Denník N

Veľká noc: Žiadna mama by nemala vidieť trpieť svoje dieťa a zažívať takú hrôzu a strach

Je Veľký piatok a s manželom sme sa vybrali hľadať pod skalu v Slovenskom raji loptičku nášho psa. Spadla mu z vyhliadky pred pár dňami. Hodinu stúpame do kopca po lesnej asfaltke. Zrazu vidím pri kraji cesty skupinku: tri ženy a s nimi viacero detí, majú batôžky. Pozdravíme sa a pokračujeme.

Posledný úsek je naozaj zlý, tlačíme bicykle po strmom lesnom svahu, ktorý je navyše ešte aj čerstvo vyťažený a všade po zvážnici sa povaľujú kúsky mŕtvych stromov. Fučím, vzdychám, nadávam.

Na poslednom úseku musíme niesť bicykle na pleci. Chytá nás zúfalstvo. Moje motivačné ja si uvedomilo, že takto nejako, ale vlastne úplne inak – oveľa horšie – sa musel cítil Ježiš, keď niesol kríž na Golgotu. Aj by mi bolo z mojich slabostí trápne, ale už sme hore. Je to krásne miesto, Slovenský raj ako na dlani, za dobrého počasia vidieť aj Tatry. Položili sme bicykle a zišli pod skaly pochopiť, že loptičku nemáme šancu nájsť.

Pri návrate na vyhliadku som si pri kríži, ktorý tam odjakživa stojí, všimla tie ženy s deťmi. Niečo si čítali. Cvak. Až teraz mi to celé došlo. Tá skupinka si spolu s výletom urobila krížovú cestu. A kopec sa volá Matka Božia. Dojalo ma to.

Keď si potom sadli na lavičku,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie