Architekt: Prepojenie nábreží Dunaja prispeje k ďalšiemu rozvoju Bratislavy

Aký prínos môže mať pre Bratislavu spojenie ľavej a pravej časti Dunaja, pričom priamo oproti novej budove Slovenského národného divadla by vzniklo moderné kultúrne a kongresové centrum?

Voda ľudí priťahuje už od nepamäti. Všetky veľké mestá vznikali okolo riek. Počas narastania organizmu mesta sa však v metropolách poloha rieky v priamej väzbe na centrum mesta môže meniť. Aj Bratislava si prechádza niečím podobným. Za posledné storočie sa rozvíjala prevažne na svojich dvoch brehoch.

Prepojenie ľavej a pravej časti veľmi úzko súvisí aj s aktiváciou nábrežia. Bohužiaľ, iba zlomok z bratislavského nábrežia je v súčasnosti atraktívny pre trávenie voľného času.

Aktivácia týchto brehov nábrežia spolu s ďalším fyzickým prepojením, v tomto prípade novým promenádnym mostom cez Dunaj, napomáha jednak lepšiemu funkčnému prepojeniu mesta a zároveň umožňuje jeho kontinuálny rozvoj. Túto tému už niekoľko rokov riešime v ateliéri v rámci projektu Nového Lida, ktorého hlavným cieľom je práve kvalitné prepojenie brehov Dunaja.

Čo je najväčším nedostatkom bratislavského nábrežia? 

Čo sa týka dôležitých verejných a kultúrnych stavieb, všetky sú v Bratislave postavené iba na jednej strane rieky. A práve toto je možnosť hodiť takpovediac „loptičku na druhú stranu“, a sledovať, akým spôsobom sa bude mesto aj kultúrne rozvíjať na svojom druhom brehu.

Dobrým príkladom je Kodaň, ktorá sa aj dnes plynulo rozvíja okolo svojho stredového kanála. Na protiľahlých brehoch kanála stoja dôležité verejné stavby od kvalitných architektov. Tieto stavby sú postavené jedna vedľa druhej, ich architektúra je sebavedomá a možno aj preto to tam ľudia milujú. Mám pocit, že mesto takýto prístup znesie.

Do akej miery, podľa Vás, zmení prepojenie dunajských brehov tvár Bratislavy? Môžeme to považovať za novú etapu rozvoja mesta?

Pokiaľ akékoľvek mesto rozdeľuje rieka, je celkom logické, že jeho rozvoj nie je taký kontinuálny, ako by mohol byť. S každým ďalším prepojením sa preto zvyšujú možnosti jeho rozvoja.

Územie Nového Lida leží medzi Sadom Janka Kráľa a Sovím lesom. Táto poloha v sebe skrýva výnimočný potenciál, nakoľko práve prostredníctvom Nového Lida môže Bratislava plynulo prepojiť svoje nábrežia a intenzívnejšie sa rozvíjať.

Navrhovaná pešia lávka cez Dunaj, ktorá prepája budovu nového SND s navrhovaným multifunkčným kultúrnym a kongresovým centrom má iný charakter prepojenia, ako ostatné  bratislavské mosty. Toto pešie prepojenie nemá striktne dopravný charakter, ale skôr voľnočasový.

Ľudia veľmi radi trávia čas pri rieke, preto by  Bratislava potrebovala o niečo viac aktivovať svoje brehy Dunaja pre ľudí. V rámci projektu Nového Lida navrhujeme revitalizáciu a aktiváciu nábrežia, aby sa Bratislava z „mesta pri rieke“ premenila na „mesto na rieke“.

Stane sa multifunkčné kultúrne centrum jednou z architektonických dominánt Bratislavy?

Projekt je iba na začiatku svojej cesty, ale existuje určitý predpoklad, aby tomu tak bolo. Multifunkčné kultúrne a kongresové centrum navrhujeme na mieste, v ktorom urbanistická koncepcia projektu Nového Lida uvažuje s významnou verejnou inštitúciou. Stavba by sa mala nachádzať v pomyselnom srdci projektu Nového Lida. Jej umiestnenie kompozične nadväzuje na urbanistickú koncepciu z 80. rokov 20.storočia, ktorá sa pretavila aj do architektonického riešenia novej budovy SND. Týmto projektom by sme ju radi dopovedali.

Multifunkčné centrum však nemusí byť dominantou v dôsledku svojej expresívnej formy. Bratislava potrebuje v prvom rade moderný multifunkčný stánok, ktorý vytvorí priestor pre realizáciu širokého spektra kongresov, kultúrnych žánrov a podujatí. Pokiaľ bude multifunkčné centrum obsahovo žiť, stane sa tou správnou dominantou pokojne aj národného významu.

Ako vnímate možnosť vytvorenia kultúrnej osi Bratislavy?

V dôsledku súčasnej pandémie je kultúra úplne umŕtvená. Po umŕtvení čohokoľvek potrebujete určitý impulz, aby sa veci znovu oživili a dali do pohybu. Kultúra sa vždy odohráva v nejakom priestore. My ako architekti svojou troškou pomáhame tvoriť tento priestor a vytvárať tak podmienky pre tvorbu, lebo veríme, že s kvalitným priestorom rastie aj príležitosť na realizáciu.

Mali by sme sa zo súčasnej situácie poučiť?

Práve súčasná situácia nás v navrhovaní veľa naučila. Pre udržanie kultúrnej osi Bratislavy potrebujeme vytvárať čo najflexibilnejšie priestory pre rôzne formy umenia a kultúrne žánre. Práve projekty, ktoré sa stavajú raz za generáciu, musia byť v čo najvyššej možnej miere schopné reagovať na súčasný vývoj jednotlivých potrieb.

Aký je Váš názor ako hudobníka – čo môže priniesť prepojenie SND a multifunkčného centra mostom pre umeleckú obec? 

Už len optické prepojenie týchto dvoch stavieb im môže  pomôcť. Nová budova SND už predsa len nie je taká nová, a stavba moderného kultúrneho stánku napovedá, že Bratislava sa chce kultúrne rozvíjať. Ak sa pri tvorbe novej vrstvy mesta hľadá prepojenie so staršou vrstvou, toto pre mňa znamená určité rešpektovanie hodnôt, čo považujem za veľmi správny prístup, ktorý by nemal byť nikdy odmietnutý verejnosťou. Takéto urbanisticko-kompozičné prepojenie starého a nového hovorí, že to nové je síce sebavedomé, ale zároveň sa snaží pokorne začleniť do organizmu mesta.

Ako hudobník som mal možnosť navštíviť množstvo sál rôznych veľkostí. Veľa z nich má nepochybne svoju atmosféru, no na mnohých vidno takpovediac „zub času“. Niektoré podujatia sa v dôsledku určitého deficitu kultúrnych stavieb robia v priestoroch, ktoré nie sú technicky či akusticky ideálne. Veľmi by som privítal novú hudobnú sálu, ktorá by bola moderná technicky a kapacitne adaptabilná práve pre širokú umeleckú obec.Myslíte si, že umelci budú mať o pôsobenie v novej budove väčší záujem?

Keď si porovnáte aj nové detské ihrisko so starým hrboľatým, kde je vydretá tráva, tak je úplne jasné, na ktorom sa chcú deti radšej hrať. S dobrými podmienkami sa zvyšuje aj záujem o tvorbu, a čím je umelecká obec väčšia, tým samozrejme rastie rôznorodosť a kvalita.

Kvalitne navrhnutý priestor v dobrej nadväznosti na centrum mesta bude zaiste atraktívny aj pre zahraničných umelcov. To je vždy veľmi pozitívny impulz aj pre domácu scénu, porovnať sa s najlepšími, neustále na sebe pracovať, aby sme mohli jedného dňa vystupovať v krásnej novej budove, ktorou bezpochyby multifunkčné kultúrne a kongresové centrum bude.