Ako iniciačný bod vníma tvorbu básnickej skupiny Osamelých bežcov. Záber však zrejme ojedinele prenikne aj hlbšie, k Ivanovi Kupcovi, Miroslavovi Válkovi či Milanovi Rúfusovi.

Podstatné je, že pozornosť sa neobmedzí len na „hviezdne“ mená ako Ivan Štrpka, Mila Haugová, Ivan Laučík, Ján Buzássy či Erik Jakub Groch, ktorého básňou celý projekt štartuje. „Ľudia by nemali byť prekvapení, keď sa tam objavia debutanti alebo málo známe mená“, vysvetľuje Milčák. A spomína napríklad Valtera Brichtu z úvodu.

Nejde ani o to, že za menom autora či autorky musí stáť overené a celistvé dielo. Milčákov výber sa zameriava vždy na konkrétny text a jeho silu. Nechce promovať autorov (a už vôbec nie primárne zo svojej vydavateľskej „stajne“), ale poéziu ako takú. „Nájsť texty, v ktorých sa zaiskrilo, a položiť ich na internetovú stránku, nech zasvietia“, opisuje svoj koncept.

Príspevok k spoločenstvu poézie

Rozšírené konštatovanie, že slovenská poézia má viac pisateľov ako čitateľov, Milčák nevníma ako kapituláciu. Práve naopak. „Netreba zúfať, je dôležité vydávať poéziu, aj keď to vyzerá beznádejne“, tvrdí.

Jeho optimizmus pramení z presvedčenia, že hodnotný text „pláva“ v čase. To znamená, že hoci sa z debutu predá v čase publikovania tridsať kusov, dielo na seba môže postupne naviazať čitateľskú obec aj v priebehu ďalších desaťročí.

Ide tu o predstavu „imaginárneho spoločenstva“, ktoré presahuje časové i priestorové hranice. Je to čitateľská komunita, ktorá sa nemusí osobne poznať a nedokáže sa stretnúť, zdieľa však záujem a zápal pre konkrétnu tvorbu či dielo. Projekt Báseň na tento deň chce byť príspevkom k spoločenstvu priateľov slovenskej poézie.

[Knižný obchod Denníka N: Predávame len to, čo sami čítame.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie