Nezáujem poslancov o priebeh Pčolinského kauzy je prekvapujúci

Autor je publicista a bývalý politik

Veľkonočné sviatky prebehli pokojne, vytvorili istý časový i dejový odstup od posledných udalostí na Slovensku a nezaškodí sa na niektoré spätne pozrieť.

V prvom rade cítim potrebu vrátiť sa k zadržaniu riaditeľa SIS 11. marca 2021 Vladimíra Pčolinského v skorých ranných hodinách. Vylomenie dverí a vtrhnutie do bytu v skorých ranných hodinách riaditeľovi tajnej služby, ktorý má zákonom pridelenú ochranku, je nezvyklé nielen z medzinárodno-politického hľadiska, ale najmä: čo ak by sa Pčolinský alebo jeho ochranka bránili zbraňou? Kto by bol zodpovedný za zranených, nedajbože mŕtvych? Odkiaľ mohol šéf SIS vedieť, že ide o políciu? Dobre si pamätáme prípad z Dunajskej Stredy, keď 25. marca 1999 vtrhli do baru Fontána traja muži ozbrojení samopalmi, krikom sa predstavili ako polícia, zastrelili deväť ľudí zo skupiny pápayovcov, desiaty zomrel pri prevoze do nemocnice a potom ušli.

Mnohí politici i novinári komentovali túto udalosť slovami, že „je to dôkaz, že polícia má konečne voľné ruky“. Je dobré, keď polícia má konečne voľné ruky. Polícia nemôže byť pod žiadnym tlakom politikov, ale musí si byť vedomá, že podlieha parlamentnej kontrole a vládnej zodpovednosti. Nechcem a nemôžem prirovnávať túto udalosť komunistickým časom zo začiatku päťdesiatych rokov, keď mali Štátna bezpečnosť a polícia takú moc, že si neboli pred ňou istí ani najvyšší komunistickí činitelia, ale pripomínam, že jedným zo základov demokracie je vyváženosť medzi nezávislosťou bezpečnostných zložiek v štáte a ústavnou kontrolou týchto zložiek. V tomto zmysle ma prekvapil nezáujem poslancov Národnej rady o priebeh tejto kauzy.

A nakoniec som celkom nepochopil, prečo nikto kompetentný nedal požiadavku na zbavenie mlčanlivosti šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, doteraz to bolo bežnou praxou. SIS a aj prezidentka SR sa vyjadrili, že nebudú klásť prekážky. Prečo o to nepožiadal dozorujúci prokurátor Špeciálnej prokuratúry alebo samotný špeciálny prokurátor? Ak by špeciálny prokurátor takéto niečo nariadil svojmu podriadenému, nebol by v tom žiadny „konflikt záujmov“ vzhľadom na jeho dlhoročnú známosť s obžalovaným. Išlo by predsa o umožnenie komplexnejšieho vyšetrovania, samozrejme, s možnosťou obžalovaného sa s pomocou advokátov otvorenejšie brániť.

O dôvodoch väzby exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského viem len z informácií médií. Pčolinský vyrastal v prostredí KDH, poznal som ho ako slušného človeka, nemám dôvod ho z niečoho podozrievať, ale, samozrejme, budem rešpektovať výsledky vyšetrovania, poprípade súdu. V tomto príspevku som však cítil potrebu upozorniť na citlivú stránku vyváženosti medzi nezávislosťou polície a prokuratúry a politickou zodpovednosťou parlamentu a vlády.

Je jasné, že po všetkom, čo sme za posledné roky na Slovensku zažívali a čo sa v týchto časoch ako hľadanie spravodlivosti a zodpovednosti deje, môže byť politicky náročnejšie sa takejto vyváženosti dovolávať. Ale ako nás tomu učia aj udalosti Veľkej noci, pravdy sa treba aj v demokracii stále dožadovať a treba ju hľadať.