Denník N

Bývalý štátny tajomník Ledecký: Pri konkrétnych veciach som zistil, aké rozdielne názory s Remišovou máme

Vladimír Ledecký. Foto N - Andrej Bán
Vladimír Ledecký. Foto N – Andrej Bán

Na ministerstve regionálneho rozvoja a investícií vydržal Vladimír Ledecký len osem mesiacov. Prekážal mu centralistický prístup k regiónom a veľká moc technokratov.

Vladimír Ledecký zo strany Za ľudí nenašiel podporu v téme rómskych komunít, a tak odišiel z postu štátneho tajomníka a vracia sa do parlamentu. V rozhovore hovorí aj o tom, že:

  • Veronika Remišová zmenila názor na to, ako postupovať pri výstavbe bytov, aj trikrát v priebehu niekoľkých dní;
  • aká veľká je moc ministerských úradníkov a ako často počul, nech sa venuje svojim veciam a do iného sa nestará;
  • aký je podľa neho rozdiel medzi politikmi, ktorí začínali v Bruseli a na vidieku;
  • ako funguje strana Za ľudí a prečo ju nie je jednoduché viesť.

Keď ste pred pár dňami na Facebooku oznámili, že odchádzate z postu štátneho tajomníka, napísali ste, že ste nenašli vo vedení ministerstva podporu pre svoje zámery. Nad vami je už iba ministerka Veronika Remišová (Za ľudí). Znamená to, že ste nenašli podporu u nej?

Ten status bola moja posledná bodka. Nenašiel som podporu v téme rómskych komunít, ktorej rozumiem ako jeden z dvoch ľudí na ministerstve a venujem sa jej viac ako dvadsať rokov. Išlo o to, že pani ministerka sa priklonila k názoru svojho tímu.

O čo konkrétne išlo?

Bol to spor o to, či sa budú v novom programovom období stavať bytovky priamo v rómskych osadách alebo, široko povedané, v obciach, kde tieto komunity žijú. Prvý model by bol segregačný, druhý, ktorý presadzujem a napokon som ho aj presadil, integračný. Argument v prospech prvého modelu – aj zo strany pani ministerky – bol najmä ten, že sa tak budú lepšie čerpať eurofondy.

Prečo by bolo zlé stavanie bytoviek v osadách?

So stavaním ako takým nemám najmenší problém, práve naopak. Ibaže pokiaľ sa vo veľkom začnú stavať byty v osadách, tak sa osady začnú rozširovať, čo nechceme. A je aj vyššia pravdepodobnosť, že bytovky budú časom „vybývané“, čiže zdevastované, čo takisto nechceme. Potrebujeme Rómov začleňovať do väčšinovej spoločnosti, nie naopak. A ako poznám terén, ak by sme povolili stavbu bytoviek v osadách, nikde inde sa už stavať nebudú.

Európska únia podmieňovala čerpanie tejto časti fondov tým, že bytovky pre Rómov budú priamo v osadách?

Vôbec nie, vždy bola reč o obciach, kde žijú aj Rómovia. A najmä o tom rozhodujeme my na Slovensku, nie Únia. Aj splnomocnenkyňa pre marginalizované rómske komunity Andrea Bučková prišla s návrhom, aby sa byty nestavali v osadách. V pripomienkovom konaní s tým všetci súhlasili, potom to však prišlo na naše ministerstvo a tu sa povedalo, že nie, budú sa stavať v osadách.

Kto to povedal?

Mená nepoviem, boli to úradníci z príslušnej sekcie.

S vami to konzultovali?

Sedel som s daným úradníkom, generálnym riaditeľom sekcie, a vysvetľoval som mu, že toto nie je cesta, že cezo mňa to určite neprejde. Lebo je to zásadná vec.

Vladimír Ledecký ako starosta Spišského Hrhova na fotografii New York Times.

Presadili ste si svoj názor?

Najprv nie. Z danej sekcie išli za pani ministerkou a presvedčili ju. Nato som bol za ňou ja a takisto som ju presvedčil o opaku. Takto sa to v priebehu pár dní zopakovalo trikrát. Keď som bol za ňou tretíkrát, povedal som: teraz už dosť. Ak môj názor nebude akceptovaný v oblasti, v ktorej som doma, tak tu nemám čo robiť. Pani ministerka mi sľúbila, že môj názor akceptovaný bude. Keď mi však o tri dni volali, že to musia zmeniť, uvedomil som si, že som vyčerpal všetky možnosti.

Aký bol hlavný argument proti vám?
Lepšie čerpanie eurofondov.

Keby sa stavali bytovky v obciach a nie iba v osadách, už by nešlo o čerpanie eurofondov na rómske komunity?

Nie, to je na nás. Keď nastavíme podmienky tak, že sa byty nesmú stavať priamo v osadách, môžu sa stavať inde v obci. No je pravda, že treba presvedčiť starostov a primátorov, aby si to vzali za svoje. Fungujú tu stereotypy. Na Slovensku máme floskulu, že Rómovia majú byť pri Rómoch, bieli pri bielych. Tomu sa, žiaľ, prispôsobujú aj starostovia.

V akej podobe sa to nakoniec schválilo?

V takej, ako som chcel, ale stálo ma to veľa síl a nervov. Mám pocit, že zafungovala moja posledná podmienka, že som to spojil so svojím pôsobením tu.

Prečo ste potom odišli?

Nemôžem vynakladať toľko energie na veci, ktoré by mali byť jasné a je na nich všeobecná zhoda medzi odborníkmi v danej oblasti. Máme tu na ministerstve množstvo odborníkov na eurofondy, ale v tejto téme nemôžeme dať priestor technokratom, ktorých najväčšou zručnosťou je to, že vedia, ako tie fondy čerpať. Či je to to najúčelnejšie, je často sporné.

Na tento problém ste narážali od vlaňajšieho leta, keď ste nastúpili do funkcie štátneho tajomníka?

Bol som tu asi osem mesiacov. Neustále som sa cítil, akoby som chcel bežať maratón, ale dávajú mi o dve čísla menšiu obuv a ešte mi aj odpadáva podrážka. Mal som na starosti dve sekcie, tridsať ľudí, s ktorými sme sa venovali regionálnemu rozvoju. Na ministerstve som často počul: ty sa venuj tým svojim dvom sekciám, najmenej rozvinutým okresom, a do iného sa nestaraj. To bolo pre mňa neprijateľné. Áno, narážal som na to, že ma držali v týchto mantineloch. Tu máš svoj piesoček, o iné sa nestaraj.

Kto vás v tých mantineloch držal?

Celé vedenie rezortu. Oporu som, naopak, cítil v druhom štátnom tajomníkovi. Je tu mantra politickej zodpovednosti, všetko sa meria tým, aký vplyv bude mať to-ktoré rozhodnutie na preferencie strany.

U Remišovej ste mali akú podporu?
Dobrú. Problém však bol v tom, že v niektorých zásadných otázkach máme na svet rozdielne pohľady.

V akých?

Ja presadzujem distribúciu moci, kompetencie, financie a rozhodovacie právomoci do regiónov. Pani ministerka má skôr centralistický prístup, ktorý je podľa mňa pohodlnejší.

Prečo pohodlnejší?
Pracuje sa pri tom s názorom, že na ministerstve je množstvo úradníkov, ktorí presne vedia, ako čo urobiť – na rozdiel od diletantov v regiónoch. Ale tak to nie je.

Keď ste sem nastupovali do funkcie, o rozdielnych názoroch s Remišovou na základné otázky ste nevedeli?

Až pri konkrétnych veciach, o ktorých sa tu rozhodovalo, som zistil, aké veľmi rozdielne názory máme.

Čo vás tu na ministerstve najviac prekvapilo?

To, ako silno držia v rukách moc úradníci a ako urputne sa bránia tomu, aby ju pustili. A aj to, že som so svojimi názormi osamotený.

Veronika Remišová na ministerstve. Foto N – Tomáš Benedikovič

Decentralizácia štátu nie je vecou jedného rezortu v gescii strany Za ľudí, ale ako zásadnú tému by si ju musela osvojiť celá vláda, čo sa nestalo.

Nie. Na Slovensku funguje čosi, čo nazývam „rezortizmus“. My sme tu prijali stratégiu a víziu krajiny do roku 2030. To je záväzný dokument. A je poľutovaniahodné, že sa berie iba okrajovo, formálne. Isteže, bolo tam 365 pripomienok z rôznych oblastí. Zapracovali sa, vláda materiál schválila.

V čom je teda problém?

V tom, čo sa nazýva implementácia.

Ešte raz. Keď ste tieto zásadné veci presadili, prečo ste potom z postu odišli?

Nepodarilo sa mi presadiť všetko. Pri integrovaných územných stratégiách som mal predstavu, že zdrojov do území pôjde viac. A zároveň som tu na ministerstve do omrzenia opakoval, že komunikácia s regiónmi by mala vyzerať inak. Ja sám som mal najmenej jeden výjazd z Bratislavy týždenne, aj v čase korony. Medzi starostami a županmi som podporu našiel, tu až tak nie. Celý problém je v tom, že regionálny rozvoj je na tomto ministerstve okrajovou témou.

V názve pritom ide o ministerstvo regionálneho rozvoja a investícií.

Ak to poviem stručne, tak toto je ministerstvo eurofondov. Ostatné témy – ako digitalizácia a regionálny rozvoj – sú tu okrajové. To ukazuje aj komunikácia pani ministerky, výraz regionálny rozvoj som u nej nikdy nepočul…

Politika je umenie možného, je o kompromisoch. Nie je škoda, že už ďalej nebudete za svoje predstavy bojovať?

Budem bojovať ako poslanec parlamentu.

Asi som stále nepochopil, prečo odchádzate.

Pozrite sa, Veronike často vytýkajú, že má umiernenú komunikáciu, že keď treba, zmení názor a podobne. Ja si myslím, že je to pochopiteľné, lebo vyrastala v bruselskom prostredí, kde v komunikácii dominuje diplomatický prístup, kde sa človek, ak chce niečo dosiahnuť, musí ohnúť, musí podliezť. Ja som iný. Vyrastal som na dedine. Moje názory sú jasné, striktné, a preto často dostanem facku, často si zabuchnem dvere. Možno aj to je dôvod, prečo som tu narazil.

Ako prijala ministerka vaše rozhodnutie odísť?

Mali sme tri stretnutia, na všetkých ma prehovárala, aby som ostal. To rozhodnutie však vo mne zrelo dlhšie. Povedal som jej, že som naozaj očakával silnejšiu podporu v otázkach regionálneho rozvoja.

Vladimír Ledecký. Foto N – Andrej Bán

Zohrala vo vašom rozhodnutí úlohu aj nedávna koaličná kríza?

Asi áno. Ale zároveň musím povedať, že neviem, či sa tá kríza dala zo strany Za ľudí zvládnuť lepšie.

Prečo to neviete?

V našej strane sme jednohlasne hlasovali za štvorkoalíciu a odchod Igora Matoviča z postu premiéra. Nič iné pre nás neprichádzalo do úvahy.

Ani trojkoalícia?

Tá v danom čase nebola na stole. Až keby zlyhala štvorkoalícia, keby boli témou predčasné voľby, bavili by sme sa aj o takej možnosti.

Chcete povedať, že poslanecký klub Za ľudí je hlboko rozdelený a šéfka strany v ňom nemá väčšinu?

Nie, to netvrdím. Napokon, ukázalo sa to aj pri voľbe predsedu strany, kde bola na strane Miroslava Kollára proti Remišovej jeho polovica. Ale v názoroch na riešenie koaličnej krízy sme boli ako strana jednotní.

Rozpor v strane teda dlhodobo je?
V prvom rade treba povedať, že nie sme partia kamarátov, ktorí spolu chodia na pivo. V strane sú osobnosti, ktoré si vedia povedať svoj názor. Nás nezakladal ani nás nedrží v rukách nijaký oligarcha. A čo sa týka volieb predsedu, ja sám som podporoval Veroniku Remišovú, lebo si myslím, že je rozdiel, keď niekto získa v parlamentných voľbách 90-tisíc preferenčných hlasov ako ona, ako keď ich Miro Kollár získal 2600. Pre mňa nebolo o čom. Dnes sa už ukázalo, ako Veronika túto stranu vedie…

Ako ju vedie?

Tak, že máme preferencie okolo hranice zvoliteľnosti, aké máme, asi tak. Veronika to však má ťažké. Spájať toľko silných osobností s vlastným názorom je náročná misia.

Neuvažovali ste, že budete kandidovať za predsedu strany?
Nad tým sa musím pousmiať. Nie, nikdy som o tom neuvažoval. Myslím si, že na to nemám talent.

Stranu zakladal a ľudí do nej oslovoval Andrej Kiska, ktorý sa po voľbách z politiky stiahol. Bola Remišová jeho korunná princezná?

To nebolo hneď od začiatku jasné. Boli aj iní silní kandidáti. Keby do toho išli, môžeme byť dnes na tom inak.

Myslíte Juraja Šeligu?

Nebudem komentovať.

Keď sme robili rozhovor na jeseň 2018, povedali ste, že máte ponuky od viacerých strán, dokonca aj na pozíciu lídra. Od koho to bolo?

Od Miroslava Beblavého. Vtedy som ešte odmietol, oslovenie od Kisku som potom prijal.

V strane Za ľudí ostávate?
Samozrejme. Aj keď cesta, ktorou sme si prešli, to neboli iba kvety, bolo to aj veľa tŕňov.

Ako vidíte budúcnosť vašej strany?

Budeme to mať ťažké, nech bude na čele ktokoľvek.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ešte vždy si myslíte, že by malo vzniknúť čosi ako ministerstvo pre Rómov?

Možno nie samostatné ministerstvo. Ale problematika by sa mala riešiť na úrovni štátneho tajomníka ako súčasť silného ministerstva. Postavenie a kompetencie splnomocnenca pre rómske komunity, ako ho poznáme dnes, jednoducho na takúto vážnu tému nestačia.

Vladimír Ledecký (1966)

Starostom Spišského Hrhova je od roku 1998. Vyštudoval sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Pôsobil aj ako konzultant v oblasti sociálneho podnikania v neziskovej organizácii EPIC, je predsedom Správnej rady Agentúry regionálneho rozvoja. Je aj poslancom Prešovského samosprávnaho kraja. Autor dvoch kníh S dušou tuláka I a II a spoluautor desiatich publikácií o sociálnom podnikaní v znevýhodnených skupinách. Vo februári 2020 sa dostal ako člen strany Za ľudí do NR SR. Od júla 2020 bol štátnym tajomníkom ministerstva pre regionálny rozvoj a investície. Začiatkom apríla 2021 z tohto postu odstúpil.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Za ľudí

Slovensko

Teraz najčítanejšie