Mária Kolíková: Na zmenu väzby je obrovský politický tlak (+ podcast a video)

O väzbu a podmienky v slovenských väzniciach je veľký záujem opozičných aj vládnych politikov, ministerka spravodlivosti zo strany Za ľudí preto zriadila veľkú pracovnú skupinu. Mária Kolíková hovorí:

• o tom, že Igor Matovič nemal byť vo štvrtok v Moskve, ale v Bratislave na rozporovom konaní o fonde obnovy,
• ako sa Boris Kollár zaujímal o právnu úpravu kolúznej väzby už vlani na jeseň,
• ako sa pozerá na možnosť skracovania kolúznej väzby,
• že do momentu, kým sa do väzby nedostali prominenti, sa o podmienky vo výkone väzby a trestu politici nezaujímali.

Igor Matovič ráno odcestoval do Moskvy. Prekvapilo vás to?

Prekvapilo ma to hlavne z toho dôvodu, že ráno mal byť na rozporovom konaní v súvislosti s fondom obnovy a pripomienkou, ktorá súvisela s naším rezortom. Znamenalo to zmenu programu, ale samozrejme to rešpektujem.

Čo to znamená, že to rešpektujete?

Je to člen vlády a rozhodol sa, evidentne aj s ohľadom na svoju predchádzajúcu funkciu a aktivitu, ktorú mal s vakcínou Sputnik. Viac to komentovať nechcem.

Takže nemáme na stole ďalšiu koaličnú krízu?

Postoj strany Za ľudí, aj môj osobný, je jasný. Vakcína Sputnik, takisto ako každá iná, má najprv prejsť registráciou Európskej liekovej agentúry, a potom sa o nej rozprávajme. Toto sa malo udiať aj tu bez toho, aby sme rozoberali geopolitické následky.

V parlamente pred dvoma týždňami hrozilo, že sa cez zákon o obetiach trestných činov zmení aj trestný poriadok, konkrétne v časti, ktorá sa týka väzby. Znamenalo by to, že deň po tom, ako by zákon platil, budú prepustení na slobodu všetci, ktorí sú iba v kolúznej väzbe. Išlo o pozmeňovací návrh strany Smer. Čo ste si pomysleli, keď ste ho čítali?

Šokovalo ma, s ohľadom na hrubé porušenie legislatívneho procesu, že sa má otvoriť zákon, ktorý nie je súčasťou zákona o obetiach trestných činov a ani obsahovo to nesúvisí. Myslím si, že by to nakoniec pravdepodobne skončilo na Ústavnom súde a dalo by sa očakávať, že rozhodnutie súdu by hovorilo, že takéto hrubé porušenie legislatívneho procesu je neprípustné a v rozpore s Ústavou. Je to veľmi vážna právna úprava, aby bola takto prednesená bez toho, aby prešla akýmkoľvek pripomienkovým konaním aj s ohľadom na dopad na vyšetrovanie a samotný trestný proces. Už dávnejšie som hovorila, že som otvorená rozprávať sa o kolúznej väzbe a jej úprave, ale musí to byť vážna debata, pretože má vplyv na orgány činné v trestnom konaní. Nehovorím, že trestný proces musí byť šitý pre orgány činné v trestnom konaní, treba mať nejaké vyváženie záujmov na strane obvinených, obhajcov a súčasne aj štátu.

Mali ste informácie, že by za to mohli zahlasovať aj nejakí koaliční poslanci?

Porozumela som, že áno, že je veľmi možné, že by sa to udialo. Preto sme sa aj s Veronikou Remišovou dohodli, že tento návrh stiahneme a dáme ho na ďalšiu schôdzu.

Zriadili ste pracovnú skupinu, predpokladám, že hlavne pod tlakom Sme rodina. Je to tak?

Nebudem to nejako skrývať. Samozrejme, že to s tým súvisí. K Trestnému poriadku aj Trestnému zákonu je vytvorená široká pracovná skupina. Boli sme pripravení otvoriť aj kolúznu väzbu. Je pravdou, že od predsedu parlamentu a predsedu koaličnej Sme rodina som k tomu už pre niekoľkými mesiacmi mala viaceré podnety, aj konkrétne právne úpravy a chcel, aby sme sa na to pozreli. V niečom mi príde nespravodlivé spájať túto jeho iniciatívu priamo s kauzou Vlada Pčolinského. Povedala som mu, že som o tom pripravená sa rozprávať v rámci riadnej pracovnej skupiny, a pravdou je, že sme pripravení sa pozrieť na celý trestný proces od začiatku prípravného konania. Je na mieste sa rozprávať o tom, ako to zjednodušiť, aby sa niektoré úkony neopakovali, a v rámci toho sa pozrieť aj na kolúznu väzbu. Toto som plánovala urobiť.

Ale pozmeňovací návrh Smeru to urýchlil.

S ohľadom na tento tlak a ten tlak je veľký, nechcem vytvoriť priestor na to, aby tu bola právna úprava bez ohľadu na vyšetrovanie. Toto by spôsobilo lapsus aj v rámci celého trestného procesu. Som pripravená sa osobitne pozrieť na inštitút kolúznej väzby, či ho nevieme vyriešiť k určitej spokojnosti. Nielen politickej. Vnímam, že má zmysel prehodnotiť kolúznu väzbu.

Čo je zrazu zlé na kolúznej väzbe? Debata, ktorá tu prebiehala, sa týkala hlavne podmienok, ktoré máme vo väzbe, a to je úplne iný zákon – konkrétne o výkone väzby. 

Je tu veľa debát, ktoré sa v súvislosti s prominentnými obvinenými a jednotlivými korupčnými kauzami rozvinuli.

Čo také sa deje, že treba meniť trestný poriadok a podmienky vzatia do väzby, okrem toho, že zrazu existuje aj korupcia na najvyšších miestach a veľmi úspešne sa ju aj vďaka Trestnému poriadku darí odhaľovať?

Video: Na skrátenie kolúznej väzby tlačí okrem Smeru aj Sme rodina

Keď sa pozriete na programové vyhlásenie vlády, tak v ňom vidíte, že sme sa chceli pozrieť na trestný proces, ako ho zľahčiť, a kolúznu väzbu vnímam ako súčasť toho. Rovnako máme v programovom vyhlásení vlády zameranie sa na podmienky vo väzbe a vo výkone trestu. Je to otázka právnej úpravy, štandardov, aj finančných prostriedkov. Formujeme novú koncepciu väzenstva na najbližších desať rokov a určite sa na to budeme zameriavať. Zákon o výkone väzby a trestu by mohol byť voľnejší.

Čo sa deje, že treba zmeniť kolúznu väzbu?

Predmetom debát je, či kolúzna väzba nie je nastavená príliš voľne.

Takže základná lehota sedem mesiacov sa zdá byť Borisovi Kollárovi dlhá?

Lehota je nastavená a môže sa predlžovať v závislosti od toho, o aké konanie ide. Rozprávame sa o väzbe z dôvodu potenciálneho ovplyvňovania svedkov alebo marenia vyšetrovania. Mali by byť dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že je potrebné mať osobu v kolúznej väzbe. Je dôležité, aby orgány činné v trestnom konaní vykonali dôkazy, ktoré sú potrebné pre samotný priebeh trestného stíhania, aby neboli svedkovia ovplyvnení hlavne pred výsluchmi.

Stále neodpovedáte konkrétne, v čom je problém. Máme nejaký prípad, kde bol niekto v kolúznej väzbe a ukázalo sa, že tu boli prieťahy v konaní? Alebo čo je vlastne zlé na tom, ako to funguje teraz? Vám sa zdá lehota sedem mesiacov dlhá?

Som úplne v pohode s tým, aby sa skrátila na tri mesiace, ak sú orgány činné v trestnom konaní na Slovensku pripravené urobiť všetky úkony, ktoré sú potrebné.

Ale sú pripravené?

To je presne tá debata. Som pripravená sa rozprávať o tom, či to skrátiť. Hovoríme tiež o tom, že to nie je len sedem mesiacov, môžete ju ďalej predĺžiť.

A chceli by ste, aby sa už nemohla predĺžiť?

Som pripravená na diskusiu a presne o tom prebieha, či je možné ju skrátiť. Rozprávame sa o právnej úprave z Česka, kde sa rozlišujú dva režimy – jeden pre osoby, pri ktorých sa už preukázalo, že k ovplyvňovaniu došlo, tam limit tri mesiace nemáte, a potom ide o osoby, kde sú skutočnosti, ktoré tomu nasvedčujú, ale nemáte jasné priame dôkazy, že k tomu došlo. V právnej úprave od poslancov sa z tohto vytrhol iba taký čriepok troch mesiacov, ale ten iný režim pre osoby, kde sa ukázalo, že tam ovplyvňovanie bolo, sa už nebral do úvahy. Ako advokátka som zastupovala ľudí, ktorí boli vo väzbe. Myslím si, že je v poriadku zúžiť priestor osobnej slobody aj dôvodov na väzbu, ak je to primerané s ohľadom na celý priebeh trestného konania. To je pre mňa kľúčové. Ak sa pýtate, čo sa zmenilo, tak si povedzme na rovinu, že tu máme prominentov vo väzbe a aj politici sú na to zrazu viac citliví. Zrazu sa pýtajú, ako je to v tej väzbe, ako je to v tom výkone trestu.

A tých prominentov zastupujú advokáti, ktorí sú v advokátskej komore, ktorá na to tiež tlačí, pretože už si to zastavenie stíhania nevedia vybaviť inak.

Toto zľahčovanie by som takto nebrala. Z pozície ministerky spravodlivosti som rada, že sa rozprávame o podmienkach vo výkone väzby a výkone trestu, lebo doteraz ako keby nám bolo ľúto na to akýchkoľvek finančných prostriedkov.

To je však iná téma. 

Je aj nie je. Samozrejme, stalo sa to, že zrazu ako keby sa nás to všetkých týkalo, aj politikov. Cítime to bližšie. Zrazu sa pozeráme na právnu úpravu a zrazu sa pozeráme na podmienky. Keby som sa pred nejakým rokom rozprávala o humanizácii podmienok vo výkone trestu a väzby, tak aj politicky to bolo veľmi problematické nahodiť. Bola som rada, že sa mi to podarilo presadiť aj do programového vyhlásenia vlády. V rámci humanizácie ústavov máme skutočne čo dobiehať. Stratili sme veľa času.

Takže teraz, keď politici vedia, že už aj oni sa môžu ocitnúť vo výkone väzby alebo trestu, tak vám ľahšie uvoľnia peniaze, aby to tam lepšie vyzeralo?

Oveľa ľahšie sa mi začína komunikovať vôbec o tom, v akých podmienkach sa výkon väzby a trestu vykonáva. Chcem odlíšiť to, že som presvedčená, že ľudia, ktorí sú v zbore väzenskej a justičnej stráže, vykonávajú svoju prácu svedomito v rámci možností, ktoré majú. Až keď sa v ústave udeje nejaká mimoriadna udalosť, tak dostávam otázky, prečo nemáme všetko monitorované. No preto, lebo na to nie sú peniaze a neboli tam všade kamery. Väzenstvo sme naozaj poddimenzovali, a teraz, keď sa to týka aj politikov, tak zrazu je záujem sa na to viac pozrieť a byť citlivejší aj smerom k humanizácii. To, že tu problém bol a nehovorilo sa o ňom, neznamená, že tu dnes nie je. Samozrejme, nemalo by to ísť do extrému, že teraz pustíme inštitúty, aj kolúznu väzbu niekde, kde stratíme sever a stíhanie prestane mať účel.

Korupcia, ktorá sa teraz odhaľuje, bola systémová. Rovnaké je aj ovplyvňovanie svedkov alebo marenie vyšetrovania. Tí ľudia sú navzájom zosieťovaní. Ak sa teraz uvoľní kolúzna väzba, nespôsobí to veľké problémy pri riešení týchto káuz?

Moja prvá cesta, keď som sa dozvedela o tomto návrhu, smerovala ku generálnemu prokurátorovi a následne som telefonovala Danielovi Lipšicovi. Vysvetlila som im, že je tu takýto obrovský politický tlak a je pre mňa dôležité, aby som od nich vedela, kde je priestor, o ktorom sa môžeme právne rozprávať a kde sa to aj im javí ako prijateľné. Samozrejme som sa rozprávala aj s ministrom vnútra a v pracovnej skupine máme aj prezidenta policajného zboru. Je pre mňa nevyhnutné vedieť, kde je priestor, pokiaľ sa dá ísť, a na druhej strane vnímam aj podnety, ktoré idú zo Slovenskej advokátskej komory. Ako ministerka spravodlivosti by som sa mala snažiť nájsť spravodlivú mieru pre vyvažovanie jednotlivých záujmov. Určite nemienim presadzovať právnu úpravu, pri ktorej by sa stratil účel trestného konania.

Prečo ste v stredu neboli na rokovaní pracovnej skupiny?

Nevedela som, že je nevyhnutné, aby som tam bola prítomná. Mala som pracovný program. Nepríde mi to tak, že to má byť plne podľa mojich predstáv. Považovala som za dôležité, aby tam boli predstavitelia prokuratúry, policajného zboru, viem, že tam bol Daniel Lipšic, policajný prezident, hlavne právnici z politických strán, či už koaličných, alebo opozičných, predstavitelia advokátskej komory.

Prečo na to podľa vás Boris Kollár tak tlačí?

Nechcem špekulovať o niekoho motivácii. Jeho podnety prišli ešte v novembri minulého roka a jasne som mu komunikovala, že k tomu bude veľká pracovná skupina.

Prípad Pčolinský to mohol urýchliť, keď to zrazu treba urobiť do dvoch týždňov. 

V niečom asi jeho väčšiu citlivosť môžeme chápať, keďže sa to týka aj pána Pčolinského.

Nie je absurdné, že chce priamo pomáhať svojmu človeku obvinenému z korupcie a idete mu vyhovieť?

Ja by som to takto nevidela. Nejdem nikomu vyhovieť. Chcem právnu úpravu, ktorá je dobrá. V rámci toho si čítam aj rozhodnutia, či už Ústavného súdu ku kolúznej väzbe, aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

Rozprávate sa o tom s Borisom Kollárom aj takým spôsobom, že ak vám Sme rodina schváli súdnu mapu, tak vy ustúpite pri kolúznej väzbe?

Nie. Rozprávam sa s ním o tom tak, že každá iniciatíva, aj právna úprava má pre mňa limity a pre mňa sú to tie, že sa nemôže stratiť účel trestného stíhania. Nie som žiadny obchodník s právnou úpravou, ktorá je dôležitá pre spravodlivý proces.

Prečo chcete povoliť nahradenie kolúznej väzby? Pri útekovej väzbe je logické, že ak sa nahradí náramkom, tak to úteku zabráni, keďže osoba je stále monitorovaná, rovnako aj v prípade pokračovania v trestnej činnosti. Ale ak chce niekto ovplyvňovať svedkov, tak to bude robiť aj s náramkom, pretože mu stačí mobil a aplikácie, cez ktoré kontaktuje, koho potrebuje. 

Podľa mňa to nie je úplne takto. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva hovoria o potrebe alternatív pri väzbe a je pravda, že je tam dosť široký priestor pre interpretáciu. Dôležité je vnímať dĺžku väzby. Čím je dlhšia, tým viac treba byť citlivý na alternatívy. Som pripravená rozmýšľať o takej úprave, že tu máte nejaký priestor, keď neexistuje možnosť náhrady kolúznej väzby, a po určitom čase by súd náhradu zvažoval. Pri každom obvinenom je to iné. Ak máte hneď na mysli organizovaný zločin a predstavíte si zákerné spôsoby ovplyvňovania svedkov, ani si neviete predstaviť, že by náhrada prichádzala do úvahy, ale nie sú to len tie najhroznejšie zločiny, ktoré prichádzajú do úvahy, je to široká škála.

Všetky prípady, ktoré vyvolali túto diskusiu, rozhoduje Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd. Prečo v pracovnej komisii nie je ani jeden sudca? 

Toto je veľmi trefné, presne na to som sa dnes pýtala, koho všetkého sme mali v pracovnej skupine. Bolo to trochu narýchlo a z tohto pohľadu to vidím trochu ako nešťastné. Určite chcem k tomu prizvať aj ľudí zo Špecializovaného trestného súdu, je to zvyklosť, že takýchto predstaviteľov v skupine máme. Minulý týždeň sme stiahli zákon, urobili sme prvé stretnutie s predstaviteľmi z prokuratúry, aby sme rozumeli citlivosti zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a teraz sme urobili širšie stretnutie skupiny. Pre mňa je otázkou, či vieme nájsť takú zhodu, že by sme vedeli ísť s právnou úpravou ďalej. Úprimne, ak by to mal byť vládny návrh a mal by ísť z mojej dielne, budem potrebovať naozaj istotu, že z pohľadu účelu trestného konania je to v poriadku a je tam vyváženie. Ak by sa nám to podarilo, som pripravená predložiť takýto návrh aj teraz. Ak by sa to javilo ako nemožné, tak niekedy to je „mission impossible“. Povedala som si, že to skúsim, zatiaľ to vnímam tak, že sa v rámci rokovaní snažíme prísť k návrhu, ktorý by bol vzájomne prijateľný od obhajcov až po prokurátorov.

Vraveli ste, že ako advokátka ste mali klientov vo väzbe. Viete povedať jeden príklad, keď bola kolúzna väzba zneužitá, boli prieťahy alebo že naša právna úprava umožnila niekoho mučiť vo väzbe?

Slovo mučiť vnímam ako veľmi silné.

Napríklad teraz bol z väzby prepustený bývalý šéf PPA Juraj Kožuch. Bol v kolúznej väzbe, vypočuli svedkov, nepriznal sa, ale už je na slobode. Čo tu nefungovalo tak, že treba zmeniť zákon? 

Ja som sa stretla v praxi s takým prípadom, ale niekedy ide o slovíčka a o prax. Niekedy potrebujete zmeniť právnu úpravu, lebo máte dojem, že prax by mohla fungovať lepšie. Ako advokátka nemôžem povedať meno, ale mala som v trestnej veci prípad, keď som bola presvedčená, že súdy rozhodovali inak, ako bolo spravodlivé a správne. To však neznamená, že právna úprava je zlá. Na to máme opravné prostriedky od prvostupňových, cez druhostupňové až po potenciálny prieskum na ústavnom alebo európskom súde. Myslím si, že tá právna úprava sa dá urobiť lepšie a dá sa v nej presnejšie pomenovať to, čo je dôležité. V rámci trestného procesu je dôležité, aby sme ho trochu zjednodušili a skrátili. Bude to tak lepšie aj pre orgány činné v trestnom konaní a aj pre obvinených.

Len toto nie je tá debata, čo sa rieši v posledných týždňoch.

Určite je na mieste rozprávať sa, či sa dá niečo urobiť pre to, aby ľudia boli v kolúznej väzbe kratšie a aby podmienky v kolúznej väzbe boli pre nich príjemnejšie.

Je pravda, že firma, ktorá montuje televízor do ciel, chodí do každej väznice raz za mesiac, povedzme piateho, a ak je niekto vzatý do väzby šiesteho, tak musí mesiac čakať, kým príde služba a namontuje mu televízor?

Treba povedať, že napríklad v prípade bývalého obvineného generála Lučanského k tomu došlo z iniciatívy samotných predstaviteľov zboru väzenskej justičnej stráže. Keď zistili, že taký záujem zo strany obvineného je, sami kontaktovali právneho zástupcu a promptne všetko vyriešili. Určite si viem predstaviť veľa krokov k tomu, aby sme zlepšili štandardy.

Alebo vraj obvinení majú nárok iba na tri knihy za tri mesiace v balíku. Keby mali 50 kníh, tak je problém, že každú knihu treba skontrolovať. 

Teraz vám neviem presne povedať, ako je to s knihami. Určite to súvisí aj s tým, ako sú knihy v každom ústave manažované. Viem, že aj knižnice v jednotlivých ústavoch budú rady, ak budú môcť zväčšiť svoju ponuku. Tak to robím aj s mojou vlastnou knižnicou, idem dopĺňať knižnice v ústavoch. Určite je to o zväčšení ponuky a dá sa veľa urobiť aj bez zmeny právnej úpravy.

Tie knihy v knižniciach sú vraj často dosť nepoužiteľné. Skôr ide o to, že tam je nejaký limit a problém je v tom, že by príslušníci ZVJS napríklad museli skontrolovať veľmi veľa kníh, lebo v nich môže byť nejaký odkaz, ktorý sa k tomu obvinenému nemá dostať. Často je to o kapacite a peniazoch, a nie o zlom zákone. 

Áno, to presne hovorím. Veľa je o financiách, veľa vecí sa dá urobiť automatizáciou rôznych systémov, na ktoré potrebujete prostriedky. Keď sme urobili koncepciu väzenstva ešte s Luciou Žitňanskou, tak sa z nej zrealizovalo málo, lebo sme nedostali peniaze. V niečom mi príde, že sa tu točíme dokola. Je jedno, z akého dôvodu teraz majú politici záujem o zlepšenie podmienok, tie podmienky zlepšiť treba. Pretože keď je niekto obvinený, alebo vo výkone trestu, je dôležité, aby bol ten trest humánny. Bez toho, aby tam tie peniaze tiekli, sa to nedá. Vo veľkej miere sa to samozrejme dá aj zmenou prístupu, ale myslím si, že príslušníci a príslušníčky ZVJS v maximálnej možnej miere vykonávajú svoju prácu svedomito a najlepšie, ako vedia. Bez financií sa o veľký kus nepohneme. Súvisí to aj s podmienkami, ktoré máme vo výkone trestu, kde máme aj desiatku odsúdených na jednej cele, a potom sa môžeme rozprávať aj o tom, ako sa komunitne šíri v takýchto ústavoch covid. Mne je teraz jedno, z akého dôvodu sa pozornosť politikov zamerala na ústavy, je potrebné, aby zameraná bola.

Máte už záverečnú správu o smrti Milana Lučanského?

Teraz prebieha procesom, vyjadrujú sa k tomu jednotliví členovia komisie. Potom by sa to malo dostať aj ku mne ako k ministerke spravodlivosti.

Denník SME napísal, že vyvráti všetky konšpirácie ohľadom smrti, je to tak?

V momente, keď bude na mieste, aby som o tom verejne hovorila, začnem. Najprv by sa k tomu mali vyjadriť členovia komisie, chceme to dať aj generálnemu prokurátorovi. Mrzí ma, že tieto informácie vyšli von skôr.

Kedysi ste odstúpili z postu štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti pre kauzu únosu vietnamského občana. Ste spokojná s tým, ako prípad nevysvetlil generálny prokurátor Maroš Žilinka?

Je pravda, že tu mám aj ja viac otázok a chcela som sa o tom rozprávať aj s pánom generálnym prokurátorom. Napriek tomu, že sme spolu boli, mali sme inú tému kolúznej väzby a nerozprávali sme sa o tom. Je to vec, ktorá mnou veľmi otriasla, sledovala som ju. Vnímam to ako vážnu vec a je dôležité, aby sme tomu veľmi dobre rozumeli, už nech je akýkoľvek koniec trestného konania.

Budete sa o tom s pánom Žilinkom ešte rozprávať?

Určite áno. Ja by som veľmi rada dobre rozumela tomu koncu trestného konania.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic vám dal podnet na podanie dovolania vo veci väzby partnera Penty Jaroslava Haščáka. Máte už prípad preštudovaný a viete, ako rozhodnete?

Spis je na vozíku, teda naozaj obsiahly. Samotným prokurátorom na špeciálnej prokuratúre trvalo týždne, kým nám dali podnet. Takže ak to nemá byť z mojej strany politické rozhodnutie, tak si to musím naštudovať. Berieme to vážne a pracovníci, ktorí sa tomu venujú, to majú ako prioritu.