Denník N

Tretia cesta Američanov na Mesiac sa zmenila na boj o život astronautov. Čo presne sa stalo v Apolle 13?

Posádka Apolla 13 vystupuje z vrtuľníka na výsadkovej lodi amerického námorníctva USS Iwo Jima, ktorá ich vyzdvihla z Tichého oceánu. Foto - NASA
Posádka Apolla 13 vystupuje z vrtuľníka na výsadkovej lodi amerického námorníctva USS Iwo Jima, ktorá ich vyzdvihla z Tichého oceánu. Foto – NASA

Odborník na kozmonautiku a lety do vesmíru Juraj Petrovič vysvetľuje, ako a prečo nastal v kozmickej lodi výbuch a aké chyby na Zemi mu predchádzali. Apollo 13 odštartovalo presne pred 51 rokmi.

Misia Apollo 13 bola siedmym pilotovaným letom v rámci amerického programu Apollo. Prečo má teda číslo 13?

Lebo sa do toho započítavali aj nepilotné skúšky, napríklad Apollo 4, 5 a 6. Celý program sa pritom začal tragicky Apollom 1, keď 27. januára 1967 trojčlenná posádka zahynula pri požiari počas testu ešte na štartovacej rampe. Prvým pilotovaným letom bolo až Apollo 7, v rámci ktorého traja astronauti testovali veliteľský modul na obežnej dráhe. V rámci Apolla 8 už nasledoval prvý oblet Mesiaca, ale ešte bez lunárneho modulu, ktorého výroba meškala. Ten sa na obežnej dráhe Zeme testoval v rámci Apolla 9.

Nemohlo sa naň počkať už pri osmičke?

Mohlo, ale rolu v tom hrala studená vojna a politika. Američania sa báli, že ich v oblete Mesiaca predbehnú Rusi, tak svoj let presunuli na skorší termín. Americkí astronauti nakoniec na Mesiaci pristáli v júli 1969 v rámci Apollo 11, potom to zopakovali s Apollom 12 v novembri toho istého roka.

Poďme k misii Apollo 13, kde opäť hrozilo, že traja astronauti prídu o život. Nakoniec to napriek viacdňovej dráme dopadlo dobre. Letelo sa raketou Saturn V z floridského mysu Canaveral, štart bol 11. apríla 1970 o 19.13 (13.13 miestneho času). Cieľom bolo tretie pristátie na Mesiaci.

Už počas štartu vznikol malý problém – nečakane a predčasne sa vypol centrálny motor druhého stupňa. Zareagoval tak na nejakú vibráciu. Technici na Zemi to rýchlo kompenzovali tým, že zvyšné štyri motory nechali horieť trochu dlhšie, takže raketa sa bez problémov dostala na obežnú dráhu. Následne sa vyhodnotili riziká a padlo rozhodnutie, že sa ide ďalej k Mesiacu.

Prečo NASA napriek problému nevrátila posádku na Zem?

Lebo rôzne drobné problémy sa vyskytli počas každej misie. Všetci si mysleli, že toto bol „problém“ tejto misie, všetko ostatné fungovalo perfektne, a tak sa pokračovalo. Až neskôr vyskočili ďalšie problémy, o ktorých vopred nik netušil a o ktorých budeme hovoriť.

Nasledovali viac ako dva dni letu bez problémov. Lenže po necelých 56 hodinách, keď sa práve astronauti chystali spať, prišiel výbuch.

Kozmonauti ešte predtým, než šli spať, potrebovali premiešať obsah kryogénnych nádrží – jedny obsahovali kyslík, druhé vodík. Keď totiž ich obsah nebol dobre premiešaný, oddeľoval sa tam plynný vodík alebo kyslík od kvapalného. To spôsobovalo, že poriadne nefungovalo meranie množstva týchto látok v nádržiach.

Merač vtedy jednoducho padol na nulu a zapol sa alarm, ktorý zobudil astronautov, a tí to museli dávať do poriadku. Chceli teda predísť zbytočnému vstávaniu, respektíve eliminovať akékoľvek dôvody, ktoré by ich obťažovali počas osemhodinovej periódy určenej na spánok. Stredisko riadenia zámerne nastavilo procesy tak, aby sa maximum vecí vyriešilo ešte skôr, než astronauti začnú oddychovať.

Presne 96 sekúnd po začatí premiešavania prišiel výbuch a loď sa otriasla. Stredisko na Zemi stratilo na dve sekundy kontakt s loďou. Nasledovala slávna veta astronauta: „Houston, mali sme problém.“ Vo filme Rona Howarda z roku 1995, kde hral Tom Hanks, je však veta – „Houston, máme problém.“ Ktorá je pravdivá?

Obe. Jednu formuláciu použil astronaut John Jack Swigert, druhú jeho kolega James Jim Lovell. Zo začiatku to totiž vyzeralo tak, že ide len o chvíľkové podpätie v jednom z dvoch hlavných rozvodov elektriny. Preto najskôr Swigert povedal, že Houston, máme problém, a Lovell, ktorý sa dostal k vysielačke trochu neskôr, povedal, že mali problém. V tej chvíli si to naozaj myslel, loď sa už netriasla.

Riadiace stredisko v Houstone počas televízneho prenosu, tesne pred nehodou. Na obrazovke Fred Haise, v popredí uprostred letový riaditeľ Gene Kranz. Foto – NASA

Na výber vtedy boli dve možnosti – naštartovať motory a s obrovskou spotrebou energie sa vrátiť na Zem, alebo obkrúžiť Mesiac a vrátiť sa domov. Prvá možnosť sa zavrhla, lebo nik nepoznal rozsah poškodenia.

Bol by to veľký risk. Astronauti fakt netušili, čo presne sa stalo, lebo to nie je ako v aute, že zastavíte, vystúpite a pozriete sa, čo je poškodené. Lenže Lovell cez okno dobre videl, že mu niečo uniká z lode, nejaký plyn. To korešpondovalo s meračom, ktorý mu ukazoval, že klesá množstvo kyslíka v jedinej nádrži, ktorá mu ešte ostala. Druhá totiž ako keby zmizla. Vtedy ešte nevedel, že vybuchla.

Ten výbuch nastal priamo v servisnom module?

Presne tak. Servisný modul pritom obsahoval prakticky všetku zásobu energie s výnimkou jednej malej batérie a jednej malej kyslíkovej nádrže, ktoré mali vo veliteľskom module. Stratiť všetky zdroje energie pritom v praxi znamenalo, že im odíde navigácia, počítač aj všetky systémy vo veliteľskom module. Postupne by sa im vybila aj batéria, ktorú tam mali, čo by znamenalo, že sa už nemajú ako vrátiť domov.

Riešením teda bola okamžitá minimalizácia spotreby energie, čiže vypnutie všetkého, čo v danej chvíli nebolo nevyhnutné?

Áno. Veľmi rýchlo, v rámci prvej hodiny museli povypínať všetko, čo práve nemuselo bežať. Napriek tomu minuli aj istú časť kapacity malej batérie vo veliteľskom module. Vypínanie prístrojov má totiž svoje poradie, ktoré museli dodržať, nemohli chaoticky povypínať všetko, čo im prišlo pod ruku.

Zároveň museli navigačné údaje preniesť do lunárneho modulu. Ručne, čiže najskôr si pozrieť údaje na počítači vo veliteľskom module, prepočítať ich v tabuľke o 180 stupňov, lebo oba moduly boli otočené hlavami k sebe, a potom ich nahodiť do počítača v lunárnom module, aby vedeli, kam vlastne letia.

Až keď toto všetko mali, mohli konečne vypnúť počítač vo veliteľskom module, následne aj ostatné prístroje, a kompletne sa presunúť do lunárneho modulu.

Lenže lunárny modul bol postavený len pre dvoch ľudí a len na dva dni. Zrazu musel slúžiť pre troch ľudí na päť dní.

Preto museli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vesmír

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie