Denník N

Zlatica Maarová: Všetky deti potrebujú milujúcich rodičov. Môj vnuk má dve milujúce mamy

Zlatica Maarová (vpravo), jej dcéra Anna (vľavo) s manželkou, synom a svokrou. Foto - archív Z. M.
Zlatica Maarová (vpravo), jej dcéra Anna (vľavo) s manželkou, synom a svokrou. Foto – archív Z. M.

„Veľmi mi ubližuje, keď ľudia súdia moju dcéru podľa toho, že má manželku a že majú spolu dieťa. Nevnímajú, aký je dcéra človek. Vrátila sa pomáhať na Slovensko, hoci sa vďaka svojmu vzdelaniu z Oxfordu mohla uplatniť kdekoľvek na svete,“ hovorí v rozhovore Zlatica Maarová, mama Anny Symington-Maar.

Pochádzate zo slovensko-českej rodiny. Vaša mama Mária Mázorová sa síce narodila v Prahe, ale s vaším otcom sa presťahovali na jeho rodné Slovensko. Tu sa stala rešpektovanou folkloristkou, založila folklórny súbor Marína aj detský folklórny súbor Zornička vo Zvolene. Ako si spomínate na svoje detstvo, bolo tradičné folklórne?

Keďže som pôsobila vo folklórnom súbore, napríklad naše veľkonočné pondelky boli naozaj tradičné. Chlapci zo súboru sa vystrojili do krojov a chodili za nami s muzikou, niekedy na koči ťahanom koňmi.

Bývali sme v byte na druhom poschodí, teda ma najprv museli dostať dole pred dom a tam ma vedrom poliali a vyšibali. Okrem toho sme však aj spievali a tancovali, takže sme okolostojacim a susedom každý rok urobili menšie divadlo.

Je to pre vás nostalgická spomienka, alebo ste rada, že sa to dnes už nerobí?

Spomínam na to rada. Keď sme sa chystali na šibačku, bolo to príjemné a do istej miery vzrušujúce. Tešili sme sa na spoločné stretnutia, spev a tanec, nebolo to len o oblievaní a šibaní. Sú to pre mňa veľmi milé spomienky.

Mojimi dnešnými očami sa však dokážem pozrieť aj na to, ako sa to časom začalo preháňať a z veľkonočnej šibačky sa stala pre ženy a dievčatá skutočne nepríjemná, negatívna skúsenosť. Nečudujem sa, že sa jej ženy bránia. Starodávne rituály neboli také násilné, ako vyzerá veľkonočná šibačka dnes. Keď sa v dávnej minulosti šibalo, bolo to jemné pošibanie prútikom. Nebolo to žiadne šľahanie korbáčmi, ani vedrá a vane plné vody.

Dnes si tiež uvedomujem, že pri folklórnych zvykoch tradičné delenie na chlapcov a dievčatá nemuselo vyhovovať všetkým. Niektorí a niektoré mohli mať negatívne pocity, ak sa nevedeli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

LGBTI+

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie