Denník N

V covidovej nemocnici – bez potomkov a bez rodičov

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Chorých nemôžu navštevovať ich blízki, niektorí novorodenci nevidia svoje matky. To druhé môže mať na duševný vývoj detí vážne následky.

Autor je psychiater

Môj otec žije v Rimavskej Sobote. Odsťahoval sa tam s mamou, ešte než som sa narodil. Narodil sa a vyrastal na Žitnom ostrove. Život zasvätil svojim pacientom, ktorí ho milovali. Teraz leží v nemocnici v kritickom stave, kde sa navyše nakazil najslávnejšou chorobou súčasnosti. Viem, že tieto moje vety znejú ako nekrológ, ale z Prahy, kde žijem, si v tejto chvíli viac dovoliť nemôžem. Táto chvíľa totiž môže trvať dlho. Možno dlhšie ako život môjho otca.

Hranicu medzi Českom a Slovenskom môžem prekročiť iba za podmienky, že som negatívny a že zostanem v karanténe 14 dní bez ohľadu na to, že budem pri ďalšom testovaní negatívny a že som bezpečne zaočkovaný. Na oddelenie, kde je covid, ma k nemu, samozrejme, nepustia.

A tak myslím na svojho otca, okolo ktorého krúžia čudní kozmonauti a ktorý možno verí, že som ho opustil. Je bezmocný rovnako ako ja. Rovnako ako vnučka mojej kamarátky, ktorá sa dva týždne po svojom narodení nesmela stretnúť so svojou mamičkou. Mama bola síce “negatívna”, ale pred pôrodom ležala na izbe s “pozitívnou” ženou. Dievčatko pre novorodeneckú žltačku ležalo v inkubátore, z ktorého ju smel vybrať otestovaný otecko. Dvakrát denne ju v rukaviciach smel držať v náručí a usmievať na ňu cez respirátor.

Čo sa deje v mysli môjho otca, neviem a ani nechcem odhadnúť. Čo sa deje v mysli malého dieťatka oddeleného po deviatich mesiacoch od mamičky, si predstaviť viem. Nie preto, že by som si pamätal, že som niečo podobné po narodení zažil, ale preto, že existujú tisícky vedeckých štúdií a teórií, ktoré proces myslenia a emocionálneho zažívania maličkých detičiek spoľahlivo opisujú. Z nich plynie, že mozog človeka sa najviac vyvíja v prvých 24 mesiacoch života. Prvé dni, dokonca prvé hodiny, môžu rozhodnúť o tom, či sa mozog mamičky prepojí s mozgom dieťatka tak, aby mohol rásť a rozvíjať sa tak, ako má. Pokiaľ sa s mozgom mamy alebo s niekým, kto je naň citovo a výhradne naladený, mozog dieťatka nespojí, vyvíja sa o dosť inak, ako by mal.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie