Nedeľná nekázeň: 4 otázky o Veľkej noci. Odpovedajú autorky a autori nekázní

Tvorcovia nekázní pripravili 4 otázky, na ktoré nechali odpovedať svoje kolegyne a kolegov:

1. Kresťanský Kristus je obrovským paradoxom. Neuchopiteľný, večný Boh sa v ňom vtesnáva do obmedzenosti človeka a dokonca zomiera. Ako je možné tomu uveriť? A čo to pre vás osobne znamená?

2. Prečo si myslite, že Ježiš sa po svojom vzkriesení ako prvým zjavil ženám? Prečo boli prvé, čo mu uverili, kým jeho chlapi ostali v strachu za zatvorenými dverami?

3. Veľkonočné ráno si pripomíname pozdravom „Kristus vstal z mŕtvych!“ a odpovedáme „Naozaj vstal“ (z mŕtvych). Čo si predstavujete pod Ježišovým zmŕtvychvstaním?

4. Slovné spojenie Veľká noc často používame bez toho, aby sme si uvedomili jeho význam. V čom je pre vás „veľkosť“ Veľkej noci?

Anna Polcková, evanjelická farárka, Veľký kostol v Bratislave

1.

Viera je vo svojej podstate tým, čo sa nedá overiť. Je predpokladom, hypotézou, základom, z ktorého niečo vyplynie. Alebo nevyplynie.

Boh, ktorý je ochotný znášať obmedzenia, nám je blízky. Reálny. Pred zraniteľnosťou neuniká. Povzbudzuje nás tým, aby sme našli odvahu nadviazať kontakt s realitou, aby sme si ju neprikrášľovali, ale ani nezošklivili, neznechutili.

Pre mňa osobne to znamená podporu, aby som bola schopná vidieť samu seba aj vo svojej nemohúcnosti, zlyhaniach, strachu z toho, že veci nemám pod kontrolou. Ak samu seba vidím ako Božie dieťa, vtedy dokážem vnímať ľudí, ktorí trpia chorobou, osamelosťou, odmietaním, ponižovaním, násilím – aj tam, kde by nemuseli. Vtedy ma to vedie k tomu, aby som to utrpenie pomáhala odstraňovať.