Ako chutí pandemická moc
Autor je analytik INESS
Ak by som mal vybrať dvoch veľkých teoretikov fungovania byrokracie, boli by to nemecký sociológ Max Weber a rakúsky ekonóm Ludwig von Mises. Nečudo, rakúsko-pruské modely byrokracie mali vyhlásenú povesť, v dobrom aj zlom.
Weber považoval byrokratické (dnes by sme mohli napísať aj technokratické) riadenie za nevyhnutnosť pre fungovanie moderného sveta, v ktorom regulácie a profesionalita nahradili tradície a dedičnosť. Byrokracia je schopná konať na veľkom území, vlastní dáta, má monopol na expertízu a je zárukou kontinuity.
Mises sa naproti tomu viac zameriaval na porovnanie fungovania byrokratického a „ziskového“ manažmentu. Kým pre ziskový manažment je kľúčové dosiahnutie cieľov v podobe spokojných zákazníkov, v byrokracii je cieľom dodržiavať formálne pravidlá a naplniť požiadavky hierarchickej pyramídy nadriadených. Hoci je Mises známy ako prísny zástanca trhových princípov, vnímal význam byrokracie v špecifických úlohách spojených s vykonávaním rozkazov.
Obaja však pred byrokraciou aj varovali. Pre Misesa bola byrokracia neefektívna v dosahovaní „klientskych“ cieľov (teda v dosahovaní spokojnosti občanov), pre Webera predstavovala potenciálne ohrozenie demokracie a individuality jednotlivca. Tvrdil, že byrokraciu je takmer nemožné kontrolovať pre tých, ktorí nezdieľajú jej expertízu. Byrokracia ich vie vždy vymanévrovať. Vymyslel pre to dokonca termín „železná klietka“, ktorá zaviera jednotlivcov do byrokratických pravidiel racionálnosti a efektívnosti.
