Denník N

Britská pomoc Hongkončanom: Ide o ľudské práva alebo príliv mozgov?

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

V konečnom dôsledku sa britská politika nevymyká z dlhodobého trendu. Ponúka pekné gestá, za ktorými sa skrývajú najmä ekonomické záujmy.

Autor pôsobí v Stredoeurópskom inštitúte ázijských štúdií

Od posledného januárového dňa tohto roku platí nové nariadenie britskej vlády voči držiteľom špeciálnych pasov pre „britských zahraničných občanov“ (British National Overseas, BNO). Držiteľom týchto pasov sa uľahčujú podmienky na pobyt a prácu vo Veľkej Británii a umožňuje rýchlejšie nadobudnutie britského občianstva.

Veľká Británia chce týmto krokom pomôcť Hongkončanom bojujúcim za demokraciu a ľudské práva. Nárok na štatút „britského zahraničného občana“ totiž majú všetci občania Hongkongu, ktorí boli občanmi mesta pred 1. júlom 1997, teda v čase, keď patrilo územie pod správu Spojeného kráľovstva.

Na prvý pohľad síce ide o pekné gesto, bližší pohľad na pozadie tejto iniciatívy a na súčasnú emigračnú dynamiku však odhaľuje omnoho komplikovanejšiu realitu.

Historická kuriozita

Kuriózny štatút britských zahraničných občanov vznikol ako výsledok dohadovania sa o osude Hongkončanov po prechode pod čínsku správu. Veľká Británia počas svojej vlády nikdy nedala Hongkončanom plnohodnotné občianstvo napriek tomu, že bolo mesto jeden a pol storočia pod jej nadvládou. Hongkončanov preto až do posledného dňa viedla ako občanov druhej kategórie.

V posledných rokoch pred prechodom pod čínsku správu, najmä po masakri na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, sa zvýšil tlak na vládu, aby udelila občianstvo všetkým Hongkončanom. Londýnsky parlament tento návrh zamietol s odôvodnením, že by udelenie občianstva spôsobilo veľkú migráciu, ktorá by mohla v Británii vyvolať sociálne nepokoje. Taktiež by to bolo proti už skôr uzatvorenej dohode s Čínou, ktorá ustanovila podmienky prechodu Hongkongu od jednej krajiny k druhej.

Vo výsledku sa tak zhodli na novom, kompromisnom štatúte, ktorý donedávna znamenal len toľko, že držitelia špeciálnych pasov BNO môžu žiadať o britskú konzulárnu pomoc v zahraničí. Taktiež mohli v Británii ostať dlhšie ako držitelia obyčajných hongkonských pasov. Tým sa však výpočet výhod končil.

Patrí sa ešte poznamenať, že britská vláda predsa len spravila v deväťdesiatych rokoch jednu výnimku. Plnohodnotné britské občianstvo dostalo 50-tisíc „kvalifikovaných žiadateľov“, t. j. ľudí, ktorí mali vysoké vzdelanie a kvalifikáciu, najmä vo financiách, práve a štátnej správe. Išlo teda o ľudí, ktorí mohli výrazne pomôcť britskej ekonomike.

Jedným z paradoxov tohto kroku je, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie