Česko je posledná krajina, ktorá má od Únie čakať solidaritu, samo jej ju nikdy neprejavilo

Autor je komentátor českého Deníka N

Andrej Babiš sa posťažoval na nedostatok solidarity v Európskej únii. „Solidarita sa prejavuje len v deklaráciách pre médiá. Pri rokovaní za zatvorenými dverami žiadna neexistuje,“ vyhlásil po schôdzi o rozdelení dodatočných desiatich miliónov dávok vakcín od firiem Pfizer-BioNTech.

Dohoda pre Českú republiku dopadla tristne a pre samotného Babiša katastrofálne. Česko precenilo svoje sily, odmietlo prijateľný kompromis, chcelo ostatných prekabátiť a vyšlo z rokovaní najhoršie zo všetkých krajín Únie.

„Hlavným porazeným sa na konci zdal byť Babiš,“ komentoval výsledok internetový denník Politico. V anglickom origináli označil českého premiéra slovom loser. Nebolo by síce korektné ho v preklade ponechať, hoci ho v češtine používame tiež (v angličtine totiž nemusí nutne niesť opovržlivú konotáciu, ktorú má v češtine), no označiť Babiša za lúzra je korektné a úplne presné.

Najmä preto, že ak si český premiér na niečom zakladá, je to poctivo pestovaný imidž úspešného biznismena a manažéra, ku ktorému pochopiteľne patrí predovšetkým schopnosť vyjednávať. Tento imidž je v troskách, čo si zrejme uvedomuje aj sám Babiš. Svedčí o tom horúčkovitá snaha z trosiek zlepiť čokoľvek, čo by bolo možné rýchlo prezentovať voličom, a odvrátiť nepríjemné dôsledky debaklu na volebné preferencie.

A tak Babiš na Twitteri oznámil, že Česku niekoľkými desiatkami tisíc dávok pomôžu Rakúsko a Slovinsko, teda krajiny, ktoré spolu s Českom torpédovali kompromis dohodnutý portugalským predsedníctvom.

„Toto je skutočná solidarita!“ píše Babiš v ďakovnom tweete adresovanom rakúskemu kancelárovi Sebastianovi Kurzovi. „Vašu skutočnú solidaritu si naozaj ceníme,“ odkázal zase do Slovinska tamojšiemu premiérovi Janezovi Janšovi.

Solidarita podľa Babiša

Presne tak. Toto je skutočná solidarita podľa Babiša. Skutočná európska solidarita, tak ako si ju český premiér predstavuje, sa totiž pozná podľa jediného definičného znaku – vždy ju musí niekto prejaviť voči Česku, nikdy nie naopak.

Len na okraj: absolútny vrchol snáh o damage control predstavuje sľub – či skôr hrozba –, že Česko „bude premýšľať“ o nákupe ruského Sputnika V. Babiš sa zjavne snaží prejsť z defenzívy do útoku – s plnou palebnou podporou Miloša Zemana, pochopiteľne –, maximálne eskalovať emócie zdvihnuté jeho ďalším zlyhaním a obnoviť ilúziu lídra, ktorý „maká“, zatiaľ čo ostatní len kritizujú.

Ak sa Babiš sťažuje, že solidarita sa v Európskej únii prejavuje len v deklaráciách pre médiá, mal by sa zamyslieť, či ju niekedy on voči európskym partnerom prejavil aspoň takto. Stačí pripomenúť napríklad utečeneckú krízu a nasledujúce roky, keď krajiny ako Grécko, Taliansko alebo Nemecko s vypätím síl zápasili s náporom desiatok tisíc migrantov. Vyjadril Babiš aspoň slovne účasť s ich problémami?

Ani náhodou. Česko si užívalo komfortnú pozíciu krajiny, ktorá nepatrí ani k okrajovým častiam EÚ, kam utečenci bezprostredne prichádzali, ani k cieľovým štátom, do ktorých sa snažili dostať. Babiš partnerom neponúkol ani symbolickú pomoc a prosby o ňu pohŕdavo odmietol.

„Keď som bol v Berlíne u kancelárky Merkelovej, tak sa ma pýtala, či by sme predsa len nevzali pár ilegálnych migrantov. Odpovedal som, že nemôžeme vziať ani jedného,​​“ povedal premiér v roku 2018 v rozhovore pre Právo.

Bankomaty nie sú solidárne

Treba povedať, že na obdiv stavaná prešibanosť ako hlavný poznávací znak českého postoja k Európskej únii nie je Babišov vynález. Vnímanie českého členstva ako jednosmerky, ktorá má priniesť len výhody bez záväzkov, bolo vlastné aj množstvu jeho predchodcov.

Dokonca bolo vždy implicitne prezentované ako zdravý rozum a korektív naivného idealizmu, za ktorý by nám Európa mala byť ešte vďačná. „Európe to osladíme,“ sľubovalo české predsedníctvo už v roku 2009.

Andrej Babiš však dotiahol tento český postoj k dokonalosti. K Európskej únii sa správal ako k bankomatu, na čo by Česko skôr či neskôr doplatilo, aj keby z neho čerpal peniaze na legitímny rozvoj krajiny. Babiš však od neho očakával nepretržitý prísun miliárd predovšetkým pre svoje vlastné podnikanie, až v druhom slede pre Českú republiku.

Obrovský diel českého vyjednávacieho kapitálu smerom k EÚ investoval Babiš do vopred stratených stretov o dotácie pre Agrofert. Odmieta akceptovať jasný a nespochybniteľne podložený verdikt audítorov o svojom konflikte záujmov, české úrady núti hrať ponižujúcu úlohu svojich advokátov a posielať do Bruselu stanoviská, pri ktorých čítaní musia tamojší úradníci pochybovať o zdravom rozume ich autorov.

Lenže od bankomatu nemôžete očakávať solidaritu. Dá vám len to, na čo máte nárok, ale ani o euro viac.

Plné zuby Babiša

Rokovaniam veľvyslancov o dodatočných vakcínach minulý týždeň predchádzal samit lídrov členských krajín, na ktorom podľa zdrojov českého Deníka N panovala veľmi napätá a nediplomaticky osobná atmosféra voči nátlakovej stratégii, pre ktorú sa rozhodli rakúsky kancelár Kurz a jeho podporovatelia vrátane Babiša.

Nebolo by vôbec divu, keby svoju úlohu zohrala aj osobnosť českého premiéra. Aj politici a diplomati sú len ľudia a Babišovho bezostyšného žmýkania únijných fondov musia mať plné zuby.

Pripočítajte si k tomu tvrdohlavé trucovanie pri každej príležitosti, keď sa Česku nepodarí presadiť nejakú malichernú požiadavku – napríklad námietku proti smernici o zbraniach. Čudoval by sa niekto, keby tentoraz európski lídri chceli okrem iného ukázať českému premiérovi, že nestrpia správanie, na aké je zvyknutý z Agrofertu?