Tridsaťdeväť zamestnancov spalo týždne na zemi v centre sociálnych služieb, aby ochránili stovku klientov
Keď Katarína Bolisegová prichádzala do funkcie riaditeľky Centra sociálnych služieb Domov pod Tatrami, mala veľké plány. O rok si nedokázala presne spomenúť, aké to boli. Pre ňu a dve stovky ľudí, ktoré sú s centrom prepojené, sa život obrátil naruby.
„Boli sme jedno z prvých zariadení, kde sa objavili klienti pozitívni na koronavírus. A hoci sme sa už mesiac pripravovali, urobili krízový plán, nakúpili matrace, bola to veľká skúška.“
Presne pred rokom hospitalizovali v Batizovciach prvú klientku s horúčkami. Bola to ležiaca ťažko chorá pani. Následne dostali teploty viacerí ďalší klienti. „Na tie dni nezabudnem. Prišli televízie, ľudia spoza plota sa na nás dívali, ako keby sme mali lepru aj mor zároveň. Všetko nabralo rýchly spád.“
Sedíme v kancelárii, ktorá sa stala takmer na tri týždne jej domovom, keď spávala na zemi. Rovnako ako Anna Nemcová, vedúca úseku odborných činností, a ďalších viac ako tridsať zamestnancov.
Sami sa rozhodli zatvoriť zariadenie už 5. marca 2020. Slobodný pohyb klientov sa skončil. Hoci v DSS Domov pod Tatrami je viac ako stovka klientov s rôznymi psychiatrickými diagnózami, pohybovať sa môžu slobodne.
Pri prechádzaní zariadením sa tomu dá lepšie rozumieť: sú to ľudia, ktorí sa zväčša dokážu o seba postarať v základných úkonoch, rozprávame sa s nimi, smejeme sa spolu a obdivujeme ich zručnosť.
Pani Helena má osemdesiatdva rokov a vyťahuje zo skrine plnú škatuľu štrikovaných vecí.
„Ja bez roboty neviem žiť,” hovorí.
V dielni sú zase pekné keramické diela, v práčovni dve ženy skladajú bielizeň.
Neskôr chápeme, prečo sa sem klienti po každej prechádzke majú dôvod vrátiť. Je to naozaj domov.
Zásoby im nechávali pri bráne, spali aj v historických sálach
„Zatvorili sme brány, rovnako sme už nepúšťali návštevy. Mali sme nakúpené matrace a prikrývky
