Okrem jazyka, ktorému skoro nik nerozumie, majú aj svojskú DNA. Vedci skúmali, ako sa Baskovia líšia od iných Európanov
Veľká genetická štúdia skúmala odlišnosti medzi Baskami. Predpokladá sa, že ich jedinečný jazyk euskara zohral rolu v ich izolácii.
Voda tečie, hory však nie. Pohoria sú formované potokmi, no nehýbu sa. A indoeurópske jazyky sú ako tá voda. Ako píše lingvista a polyglot Gaston Dorren vo svojej knihe Lingo, v priebehu tisícov rokov prúdili takmer po celej Európe a dnes nimi rozpráva zhruba polovica sveta. Či už je to angličtina, španielčina, alebo portugalčina a iné.
V Európe je však aj jazyk, ktorý je ako tá hora.
Bez ohľadu na to, aké jazyky prúdili okolo (keltčina, latinčina, berberčina či gótčina a podobne), zostal na svojom mieste. A kým spomínané jazyky vymierali, baskičtina, čiže euskara, prežila ako izolovaný ostrov v mori indoeurópskych jazykov. Za dva a pol tisícročia obmývania zostal na svojom mieste.
Baskické gény: jazyk ako virtuálna izolácia
Baskovia, ktorí žijú v oblasti na severe Španielska a juhu Francúzska, si zachovali svoj jazyk celé stáročia. Patrí medzi najstaršie v Európe a jeho pôvod je sporný. Baskovia sú tradične hrdí na svoju kultúru a na odlišnosť si potrpia.
Nová štúdia barcelonskej univerzity Pompeu Fabra v odbornom časopise Current Biology potvrdila, že si zachovali svoju jedinečnosť, respektíve odlišnosť od európskych národov aj inak – geneticky. No ako hovorí slovenský expert na DNA Marian Baldovič, možno menej, ako by si boli priali.
Podľa výskumu, ktorý sa uskutočnil vo Francúzsku a v Španielsku a týkal sa 1970 ľudí v osemnástich rôznych oblastiach, sa ukázalo, že baskické gény sa počas 2500 rokov len veľmi zriedka
