Prečo sa ne/predbehnúť v očkovaní

Autor je prekladateľ

Každý, kto nie je v poradí, má dnes už šancu dať sa zaočkovať alebo sa o to aspoň pokúsiť. Návody sú na internete, a aj keby neboli, ľudia si o nich hovoria. A aj keby si nehovorili, tak nemusíte byť úplne Sherlock Holmes na to, aby ste odhalili, ako sa to dá.

Môžete sa zaregistrovať – systém vás pustí – a potom tam prísť. A možno vás pustia. Možno nie, ale možno áno a za pokus to stojí, lebo nejde len tak o hocičo – ide o to, kto bude zaočkovaný, a teda viac v bezpečí. A niekde ďaleko sa pre vás ako zaočkovaných navyše črtá nejaký prísľub o niečo normálnejšieho života.

Môžete sa teda zaregistrovať a systém vás pustí. Môžete sa tiež dostať k potvrdeniu, že víkendy trávite na testovacích staniciach, aj keď ich tam netrávite. Tlačivá nájdete na internete – opäť netreba byť Sherlock Holmes –, stačí ich vyplniť a skúsiť. A možno vám na to prídu, ale pravdepodobne nie.

No a okrem toho, že sa môžete zaregistrovať alebo sa môžete dostať k potvrdeniu, existujú aj ďalšie spôsoby: heh, veď z očkovania sa stal žetón v aplikáciách na randenie, celkom vážne. Vieš, zhodou okolností som lekár a zhodou okolností ti to viem vybaviť. Stačí, že so mnou pôjdeš na rande (u mňa doma, zákaz vychádzania), no a nehovorím, že čakám niečo viac, fakt nie, nechcem na teba tlačiť, ale očkovanie je očkovanie. Uznaj, nie je to málo.

Celkom vážne; aj toto sa deje.

Tých spôsobov je množstvo a všetci o nich vieme. Všetci vieme, aká cesta vedie k očkovaniu alebo aspoň k pokusu dať sa zaočkovať. Technicky by som to určite dokázal aj ja: takmer určite predsa poznám niekoho, kto vie, kde, kedy a ako mám prísť, čo a komu mám povedať a na koho sa mám odvolať. Predstavoval som si to – dlhšie ako hodinu by mi to pravdepodobne netrvalo. A presne tam som si to aj predstavovať prestal. Odpadlo mi to od chuti.

Takto to je: ak sa predbehnete, nikto sa o tom nedozvie – teda ak nie ste slávni, ale to nie ste. Ak sa predbehnúť skúsite a nepodarí sa vám to, ani o tom sa nikto nedozvie. Nehrozí vám žiadny trest, nestojí to veľa času, a ak ste tú vakcínu ukradli niekomu, kto ju potreboval viac a ten človek kvôli tomu napríklad zomrel, nedozviete sa to. Navyše vždy si môžete povedať, že ak to neurobíte vy, urobí to niekto iný – a hádam budete mať ešte aj pravdu.

Ide tak vlastne o zločin bez páchateľa – lebo nikto nevie –, o zločin bez obete – lebo nikto nevie –, a aj o zločin bez trestu; žiadny trest totiž nehrozí. Zisk radikálne presahuje riziko, zracionalizovať sa to dá na tisíc spôsobov. Práve preto už ani nikoho neobviňujem. Poznám ľudí, ktorí sú zaočkovaní, hoci by nemali byť; viem o ľuďoch, ktorí to skúsili, a nepodarilo sa. A nevykrikujem im to, neobviňujem ich, nepálim mosty. Nechce sa mi. Fakt sa mi nechce. Čo z toho?

Skrátka, možnosť existuje, všetci vedia, ako sa to robí, sankcia nehrozí; no a tak dochádza na morálku. Eh, zase toto sprofanované slovo; veď ani zďaleka nechcem povedať, že niekto je tu lepší ako niekto iný, nikto sa nad nikoho iného nevyvyšuje. Úprimne mi to je jedno, naozaj, len hovorím, že je to o voľbe: na jednej strane jednoduchý spôsob s veľkými benefitmi; na druhej strane komplikovanejšia cesta a benefity žiadne. Len nejaký efemérny pocit efemérneho vyššieho dobra a pravidiel, ktoré sú po roku už úplne efemérne.

Čo si vyberiete? Logika hovorí jasne. Len tú logiku má každý svoju.