Bývalý diplomat v Kyjeve ukazuje, ako by reagoval na facebookové tvrdenia o „ruskom Kryme“ a „puči na Majdane“

David Stulík v roku 2014 na Ukrajine osobne zažil „Revolúciu dôstojnosti“, ktorá je na Slovensku známa ako „Majdan“. Pracoval ako diplomat v Kyjeve, cestoval po krajine, rozprával sa ľuďmi na Donbase, ktorí odmietali kyjevskú vládu, ale aj s ozbrojencami z Bataliónu Azov, ktorý sa zviditeľnil nacistickou symbolikou.

Denník N požiadal Stulíka o netradičné „cvičenie“. Predložili sme mu niekoľko tvrdení, ktoré vo facebookových debatách v týchto dňoch píšu zástancovia politiky ruského prezidenta Vladimira Putina. A spýtali sme sa ho, ako by na ne reagoval on so svojimi znalosťami.

Stulík odpovedal okrem iného na tieto obľúbené námietky.

• „Najprv sa pozrite, aké vojny vedie NATO a USA.“
• „Keby Putin neobsadil Krym, boli by tam Američania.“
• „Krym bol vždy ruský.“
• „Obyvatelia Krymu rozhodovali v referende.“
• „Majdan bol Západom organizovaný puč.“
• „Nevidím problém, že Rusko presúva vojská na svojom území.“

Stulíkovou doménou je komunikácia. Na Ukrajine pracoval dvanásť rokov ako hovorca Delegácie Európskej únie, okrem iného mal na starosti moderovanie sociálnych sietí, v súčasnosti je analytikom pražského think-tanku Evropské hodnoty.

Pre Denník N priblížil aj stratégiu, ktorej by sa v takýchto debatách držal. „Nesnažím sa vyvracať všetky tvrdenia bod po bode, skôr sa snažím nasadiť partnerovi do hlavy ‚chrobáka‘. Cieľom je naštartovať proces, pri ktorom začne kritickejšie vyhodnocovať aj to, čo mu podsúva druhá strana,“ hovorí Stulík.

Chyba číslo 1: osobný výpad

Najprv teória. Stulík si myslí, že debata s „inou bublinou“ má zmysel – pokiaľ nejde o takzvaného trola, ktorý vyrýva už len z princípu. Efektívnejšie než doťahovať sa na Facebooku je však komunikovať tvárou v tvár.

„Aj pre mňa bolo zaujímavé sa po futbale rozprávať so známymi, ktorí konzumujú dezinformačné weby. Nútilo ma to inak si stavať svoje argumenty, pretože oponujú inak než moja bublina,“ hovorí.

Zároveň upozorňuje na chyby, ktoré človek môže v debate spraviť. Je kontraproduktívne zhadzovať oponenta cez argumenty ad hominem, gramatické chyby alebo posmešky o „absolventoch vysokej školy života“.

Prečo?

Ľudia nemajú radi, keď sa niekto nad nich povyšuje. Vtedy majú zábranu brať argumenty vážne, aj keď sú podložené faktami. „Ničomu nepomôžete, keď budete mať síce vecne pravdu, ale v oponentovi vzbudíte pocit