Politici idú na pomoc svojim prominentom vo väzbe, chcú ju zmeniť

Kým na Slovensku na najvyšších miestach neexistovala korupcia, ako to kedysi tvrdil minister vnútra zo Smeru Robert Kaliňák, tak bolo všetko v poriadku. Aj Trestný poriadok, v ktorom sa hovorí o tom, ako funguje väzba u obvinených osôb. Nič nebolo treba meniť na lehotách väzby, dôvodoch, keď môže byť osoba vzatá do väzby, a nikto z politikov sa verejne nezaujímal o to, aké sú podmienky v ústavoch na výkon väzby.

Po tom, čo všetko zmenila vražda Jána Kuciaka a vo väzbe hlavne pre korupciu skončili desiatky vplyvných osôb, medzi ktorými sú podnikatelia, sudcovia, policajti, špeciálny prokurátor, nominanti politických strán na ministerstvách alebo priatelia jednotlivých politikov, sa poslanci rozhodli, že zákon dobrý nie je a väzbu treba zmeniť.

V parlamente minulý týždeň hrozilo, že prejde návrh Smeru o väzbe, za ktorý mohli hlasovať aj niektorí koaliční poslanci. Stať sa tak malo cez zákon ministerstva spravodlivosti o obetiach trestných činov, ku ktorému najsilnejšia opozičná strana predložila pozmeňujúci návrh.

Keď to za Máriu Kolíkovú zastupujúca ministerka spravodlivosti Veronika Remišová (Za ľudí) zistila, zákon stiahla z rokovania s tým, že ho predloží na najbližšej schôdzi.

Tlak poslancov je však momentálne taký silný, že ministerstvo spravodlivosti zriadilo pracovnú skupinu. Tá má do dvoch týždňov pripraviť návrh, ktorý „zjemní“ podmienky, za akých môže byť osoba vzatá do väzby.

Plošná amnestia pre Kičuru a spol.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) Denníku N povedala, že považuje za neprijateľné, aby sa podmienky väzby menili prostredníctvom  pozmeňovacieho návrhu, ktorý je predložený k zákonu o obetiach trestných činov a vecne s ním nesúvisí. Považuje to za porušenie základných procesných pravidiel.

Smer v zákone navrhoval zmeny, ktoré by pomohli práve teraz stíhaným prominentom. Okrem toho, že by sa výrazne skrátili všetky lehoty väzby, čo by spôsobilo problémy orgánom činným v trestnom konaní aj súdom, sa Smer zameral hlavne na takzvanú kolúznu väzbu.

Tá slúži na to, aby obvinený nemohol ovplyvňovať svedkov a mariť vyšetrovanie, a je aj hlavným dôvodom, pre ktorý sú vo väzbe viacerí vysokopostavení funkcionári alebo oligarchovia, napríklad Monika Jankovská či Peter Brhel. Viacerí majú okrem kolúznej väzby aj takzvanú preventívnu väzbu, aby nepokračovali v trestnej činnosti. Napríklad bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, námestník SIS Boris Beňa alebo prezident finančnej správy František Imrecze. Podnikateľ Jozef Brhel je zase vo väzbe okrem kolúznych dôvodov aj z dôvodu obavy, že by mohol ujsť.

Súdy často pri vplyvných ľuďoch konštatovali, že by cez svoj vplyv a kontakty mohli mariť vyšetrovanie tak, že by nastolenie spravodlivosti nebolo možné.

Kým teraz je základná lehota väzby sedem mesiacov a potom musí prokurátor požiadať o jej predĺženie, Smer ju navrhol skrátiť na šesť a v prípade kolúznej väzby iba na tri mesiace. Do návrhu zakomponoval aj to, že obvinený by mohol ísť do väzby len v prípade, že by existovala „bezprostredná hrozba“, alebo ak by sa väzba nedala nahradiť inak – napríklad monitorovacím náramkom.

Návrh zároveň priamo pomáhal najťažším zločincom v tom, že v ich prípade by už bolo možné nahradenie väzby po základnej lehote kedykoľvek, nielen ak sú splnené takzvané výnimočné okolnosti, ako je to teraz.

Zásadné boli aj prechodné ustanovenia k zákonu. Tie hovorili, že ak je niekto iba v kolúznej väzbe viac ako tri mesiace, tak z nej bude prepustený deň po tom, ako začne zákon platiť. Takto by sa dostali na slobodu napríklad viacerí bývalí policajní funkcionári, ale aj bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby a nominant Sme rodina Vladimír Pčolinský, ktorého polícia zadržala 11. marca. V jeho prípade Najvyšší súd zrušil dôvod väzby z dôvodu, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, a zostal mu iba kolúzny dôvod.

Zmenu chce aj Sme rodina

„Podľa hnutia Sme rodina plošná amnestia, ktorú navrhol Smer, nie je prípustná, nemôžeme ísť takouto radikálnou cestou, pretože potom by sa nám na slobodu dostávali vrahovia alebo ľudia typu Zsuzsová,“ vyhlásila strana. Väzbou sa však podľa vládnej strany treba zaoberať a zmeniť ju.

„Už niekoľko mesiacov prebiehajú diskusie, aj v súvislosti s úmrtiami vo väzbách, a na základe toho pani ministerka Kolíková vytvorila pracovnú skupinu, ktorej členmi sú aj poslanci z koalície a opozície. Na stretnutiach tejto pracovnej skupiny sa intenzívne komunikuje aj o téme úpravy kolúznej väzby,“ vyhlásila Sme rodina.

Kolíková nechce oficiálne hovoriť, či je pod tlakom Sme rodina alebo iných koaličných poslancov. „Chcem sa vyhnúť špekuláciám. Mám eminentný záujem o to, aby bola prijatá právna úprava, ktorá je vhodná aj z pohľadu orgánov činných v trestnom konaní, aj advokátskej komory, ktorá vníma, že súčasné nastavenie nie je primerané,“ povedala ministerka.

Práve na návrh Slovenskej advokátskej komory sa odvolával aj Smer. Pozmeňovací návrh Smeru navrhla poslankyňa Jana Vaľová a podpísali ho ďalší 14 poslanci Smeru vrátane predsedu strany Roberta Fica.

Ten je už mesiace najhlasnejší kritik vyšetrovaní, pretože viaceré smerujú priamo k nemu. Fico bol napríklad v pravidelnom kontakte s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom, ktorý je vo väzbe od júla 2020 v súvislosti s miliónovou korupciou v agrosektore.

Politici môžu mať obavu, že obvinené osoby budú pod ťarchou väzby zvažovať spoluprácu s políciou alebo uzatvorenie dohody o vine a treste s prokurátorom. Základom je v takýchto prípadoch priznanie a možná svedecká výpoveď o všetkých trestných činoch, o ktorých stíhaná osoba vie.

„Aby o tom vôbec neboli žiadne úvahy, tak z dôvodu opatrnosti som preložila tento návrh na ďalšiu schôdzu. Pravdou je aj to, že to bolo v čase, keď sa formovala nová vláda, a javilo sa mi to vhodné,“ povedala zároveň Kolíková. Ministerka hovorí, že v najbližších dvoch týždňoch príde pracovná skupina, ktorú vytvorila, s návrhom, ktorý by bol všeobecne prijateľný.

Lipšic: Nikto nie je vo väzbe držaný umelo

V pracovnej skupine je napríklad za Sme rodina poslankyňa Petra Hajšelová, ktorá navrhla Maroša Žilinku za generálneho prokurátora. Ten neodpovedal na otázku, aký má na návrh Smeru názor. „Generálna prokuratúra sa nebude vyjadrovať k legislatívnym iniciatívam poslancov. Zástupca generálnej prokuratúry je členom pracovnej skupiny, v rámci ktorej bude prezentovať stanoviská a odborné návrhy prokuratúry,“ napísala hovorkyňa.

Za prokuratúru je v skupine špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Ten si myslí, že by sa mali v prvom rade riešiť podmienky vo väzbe a nie jej lehoty. To je podľa neho práca pre ministerstvo spravodlivosti alebo vnútra.

Obvinený by mal mať podľa Lipšica ľahšie dostupné knihy, televízor alebo telefonáty rodine. Ich schvaľovanie často trvá týždne. Nikto podľa neho nechce, aby sa ľudia išli vo väzbe zblázniť. „Účel väzby nie je psychicky deptať. Toto sa malo riešiť už dávno,“ hovorí Lipšic, ktorý je zároveň bývalý advokát.

Špeciálny prokurátor si myslí, že k zmenám právnej úpravy by sa malo pristupovať veľmi opatrne a mali by to posudzovať hlavne ľudia z praxe. Návrh, ktorý podľa neho napríklad skracoval lehoty, dokedy sa má o väzbe právoplatne rozhodnúť alebo dokedy má prokurátor podať návrh na súd, boli nereálne a úplne by zmarili vyšetrovanie.

Lipšic hovorí, že návrh Smeru išiel nad rámec toho, ako funguje kolúzna väzba v Česku. Tam platí lehota troch mesiacov, ak však bolo ešte pred vzatím do väzby preukázané kolúzne konanie, teda že obvinený ovplyvňoval svedkov, zisťoval si veci a snažil sa mariť konanie, tak táto lehota neplatí. U nás mala platiť plošne a za každých okolností.

„Nikto, ani z úradu špeciálnej prokuratúry, nemá záujem umelo predlžovať niečie väzobné stíhanie, a už vôbec nie, keď jediným dôvodom je kolúzna väzba, ak sú všetky dôkazy, kde hrozí kolúzne konanie, vykonané,“ hovorí Lipšic. Podľa špeciálneho prokurátora je v kolúznej väzbe nad rámec zákonnej lehoty, ktorá je teraz sedem mesiacov, iba jeden obvinený – bývalý šéf štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura. Ostatní sú v nej buď kratšie, alebo majú aj iné dôvody väzby.

Kajetán Kičura. Foto – TASR“Naratív, že justícia drží niekoho štyri roky v kolúznej väzbe, je nepravdivý,“ hovorí Lipšic. Ak by sa skrátili všetky lehoty väzieb, skomplikovalo by to podľa neho najmä vyšetrovanie prípadov organizovaných alebo zločineckých skupín, kde je viac obvinených.

Záhadná Hatráková

Strana Smer nebola jediná, ktorá pripravila pozmeňovací návrh týkajúci sa väzby k zákonu o obetiach trestných činov. Podľa informácií Denníka N tak urobila aj poslankyňa OĽaNO Katarína Hatráková.

„Nepočuli ste moje meno náhodou, ale nevyjadrujem sa k tomu, či som niečo navrhla alebo nie. Sú to komplikované procesy, ale pre budúcnosť témy ostaňme pri tom, že to nebudem komentovať,“ povedala Hatráková s tým, že do procesu nechce vnášať zbytočné vášne.

Poslankyňa je psychologička, ktorá napríklad v minulosti skúmala, čo sa dialo v zariadení Čistý deň, a krátko potom prišla o miesto na ministerstve práce, ktoré vtedy viedol Ján Richter zo Smeru. Nedávno sa zviditeľnila, keď hlasovala za návrh Kotlebovej ĽSNS doplniť do ústavy vetu, že rodičia sú otec – muž a matka – žena a v dôvodovej správe útočili na komunitu LGBTI a navrhovali homosexuálnym párom znemožniť akékoľvek rodičovské práva vrátane adopcie detí. Hatráková do volieb kandidovala ako členka Kresťanskej únie Anny Záborskej.

„Veľmi rada sa k tomu vrátim o nejaký čas, lebo je to pre mňa dôležitá téma, ale v tejto chvíli sa procesy zamotali tak, že sa k tomu nevyjadrím radšej vôbec nijako, kým sa to nevyčistí,“ dodala Hatráková.

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš povedal, že o žiadnej takejto iniciatíve nevie a Hatrákovej sa na to spýta na najbližšom poslaneckom klube.

Ako politici vysvetlia, že idú zákon meniť, až keď vyšetrovanie siaha k najmocnejším ľuďom v krajine?

„Rozumiem tejto výhrade. Na druhej strane považujem za kľúčové pre kohokoľvek, kto je obvinený, obžalovaný, aby bol dobre nastavený proces. Už z akéhokoľvek dôvodu dôjde k iniciatíve, aby bol proces nastavený, tak pre mňa je dôležitý výsledok,“ povedala Kolíková. Tvrdí, že ako ministerka má záujem o nastavenie aj kolúznej väzby tak, aby nebola spochybňovaná.