Analytik Smatana: To, že neočkujeme najstarších, sa nám môže v lete vrátiť aj s úrokmi

Analytik Martin Smatana v rozhovore hovorí, čo čaká nového ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského,

• ako by sme mali zmeniť očkovanie,
• prečo treba očkovať deti,
• ako zmení podľa neho situáciu Veľká noc,
• aké bude nasledujúce leto.

Pred dvomi mesiacmi ste prekonali covid, mali ste ťažší priebeh, boli ste aj v nemocnici. Teraz sa už cítite tak zdravo ako pred chorobou?

Už je to takmer tam. Profesionálny atlét zo mňa asi už nebude, ale som vo finálnych fázach rehabilitácie. Minulý týždeň som už bol aj behať, má to síce ďaleko od behu, lebo som trochu pribral, ale už sa aspoň aktívne hýbem.

Máte aj nejaké iné problémy?

Drobné áno. Kapacita pľúc ešte nie je úplne ako predtým. Ale hlavné pocovidové príznaky, ktoré ma trápili, výpadky sústredenia a pamäte, to už pominulo.

Pred ochorením ste vedeli o covide veľa, prekvapilo vás niečo, keď ste ho zažili?

Je úplne iné, keď človek robí štatistiky a keď je štatistikou. Do nemocnice som sa dostal možno vinou vlastnej arogancie, hovoril som si, že mne sa to nestane, lebo som mladý, bez rizikových faktorov a o chorobe viem veľa. Prekvapilo ma, aký zákerný je vírus. Pár hodín pred hospitalizáciou som mal konferenčný hovor s Európskou komisiou, kde som viac ako dve hodiny bez problémov debatoval. Tú istú noc som skončil v nemocnici. Prekvapilo ma, ako rapídne to postupuje.

Minulý týždeň nastúpil do funkcie nový minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Vy sa zdravotníctvu venujete dlho, poznáte ho?

Nie, vôbec ho nepoznám. Pán generál sa nezúčastňoval na konferenciách, debatách alebo rokovaniach o rozpočtoch, ani keď išlo o nemocnicu v Ružomberku, ktorá spadala do jeho pôsobnosti, lebo je vojenská. Na ministerstve som skončil skôr, ako nastúpil do ružomberskej nemocnice, ale ani predtým sa nezúčastňoval na rokovaniach, ktoré sa týkali nemocníc. Je to teda pomerne neznáma osoba v zdravotnej politike.

Celý rozhovor s Martinom Smatanom (Autorky: Veronika Folentová, Martina Koník)

Čo budú jeho hlavné úlohy, ktoré bude musieť v najbližších dňoch a týždňoch na ministerstve vyriešiť?

Prvé, čo ho čaká, sú najväčšie výzvy týchto dní – očkovanie, testovacia stratégia a covid automat. Ešte ani nedorieši tieto problémy a hneď bude musieť riešiť ďalšiu vlnu problémov, ktoré otestujú jeho manažérske schopnosti a schopnosť správne sa rozhodovať. Ak chceme čerpať 1,4 miliardy eur, musíme spraviť reformy ústavnej siete, primárnej sféry a iných oblastí, a to do konca tohto roku.

V akom stave sú reformy?

Čo sa týka analytickej prípravy, sú pripravené pomerne pekne, dokonca ešte lepšie, ako sme to mali my. A to hovorím o projektoch, ktoré sú môjmu srdcu blízke, lebo som na nich roky robil. Teraz sú lepšie dáta a majú aj dobrý tím. Ale to kľúčové, čo nám trvalo viac ako rok a štyrikrát sme to museli dať do pripomienkového konania, je ‚vykomunikovať‘ to. Od začiatku pandémie sa väčšina zmien a noviel zákonov riešila priamo pozmeňovacím návrhom alebo skráteným konaním. Teda sa obchádzal štandardný postup, kde sa musíte dohodnúť s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, inak to budú bombardovať.

Komunikácia je ťažšia ako príprava?

Najťažšia fáza je povedať: toto je finálny zoznam nemocníc, toto sú pravidlá, toto je nová sieť. To je niečo, čo sa na papieri robí pomerne jednoducho, keď sú dáta, ale v praxi je to oveľa ťažšie. Základ úspechu každého ministra a jeho tímu je, či chcú robiť, či vedia robiť a či môžu robiť. Predpokladám, že robiť chcú, či budú môcť, uvidíme, a či vedia, k tomu mám veľké výhrady.

Prečo?

Videli sme to opakovane pri zlyhaniach, ako boli nešťastné špecifikácie antigénových testov, zlé striekačky na vakcíny alebo ako sme nekúpili vakcíny, ktoré sme mohli. To sú personálne zlyhania ľudí, ktorí by tam robiť nemali. Na ministerstve však je veľa schopných ľudí. Kľúčové je, či budú môcť robiť. To zistíme, keď pripravia reformu siete nemocníc, potom prídu lobisti, záujmové skupiny, politici. A potom sa zistí, do akej miery má minister voľné ruky a do akej miery to bude manažované zhora alebo inými skupinami.

Spomenuli ste, že ministerstvo má dobrý tím, no pred nejakým časom ste na Facebooku napísali: Keď som v lete končil na ministerstve zdravotníctva, tak som ministrovi vravel, že sa obklopil ľuďmi, ktorí by mohli reprezentovať Slovensko v rektálnom alpinizme, a že ho stiahnu dole. O kom ste hovorili?

Dobrý tím má napríklad na analytickej jednotke. S nimi sme v kontakte, sú to ľudia, čo v minulosti robili v iných inštitútoch alebo majú za sebou dobré výsledky. V statuse som písal o iných ľuďoch, ktorých by som nerád menoval. Ale pre ilustráciu, dnes sa nedozviete, kto na ministerstve pracuje, lebo stiahli zoznam zamestnancov. Za našich čias som zverejnil aj kalendár stretnutí, s kým, prečo som bol, teraz nezistíte ani to, kto tam robí. Lebo by ste mohli zistiť, že do mnohých odborných funkcií nominovali ľudí na základe náboženstva alebo ideologického presvedčenia, a nie na základe odbornosti. Z tohto vznikali potom chybné rozhodnutia, napríklad pri vakcínach.

Nie je to fér, že nepomenujete tých ľudí, takto to vyzerá, akoby šlo o mnohých ľudí na ministerstve.

Tí ľudia vedia, o koho ide, je to zo päť ľudí z najužšieho vedenia, veď to nie je veľké tajomstvo. Ja verím, že nový pán minister si svoj tím uprace. Ubehol už skoro rok, tak by si mohol vedieť vybrať, kto reálne robí a kto iba rozpráva.

Aj keď sa urobilo chybné rozhodnutie pri objednávke vakcín od Pfizer-BioNTechu, viaceré štáty Únie sa vzdali vakcín v náš prospech a na Slovensko príde navyše 700-tisíc vakcín. Vďaka nim by sa mohlo do konca júna zaočkovať 45 percent populácie. Ako môžu vakcíny navyše ovplyvniť naše očkovanie?

Keby sme ich nemali, máme spomínaných 39 percent, teraz by sme mali mať 45, čo bude stále jedna z najnižších zaočkovaností v rámci Únie. Trápi ma skôr štruktúra zaočkovania. Oveľa väčším problémom ako celkové percento zaočkovanosti je, že očkujeme zlé skupiny. V skupine 80+ je odhadom zaočkovaných 39 percent aspoň prvou dávkou. Ide o odhad, lebo ministerstvo dáta nezverejňuje na dennej báze. Priemer Únie je 61 percent a očakáva sa, že tento týždeň to bude 65 percent. V skupine 70 až 79 tento týždeň očakávame 40 percent zaočkovaných, priemer Únie je 39 percent, tam sme v poriadku. Ale už v skupine 60 až 69 rokov vidíme prvé zvláštne rozdiely.

V čom?

Kým my sa blížime k 30 percentám, priemer Únie je okolo 15 percent. V skupine 50 až 59 je priemer Únie 10 až 11 percent, ale u nás sme podľa odhadov zaočkovali 18 až 20. Neočkujeme rizikové skupiny, ktoré tvoria absolútnu väčšinu úmrtí. Skupina 80+ tvorí tretinu úmrtí, keď prirátame 70+, sú to dve tretiny, a so skupinou 60+ je to takmer 90 percent všetkých úmrtí. Nie je teda primárne problém, že percentuálne očkujeme málo, ale očkujeme zlé skupiny, a môže sa stať, že na konci júna budeme mať zaočkovaných 45 percent ľudí, ale úmrtnosť a hospitalizácie budú výrazne vyššie ako v iných krajinách, lebo máme zlú štruktúru zaočkovanosti.

Prečo nevieme očkovať zraniteľné skupiny a ani zariadenia sociálnych služieb?

Aj ministerstvo povedalo minulý týždeň, že nevie, prečo je taký malý záujem. Mňa to až tak neprekvapuje. Prieskumy o ochote zaočkovať sa ukazujú, že sme pravdepodobne na hrane tých, čo sa zaočkovať chcú. Veľmi málo sa pracovalo s ľuďmi a ministerstvo zaspalo na vavrínoch po prvom úspechu, keď sa začalo očkovať. Keď bola kauza s Dominikou Cibulkovou, bol to ošiaľ, ale teraz vidíme, že ministerstvo musí uvoľňovať mladšie vekové kategórie, aby tempo očkovania udržalo. To ukazuje, že ľudia na očkovanie nechcú ísť.

Prečo?

Problémom môže byť, že nedôverujú vakcínam, boja sa vedľajších účinkov, ale aj to, že systém objednávania je pre nich zložitý. Ministerstvo nejaké pomocné aktivity spustilo, ale obávam sa, že to je veľmi málo. Ministerstvo na mediálnu kampaň očkovania míňa menej ako jeden cent na osobu na Slovensku. Ekonóm Národnej banky Slovenska Martin Šuster pred 12 rokmi pomáhal zaviesť euro. Vtedy míňali jedno euro na osobu. Úlohou ministerstva je zaplaviť mediálny priestor aktívnou kampaňou. Očkovaním by sme mali vytlačiť z médií Dedoles ponožky a Alzáčika. To sa nedeje, takže sa nemôžeme diviť, že ľudia nemajú ochotu očkovať sa.

Nie je teda dobré otvárať mladšie skupiny, ak najstaršie nie sú zaočkované?

Je to, ako keď človek žije na dlh. Príde leto, percentuálne bude veľa ľudí zaočkovaných a budú chcieť uvoľňovať opatrenia. Ale tým, že nebudeme mať zaočkovaných tých, čo spôsobujú úmrtia a hospitalizácie, stále hrozí, že budeme mať veľmi zlé ukazovatele. U nás bude väčší podiel úmrtí aj hospitalizácií ako inde. Najlepšie krajiny v očkovaní, napríklad nordické krajiny, Island, Veľká Británia, majú 80 percent zaočkovaných v skupinách 80+. My tým, že očkujeme stále mladšie kategórie, posúvame problém vpred. Bojím sa, že sa to v lete vráti aj s úrokmi ako pôžička.

Takže opakujete, že 45 percent zaočkovaných z mladších skupín nie je to isté, ako keby boli z najstaršej skupiny.

To je podľa mňa najväčšia výzva pre nového ministra. Ak by sme aj teraz spustili kampaň, trvá týždne, ak nie mesiace, kým sa prejaví. Okrem toho je pred ministrom Sputnik a očkovanie detí. Minulý týždeň Pfizer-BioNTech vyhlásil, že vyskúšal bezpečne v trojkovej klinickej štúdii očkovanie detí od 12 do 15 rokov, teraz skúšajú od 9 mesiacov do 11 rokov, aby mohli začať budúci školský rok v absolútnom bezpečí.

Momentálne očkujeme na Slovensku ľudí nad 18 rokov. Malo by sa to po týchto testoch zmeniť?

Určite áno. Rakúsko 8. februára otvorilo školy, povolilo aj kaderníctva a masáže, potrebný je však test nie starší ako 48 hodín aj viaceré iné opatrenia. Z týchto skupín sa nákaza objavila najmä v školách. Minulý týždeň dosahoval podiel nakazených detí v školách šesť až sedem percent, čo je viac ako v práci alebo v zdravotníckych a sociálnych službách. A to napriek tomu, že deti dvakrát týždenne testujú antigénovým testom a od začiatku marca aj kloktaním. Stále predstavujú riziko. Podobný trend zažívajú aj viaceré štáty v USA, jeden z Bidenových cieľov bolo zaočkovať sto miliónov ľudí za sto dní, čo dosiahol za zhruba 58 dní. Potom chcel vrátiť všetky staršie deti do škôl, ale tiež pozorujú, že deti sú rizikom. Vieme, že majú oveľa menšie riziko, že skončia v nemocnici alebo zomrú, ale stále môžu byť šíriteľmi, a preto predstavujú veľké riziko.

Mali by sme teda vekovú hranicu očkovania znížiť?

Určite, ale veľkou výzvou je, ako to spraviť, keď vidíme, aké ťažké je očkovať dospelých. Pred dvomi rokmi mala exministerka Kalavská emotívny výstup v parlamente na tému očkovania, a to išlo o vakcíny, ktoré poznáme desiatky rokov. Už dnes sa treba začať pripravovať na to, ako postupovať pri deťoch. Či bude očkovanie dobrovoľné alebo povinné. Čo potom s deťmi, ktoré nebudú zaočkované. Dnes by sme už mali s touto témou pracovať, aby sme v auguste zasa neboli prekvapení.

Viete si predstaviť, že sa všetky deti vrátia do školy ešte počas tohto školského roku?

Áno, viem si to predstaviť a veľmi by som chcel, aby to tak bolo. Ak budú čísla takto ďalej klesať, mohlo by sa to stať v polovici mája. Otázni sú vysokoškolskí študenti, ktorí sa do škôl vracajú ako poslední, lebo sú správaním a z dôvodu pobytu na internátoch najrizikovejší. Ja by som deti vrátil možno ešte skôr, ako sa uvoľnia niektoré iné opatrenia. Británia uvoľnila svoje opatrenia po veľkom lockdowne a ako prvé vrátila deti do škôl a začala ich pravidelne testovať. A až teraz od 12. apríla idú otvoriť obchody či posilňovne. U nás sú priority také, že naraz otvárame všeličo. Uvidíme, aký to bude mať dopad.

Covid automat upravuje, že počas apríla by sa mohli otvoriť obchody, posilňovne, kostoly a v máji prichádzajú terasy reštaurácií. Čo to môže spôsobiť?

Každé z opatrení má určité riziko. Terasy reštaurácií určite menšie ako spomínané omše, kde jediné pravidlo bude 15 metrov štvorcových na osobu. Náš covidový automat nebol nikdy vyskúšaný vo fázach uvoľňovania. Platil len v najprísnejších opatreniach. A treba si uvedomiť, že nie je všeliekom, jeho cieľom je odpolitizovať rozhodnutia, nastaviť procesy a stanoviť priority. Na semafor sa treba pozerať ako na návrh, ale zatiaľ nevieme vyhodnotiť, či bude fungovať. Vidíme, že v krajine ako Rakúsko, ktoré uvoľnilo naraz školy, obchody, pohyb – čísla pomerne prudko narástli. Zrejme to súvisí s britskou mutáciou, ktorá je bez prísnych opatrení ťažko kontrolovateľná, pokiaľ nie je veľká úroveň imunity medzi občanmi.

To je zrejme dôvod, prečo opatrenia stále fungujú a čísla klesajú. V Británii mali v polovici marca štúdiu, podľa ktorej mala takmer polovica ľudí nejakú formu imunity. Väčšina práve z dôvodu očkovania, keďže jednou dávkou už dosiahli 50 percent. Sú výrazne inde ako zvyšok Európy.

Takže našich 45 percent na konci júna sa s týmto nedá porovnať.

Nie, nedá. Trochu sa bojím, že ak budeme uvoľňovať opatrenia bez toho, aby sme do covid automatu zakomponovali premorenosť, hrozí nám situácia ako v Rakúsku a Nemecku, že môžu čísla nakazených začať rásť. My však takéto štúdie vôbec nerobíme, nevieme porovnať ani posúdiť, do akej miery máme kolektívnu imunitu. Jediné, čo vieme, je percento zaočkovanosti, ktoré dnes predstavuje 15 percent prvou dávkou.

V odhadovaných 45 percentách nie je započítaný Sputnik V. Máme ho 200-tisíc a minister bude musieť rozhodnúť, ako ďalej. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nemal dostatok informácií, aby dal odporúčanie. Ako by mal minister rozhodnúť?

Som v tomto pomerne konzervatívny. Keď niečo povie EMA, tak sa tým riadim. Minister nepotrebuje stanoviská ŠÚKL či EMA. Môže rozhodnúť o použití neregistrovaného lieku. Prieskumy ukazujú, že ľudia najviac dôverujú vakcíne Pfizer-BioNTech, druhý bol práve Sputnik. To je bizarné, lebo je to vakcína bez štúdií. Je zvláštne, že vakcína, o ktorej vieme zo všetkých najmenej, je druhá najpopulárnejšia. Pričom typ vakcíny je podobný ako AstraZeneca, je to adenovírusová vakcína, takže ak má AstraZeneca nejaké problémy, je pravdepodobnosť, že sa vyskytnú aj pri Sputniku. Veľmi ma prekvapuje, že ľudia veria niečomu, čo nie je overené. Na to presne treba verifikáciu od EMA alebo aspoň od ŠÚKL. A čo s tým môže minister spraviť?

Povedzte. 

Ja by som počkal. Sputnik je registrovaný v 58 krajinách, čo je viac ako napríklad pri Moderne. Z niektorých z týchto krajín určite prídu klinické štúdie, ktoré povedia, či je efektívny a v akých vekových skupinách v praxi. Nemôžeme sa spoliehať iba na jednu štúdiu, aj keď bola v dobrom časopise Lancet. Ak sa niekto bude chcieť očkovať touto vakcínou, pravdepodobne sa bude musieť registrovať iným formulárom.

Na Slovensku nie sú centrá, ktoré by mixovali vakcíny, väčšinou majú nemocnice Pfizer, polikliniky Modernu, AstraZeneca je vo veľkokapacitných centrách. Potrebovali by sme štvrtý typ očkovacích centier, kde by bol Sputnik. Okrem legislatívnych vecí, ako napríklad kto bude niesť zodpovednosť, treba doriešiť aj registrácie. Budú podľa vekových skupín alebo sa môže registrovať akýkoľvek záujemca? Sú to extrémne náročné rozhodnutia. Našťastie, príde viac vakcín Pfizer-BioNTech a nebude taký tlak. Sputnik požiadal o stanovisko v EMA zhruba pred 33 dňami. Najrýchlejšie zo všetkých vakcín dostala povolenie Moderna, trvalo to 51 dní, a najdlhšie posudzovali AstraZenecu – 120 dní. Keď si pozriem komentáre EMA, skôr si myslím, že to bude 120 dní a viac, takže si počkáme minimálne niekoľko mesiacov, kým bude Sputnik oficiálne registrovaný, a myslím si, že ŠÚKL sa nebude ani po opakovaných pokusoch k bezpečnosti vakcíny vedieť vyjadriť.

Situáciu ešte môže zmeniť vakcína od Johnson & Johnson, ktorá by mala prísť koncom apríla. Je jednodávková. Môže pomôcť pri očkovaní seniorov a domovov sociálnych služieb?

Áno, to sa od nej očakáva, preto sa na ňu veľa krajín tešilo. V Británii alebo Izraeli mali regióny, kde ľudia neprišli na druhú dávku. Vtedy je výhoda jedna dávka. Ak nebude mať problémy s výrobnými kapacitami, mohla by byť voľbou pre mnohých ľudí. Mohla by sa používať v ambulancii všeobecného lekára, lebo pacienta stačí zavolať raz.

Na jednej strane vidíme, že veľká časť populácie sa odmieta očkovať, na druhej vakcinačné centrá najmä v Bratislavskom kraji informovali, že sa veľa ľudí predbieha, našli spôsob, akým sa dá obísť registrácia cez čakáreň. Kto pri tomto probléme zlyhal?

Problémy, ktoré sme teraz mali, mal aj Izrael, Rakúsko, Poľsko. Pôvodne som si myslel, že po pani Cibulkovej to bude vyriešené, ale v každom systéme musí byť ponechaná flexibilita pre špecifické prípady alebo situácie, že veľa ľudí nepríde. Keď na začiatku očkovania v Izraeli ľudia neprišli, doslova zháňali ľudí z ulice, aby sa dali zaočkovať. Ale u nás išlo o chybu, veď návod, ako to spraviť, koloval po internete. Podľa mňa išlo o zlyhanie zo strany štátu. Správca čakárne Národné centrum zdravotníckych informácií robí na tom, aby všetky technické problémy odstránili. Ale to, ako je zadefinovaná kritická infraštruktúra alebo okruh ľudí, ktorí sa mohli podvodne predbehnúť, je v kompetencii ministerstva.

Očkujeme viac ako tri mesiace, nie je to dosť času na vychytanie problémov?

Áno. Z tohto pohľadu určite. Očkujeme tri mesiace a vyzerá to, že ani ten spomínaný cielený marketing na skupiny, ktoré sa nechcú očkovať, zatiaľ ešte nemáme. Riešime problémy, až keď horia. Toto je dôvod, prečo sa bojím, že všetky reformy, rozpočet a nedostatok personálu sa začnú riešiť, až keď to bude horieť, keď dajú lekári výpovede, budú štrajkovať alebo sa reformy schvália v polovičnom stave, lebo ich bude tlačiť čas. Neriešime veci proaktívne, ale reaktívne, čakáme, čo kedy príde a potom to riešime.

Obávate sa, že po skončení núdzového stavu bude veľký počet lekárov a sestier vo výpovednej lehote?

Áno. Obávam sa toho a nielen na základe príbehov a statusov na sociálnych sieťach. Veľká časť z nich je v dôchodkovom veku a reálne môžu odísť. Je to obrovský problém. V roku 2019 sme pred bezpečnostnou radou prezentovali nedostatok personálu ako obrovský problém. Urobili sme predikcie do roku 2030. Do toho prišiel covid, ktorý extrémnym spôsobom vyčerpal množstvo zdravotníkov a bude ťažké presvedčiť ich, aby v práci po takomto roku pokračovali.

Posledné dni sa situácia zlepšuje. Počet hospitalizácií klesol pod 3-tisíc. Ale videli sme aj kolóny áut pred Veľkou nocou. Bude to mať dopad na zlepšujúci sa trend?

Keď sa zvýši mobilita, zastaví sa pokles alebo nastane rast o sedem až desať dní. Veľkonočné sviatky sú rizikom, ale menším ako Vianoce, ľudia sú v exteriéri, trvajú štyri až päť dní a Vianoce desať. Ale netrúfam si povedať, čo príde. Veľmi ma teší, že polícia opatrenia kontrolovala. Mňa zastavili každý deň, aj keď som šiel na pumpu. Čo nás čaká, nik predikovať nevie. Mobilita bola zrejme menšia ako pred rokom a aspoň sa nepohádali koaliční partneri. Vlani na Veľkú noc začal spor medzi Richardom Sulíkom a Matovičom a odvtedy sa konštantne hádajú.

Ak by ste mali poradiť niečo ministrovi zdravotníctva, čo by mal tieto dni urobiť, aby krivka naďalej klesala?

Počúvať svojich odborníkov z epidemiologického konzília a nepodľahnúť tlaku záujmových skupín na zrýchlenie uvoľňovania opatrení. Takto o dva týždne, keď by mohlo dôjsť k uvoľňovaniu, budeme vedieť, či si to môžeme dovoliť.

Takže o dva týždne očakávate, že uvoľnenie aj napriek Veľkej noci príde?

Podľa mňa príde, lebo už to veľa ľudí potrebuje. Otázka je, čo bude nasledovať, či príde aj uvoľnenie do ďalších fáz. Toho sa obávam, ale vždy som patril medzi najpesimistickejších analytikov. Ale je lepšie byť teraz opatrný, aby sa nestalo, že uvoľníme a potom budeme musieť opäť zatvárať. Takto si človek nemôže nič naplánovať. Keď to klesá, mali by sme otvárať opatrne, nech to nemá jojo efekt. Nestabilita nás vyčerpáva.

Videli sme to aj v Poľsku, kde po mesiaci od uvoľnenia museli opäť sprísniť opatrenia. Ak by sme postupovali podľa toho, ako je teraz nastavený covid automat, vedeli by sme jojo efektu zabrániť?

Nevieme. Covid automat nebol v lepších fázach vyskúšaný. Nevieme ani, ako sa budeme správať. Holandsko si spravilo oficiálnu iniciatívu, v ktorej je zapojený štát, univerzity a skupinka prevádzkovateľov podnikov. Cez experimenty skúšajú, aké opatrenia fungujú a prečo. Napríklad spustili koncert, kde pustili 1500 ľudí. Rozdelili ich do šiestich skupín a každá mala iné opatrenia. Jedna mala rúška, jedna nemala, ďalšia sa mohla hýbať, iná zasa sedela, dokonca mali nápoje s fluorescenčnou látkou, aby bolo vidno, kam prskajú, keď kričia a rozprávajú sa. Tieto experimenty im pomáhajú s nastavovaním opatrení. Je zrejmé, že ruky – odstup – rúška nie je rovnako efektívne v kostole, na futbalovom zápase a v prírode. Toto sú poznatky, ktoré budú čoskoro k dispozícii, a verím, že ich využijeme a zapracujeme do nášho automatu. Takýchto experimentov beží v Európe viac. Británia ohlásila, že 17. apríla ide skúšať otvoriť futbalové zápasy a podniky, dát bude veľa, kľúčové bude nebáť sa ich a zapracovať ich.

Viacerí politici hovorili, že ak vydržíme na Veľkú noc, tak môžeme mať omnoho lepšie leto. Aké bude?

Závisí to od toho, či zvládneme zmeniť štruktúru zaočkovanosti. Ak zaočkujeme viac v kritickej skupine 60+ a ľudí s diagnózami, ktorých môže covid ohroziť, potom môžeme mať leto podobné ako vlani. V lete už budeme presnejšie vedieť, čo a ako funguje na akú mutáciu, s mierou zaočkovanosti môže byť leto takmer normálne. Nemyslím si, že budeme mať veľké festivaly, ako si ich pamätáme, ale budú otvorené už všetky obchody a služby.

Posledné dni počúvame viaceré dobré správy, je toto už koniec vlny? Alebo sa máme báť ďalších?

Nevieme, ako zareagujeme na uvoľňovanie opatrení. Ja som skôr skeptický a obávam sa, že pôjdeme cestou Nemecka, ale varím z vody. Vidíme, že niektoré opatrenia z Británie boli efektívnejšie ako u nás. Vidieť to na mobilite – Británia mala otvorené školy a niektoré prevádzky, cestovanie do práce na Slovensku kleslo o 30 percent a MHD o 34 percent, v Anglicku za rovnaký čas kleslo o 40 až 50 percent. U nich sú opatrenia efektívnejšie, ľudia menej cestujú, čiže aj uvoľňovanie je menej rizikové. Druhá vec je, či sa šírenie vírusu po uvoľnení alebo sviatkoch zrýchli. To sú všetko parametre, ktoré vám neviem teraz potvrdiť. Teší ma, že máme covid automat, ktorý sa zatiaľ rešpektuje, že má bezpečnostné mechanizmy, a ak sa nebudú ohýbať, myslím, že by sme to mohli pomerne bezpečne zvládnuť.