Denník N

Valášek po vstupe do PS: Slová o ratlíkoch do politiky nepatria, takýto slovník som mal naposledy v siedmich na pieskovisku

Tomáš Valášek. Foto N - Vladimír Šimíček
Tomáš Valášek. Foto N – Vladimír Šimíček

Igor Matovič sa pri útoku na integritu našich úradov postavil na stranu cudzej štátnej moci. Prečo? pýta sa poslanec a bývalý šéf eurovýboru Tomáš Valášek.

Tomáš Valášek (48) je poslanec parlamentu, bývalý veľvyslanec pri NATO, ktorý na začiatku vládnej krízy odišiel z koalície. V rozhovore hovorí:

  • o tom, prečo sa rozhodol vstúpiť do Progresívneho Slovenska;
  • o následkoch ciest expremiéra Matoviča do Moskvy a Budapešti;
  • o tom, že nevylučuje svoje hlasovanie za dôveru Hegerovej vláde;
  • ale aj o tom, ako Matovič v januári odišiel z koaličnej rady, na ktorej sa riešil nákup vakcín od Pfizeru;
  • alebo že v priebehu koaličnej krízy krátko uvažoval o ponuke stať sa ministrom zahraničných vecí.

Keď Igor Matovič vo štvrtok pristál v Moskve, neodpustil si status, v ktorom napísal: „Na Slovensku vraj opäť nejaký strašne nebezpečný ratlík začal svoj nenávistný brechot kvôli Sputniku.“ Myslel tým vás?

Neviem. Nie som vzťahovačný, neskáčem k takýmto záverom. Úprimne, takýto slovník vypovedá oveľa viac o tom, kto ho používa, ako o tom, o kom hovorí. Ja som takýto slovník naposledy použil na pieskovisku pred naším panelákom v Trnave, keď som mal sedem rokov. Trnava je asi to jediné, čo mám s bývalým premiérom spoločné.

Moja teória je, že ste to zrejme boli vy. Vo štvrtok dopoludnia ste ako prvý Matovičovu cestu do Moskvy ostrejšie kritizovali.

Opakujem, nie je to slovník, ktorý patrí do politiky. Dehumanizácia a ponižovanie oponentov, ktorí s vami nesúhlasia, býva prvým krokom k násiliu. Takto začínali nedemokratické režimy. Existuje dôvod, prečo normálni zodpovední politici tento slovník nepoužívajú. Nie je to ani vtipné, ani originálne.

Nebolo by to prvý raz, čo vás expremiér kritizoval v súvislosti s vakcínami. Už začiatkom marca o vás povedal: „Mudruje, ako sa snaží zabezpečiť západné vakcíny, ani jednu ampulku nedoniesol, tak som doniesol ampulky z Ruska.“ Aké ste mali vzťahy, keď ste boli ešte koaličným poslancom?

Svoje názory som nikdy neprezentoval preto, aby som si vyslúžil expremiérovu pochvalu alebo kritiku. Nevediem si preto ani žiadnu štatistiku, koľkokrát ma spomenul. Ak vravíte, že to bolo viackrát, beriem to na vedomie. Nákup vakcín Sputnik som nekritizoval pre osobnú popularitu – úprimne si myslím, že v tejto veci robí bývalý premiér veľkú chybu. Moje osobné vzťahy s ním, kým som bol v koalícii, boli vecné a korektné. Boli momenty, keď sme sa na koaličných radách posekali…

… na akých témach?

Práve pre očkovanie a vakcíny. Na margo príbehu, ako Igor Matovič zohnal 200-tisíc vakcín. Ja som ešte 17. januára medzi prvými vzniesol kritiku, ako sme vakcíny nakupovali. To som ešte, samozrejme, nevedel, že bývalý premiér bude neskôr uvažovať o Sputniku, no už vtedy som vedel, že sa deje niečo čudné s nákupom vakcín Pfizer. Vyzval som vtedy vládu, aby začala nakupovať vakcíny na sekundárnom trhu EÚ. Netušil som, že doslova deň predtým si slovenská vláda nechala ujsť príležitosť nakúpiť 2,4 milióna overených, bezpečných a ani nie veľmi drahých vakcín od Pfizeru. To stavia do iného svetla aj jeho snahu o nákup Sputnika.

V akom zmysle?

Nikto Igorovi Matovičovi nevyčíta, že chce nakúpiť vakcíny. Všetci vieme, že očkovanie je cestou z krízy. Ale čomu nerozumiem, je jeho posadnutosť neoverenými ruskými vakcínami, keď sme mali možnosť na striebornej tácke nakúpiť dohromady 3 milióny vakcín od Pfizeru cez rámcové zmluvy EÚ. Ušli nám a potom sme to narýchlo dobiehali dodatočnými nákupmi. Len vďaka tomu, že iné členské krajiny EÚ boli ochotné vzdať sa svojho podielu, sme neboli zaradení na koniec radu, a vakcíny, ktoré sme objednali oneskorene, nad rámec toho, čo by nám prináležalo na základe pôvodných dohôd, dostaneme v čase ako krajiny, ktoré si ich objednali poriadne. Je to len a len vďaka štedrosti iných členských krajín EÚ. Zachránili nás pred následkami chyby bývalého ministra Krajčího a expremiéra Matoviča.

Foto – TASR

Ešte v januári ste na koaličnej rade preberali nákup vakcín od Pfizeru. Zaujímal sa o to v tom čase vtedajší premiér Igor Matovič?

V januári som vedel, že nie všetky krajiny, ktoré majú nárok na vakcíny cez mechanizmus EÚ, využívajú plnú kvótu. Teda ich de facto púšťajú na sekundárny trh a dávajú možnosť nakúpiť iným krajinám dávky, o ktoré nie je záujem. Vedel som, že Slovensko nie je medzi krajinami využívajúcimi možnosť nakúpiť vakcíny od krajín, ktoré pustili svoje dávky na trh. Čiže vedel som, že nenakupujeme. Ale ani by mi nenapadlo, že sme jedna z krajín, ktoré vakcíny zo svojej kvóty na trh púšťajú. Čísla sú známe, pustili sme možnosť nakúpiť 3 milióny dávok, a až spätne sme to dobiehali, len vďaka tomu, že nám EÚ dovolila tak trochu ohnúť pravidlá.

Ako sa v tejto téme v januári angažoval Igor Matovič? Ja si pamätám, ako v polovici januára kritizoval vedcov, ktorí vyzývali, aby sa vláda venovala očkovaniu namiesto testovania, že sú hlupáci a tancujú na hroboch ľudí. Až o pár dní s ministrom Krajčím oznámil dodatočný nákup 2,8 milióna vakcín od Pfizeru z poslednej možnej opcie.

Strana Za ľudí si vtedy vynútila, aby sa tejto téme venovala osobitná koaličná rada, aj za prítomnosti vtedajšieho ministra Mareka Krajčího. Keď na koaličnej rade prišlo na túto tému, odišli odtiaľ všetci zástupcovia strany OĽaNO aj strany Sme rodina. Zostali sme tam len my zo strany Za ľudí a zástupcovia SaS. Pri téme, ktorá bola najdôležitejšou otázkou riešenia pandémie, bol Boris Kollár na prvých piatich minútach a potom išiel preč. Za OĽaNO tam nezostal nikto, len minister zdravotníctva Marek Krajčí a jeho štátni tajomníci.

Mám si to predstaviť tak, že bývalý premiér Matovič sa pri debate o vakcínach zdvihol a odišiel?

Odišiel ešte dlho predtým.

Čo hovoríte na to, ako Matovič vo štvrtok dopadol v Moskve?

Neviem, ako na túto otázku odpovedať, lebo stále nevieme, s čím tam išiel, čo chcel vyrokovať a čo presne vyrokoval. Hovorí v náznakoch a hádankách. On to považuje za svojský a originálny komunikačný štýl, no pre svet diplomacie je to neprijateľné. Jeho cesta bola porušením ak nie litery, tak určite ducha kompetenčného zákona. Netuším, čo v Moskve robil minister financií. Kompetenčný zákon som si včera a dnes prečítal niekoľkokrát. V časti o ministerstve financií sa o zdravotníctve nehovorí ani „cek“. Nemal poverenie vlády a neviem o tom, že by mal poverenie ministra zdravotníctva. Ten len povedal, že Igor Matovič bol v Moskve ako expremiér.

Premiér Eduard Heger v piatok médiám poslal tlačovú správu, že Matoviča poveril rokovať o Sputniku, lebo nákup ako predseda vlády rozbehol.

24 hodín po návšteve? Každopádne, neviem, či je namieste posudzovať, ako Igor Matovič v Moskve dopadol, keď dôležitejšou otázkou je, čo tam robil a prečo tam vlastne išiel.

Aký signál vysiela Matovič svojimi cestami, na ktorých sa nezúčastňujú slovenskí diplomati či veľvyslanci v krajinách, do ktorých smeruje? Je to tak, že si tu robí, kto chce, čo chce, alebo platí skôr tvrdenie, že neštandardné okolnosti – a pandémia takou je – si vyžadujú neštandardné kroky?

Neštandardné kroky nesmú znamenať zbrklé kroky alebo kroky, ktoré ubližujú záujmom Slovenska. Nákup neoverených vakcín bol zbrklý. Odysea ministra financií po východnej a strednej Európe je pre mňa nepochopiteľná. Ak je cesta do Moskvy nevysvetliteľná, tak na cestu do Budapešti, kde sa stretol s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom, to platí dvakrát. Stretnutie s ministrom zahraničných vecí inej krajiny má byť doménou slovenského ministra zahraničných vecí. Nie je normálne a zdravé, že sa o takejto návšteve náš minister dozvie od slovenského veľvyslanca v Budapešti, a nie je ani normálne, že pri tomto stretnutí naši diplomati nie sú. Vyzeráme ako banánová republika a ponižujeme vlastných diplomatov v očiach našich partnerov. Hovoríme tým, že ani nestoja za to, aby boli zapojení do citlivých konverzácií.

Zrejme ste sledovali piatkové vyhlásenie Igora Matoviča.

Áno.

Čo ste si pomysleli, keď ste ho počuli hovoriť, že sa nemôžeme čudovať ruskej strane, ak sa cíti ponížená tým, že sme dali skontrolovať šarže vakcíny Sputnik V – mimochodom, na žiadosť exministra Krajčího – nášmu Biomedicínskemu ústavu SAV?

Z toho ostáva rozum stáť. Viem, že Igor Matovič za všetkým vidí geopolitické konšpirácie, ale to, čo hovorí, nedáva ani logický zmysel. Prerozprávajme si to na príklade. Je to, ako keby ste si kúpili televízor a potom spätne zistili, že zaplatením za televízor ste podpísali nejakú tajnú klauzulu, kde je napísané, že nemôžete používať kanál číslo 15. Vy, samozrejme, precvakáte všetky kanály, lebo to sa s televízormi robí. Následne nabehne komando a skonfiškuje vám televízor, lebo ste porušili zmluvu, o ktorej ste nič nevedeli, lebo bola tajná. Idete na políciu spýtať sa, čo je to za hlúposť, a tá vám vynadá, že ako si dovoľujete špiniť dobré meno predavača televízorov.

V tomto prirovnaní je kupujúcim Štátny ústav pre kontrolu liečiv a policajtom Igor Matovič?

Presne tak. Toto bol odkaz Igora Matoviča Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ale nedáva to logiku. ŠÚKL nemal šancu vidieť zmluvu, lebo bola tajná, z príčin, ktoré inak Igor Matovič nikdy nevysvetlil. ŠÚKL si urobil svoju prácu poctivo a dobre. Je na ruskej strane, aby vysvetlila, prečo sa vrhla na rešpektované slovenské inštitúcie, Slovenskú akadémiu vied a Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Od expremiéra, dvojky vo vláde, očakávam, že sa v tejto veci jasne postaví na stranu slovenských inštitúcií a nie na stranu cudzej moci, ktorá pod absurdnou zámienkou podniká nepochopiteľný útok na integritu našich úradov. Expremiér sa postavil na stranu cudzej moci. Prečo?

Foto N – Vladimír Šimíček

Matovičovu cestu do Moskvy ste kritizovali už na spoločnej tlačovke Progresívneho Slovenska. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť práve do tejto strany?

Od momentu, keď som vystúpil z koalície, som veľmi jasne hovoril, že nekončím v politike. Pred dvomi rokmi som do nej vstúpil preto, aby som pomohol Slovensku stať sa ešte úspešnejšou a ešte rešpektovanejšou krajinou v zahraničí. Dúfal som, že to budem vedieť robiť v tejto koalícii. Skúšal som to rok, až kým som nepochopil, že moje hodnotové nastavenie a predstava o politickej kultúre sa zásadne rozchádzajú s predstavou bývalého premiéra Matoviča. V momente, keď som z koalície odišiel, mi bolo jasné, že treba hľadať nové politické partnerstvá. Ako nezaradený poslanec nezájdete ďaleko.

Ale prečo práve Progresívne Slovensko?

Nebolo to také komplikované, táto strana na slovenskej politickej mape vyčnieva. Aj svojou reputáciou, aj svojou integritou, aj tým, že má za sebou dvoje úspešné voľby, európske a prezidentské. Samozrejme, tie posledné parlamentné nevyšli tak, ako si to v hnutí predstavovali. Ale je to úspešná etablovaná strana, ku ktorej mám blízko hodnotovo aj ľudsky. Nikdy som sa netajil tým, že som liberál, aj som tak hlasoval v parlamente. Slovensko potrebuje alternatívu, aby si ľudia nemuseli vyberať len medzi súčasnou koalíciou, s jej prešľapmi a chybami, a súčasnou opozíciou, s jej biľagom fašizmu či korupcie.

Vravíte, že ste sa nikdy netajili tým, že ste liberálom. No v roku 2019, keď ste vstupovali do strany Za ľudí, ste povedali: „Veľmi nerád sa vyjadrujem v termínoch konzervatívno-liberálny. Tieto témy vyťahujú naschvál extrémisti a populisti, aby odviedli pozornosť od reálnych problémov v tejto krajine, ako sú nefungujúce zdravotníctvo či justícia, ktorá slúži pár vyvoleným.“ Nemáte pocit, že vtedy ste tento profil odmietli, lebo v strane Za ľudí sa nosila akási neukotvenosť, a teraz ste v sebe opäť našli liberála?

Nie. Vtedy som povedal, že si nemyslím, že by sa slovenská politika mala lámať na témach, ako sú interrupcie, lebo sú tu oveľa vážnejšie otázky, ktoré si vyžadujú pozornosť. Uprostred najhoršej ekonomickej krízy od druhej svetovej vojny a uprostred najhoršej zdravotnej krízy od prvej svetovej vojny ani nedáva zmysel vrhnúť sa na tieto témy spôsobom, ako to urobila časť OĽaNO či odídenci od fašistov. Bolo by to mrhaním času. To však neznamená, že človek v sebe nemá vnútorný kompas. Vždy som bol liberálom, len som hovoril, že táto agenda nemá byť tým, čo by malo definovať našu politickú scénu. Presne toto bude aj moja pozícia v hnutí Progresívne Slovensko.

Vedia o tom?

Nevstupujem do Progresívneho Slovenska preto, aby som prestal hovoriť o zahraničnej a európskej politike a začal sa venovať hodnotovým otázkam. Chcem sa držať presne tých tém, kde si myslím, že Slovensko potrebuje zmenu k lepšiemu. To, že som liberálom, robí z hnutia Progresívne Slovensko prirodzenú platformu, kde môžem pôsobiť.

Do PS vstupujete v čase, keď ho vedie Irena Bihariová, ktorá pri svojej kandidatúre na predsedníčku hovorila o „návrate ku koreňom“ a autentickej liberálnej strane. Michal Truban predsa len viedol stranu trochu technokratickejšie. Preto ma zaujalo, že zo strany Za ľudí idete do Progresívneho Slovenska v čase, keď otáča k jasnejšie liberálnej politike.

Rozhodnutie vstúpiť do Progresívneho Slovenska neprišlo zo dňa na deň, predchádzali mu hodiny rozhovorov s Irenou Bihariovou a inými vysokými predstaviteľmi hnutia. Vo všetkých týchto rozhovoroch som jasne počul, že Progresívne Slovensko má záujem osloviť voličov aj nad rámec skupiny, ktorá sa inštinktívne či tradične s týmto hnutím spája. Môj vstup je súčasťou procesu oslovenia voličov, ktorí možno včera či predvčerom nad Progresívnym Slovenskom nerozmýšľali. V piatok na tlačovej konferencii niekto úsmevne poznamenal, že som atypický progresívec, lebo nosím kravatu. Ak viem osloviť svojou politikou ľudí, ktorí by možno k hnutiu neinklinovali, tak je to dobré pre všetky zúčastnené strany.

Ako dlho ste boli s lídrami PS v kontakte?

Asi sa pýtate, či som náhodou nerokoval s PS-kom ešte predtým, než som odišiel zo strany Za ľudí. Odpoveď je, že Slovensko je malá krajina. Ľudia, ktorí sú predstaviteľmi Progresívneho Slovenska, sú zároveň mojimi kamarátmi. Poznám ich roky, podporoval som ich v európskych voľbách v čase, keď som ani nesníval, že raz budem poslancom Národnej rady. Bavili sme sa teda aj predtým, aj o tom, prečo nie som v PS-ku. Všetko však bolo v rovine „pokrčených ramien“ a úsmevov, nešlo o vážnu diskusiu. Vážne to začalo byť až vtedy, keď som odišiel z vládnej koalície a zo strany Za ľudí.

Foto N – Vladimír Šimíček

Mali ste ponuku vstúpiť do Progresívneho Slovenska alebo do strany Spolu už v roku 2019, teda predtým, ako ste vstúpili do strany Za ľudí?

Mal som možnosť spolupracovať so stranou Spolu dávno predtým, než ma oslovil Andrej Kiska. Nemal som ponuku vstúpiť do Progresívneho Slovenska, paradoxne, hoci tam mám kopu kamarátov. Rozhodnutie vstúpiť do hociktorej strany je aj veľmi osobné, ide o to, komu dôverujete. S Andrejom Kiskom som robil dlhé roky, keď bol prezidentom a ja veľvyslancom. Bola medzi nami vzájomná dôvera, preto som mu povedal „áno“ a tým bola otázka vstupu do PS pre všetkých uzavretá.

Odišli by ste zo strany Za ľudí časom aj bez koaličnej krízy a nákupu vakcín Sputnik V? Bola to len otázka času?

Neviem, ale určite to nie je tak, že môj vzťah so stranou fatálne zlyhal už pred mesiacmi a v poslednom čase to bolo už len trápenie. Do poslednej chvíle som stál po boku Veroniky Remišovej, keď sme lobovali za to, aby sa na Slovensku neočkovalo neregistrovanými vakcínami. Čiže nie, nešlo o manželstvo, ktoré zlyhalo a niekoľko rokov fungovalo už len na zotrvačnosť. Na rovinu, ešte v deň, keď som odišiel, som nevedel, že z koalície vystúpim. Dokonca som o tom nebol presvedčený ani v momente, keď sa začala tlačová konferencia Igora Matoviča na letisku v Košiciach. Mal som indície o tom, čo povie, ale dúfal som, že ten nákup a tlačovú konferenciu nakoniec nezrealizuje tak, ako ich zrealizoval. Áno, už dlho ma trápila neochota Igora Matoviča a Mareka Krajčího prevziať politickú zodpovednosť za prešľapy, ktoré urobili v manažmente pandémie, aj som to verejne komunikoval dlho pred mojím odchodom. Ale úprimne som sa najprv pokúšal napraviť tieto chyby cez stranu Za ľudí.

V priebehu koaličnej krízy, už po vašom odchode zo strany Za ľudí, sa objavila informácia, že ste rokovali o možnosti byť ministrom zahraničných vecí – logicky zrejme namiesto Ivana Korčoka, čiže sa to asi týkalo teoretického variantu, že ďalej sa bude vládnuť v trojkoalícii. Ako to presne bolo? Z čej strany ponuka prišla alebo o čiu iniciatívu išlo?

Dúfam, že sa neurazíte, ale nebudem hovoriť mená, lebo niektoré konverzácie by mali zostať súkromné. V tomto som možno staromódny, ale je to tak. Iniciatíva, samozrejme, nebola z mojej strany, prišla od vysokého predstaviteľa OĽaNO a úprimne na prekvapila. Dobre ma poznajú a vedeli, že som už dlhšie mal zásadný problém s Igorom Matovičom, ktorý bol dôvodom, prečo som z koalície odišiel. A vedeli aj to, že v spore OĽaNO, Sme rodina a časti Za ľudí na jednej strane, a SaS a druhej časti Za ľudí na druhej strane som bol na strane tých, ktorí boli za pokračovanie štvorkoalície. Čiže na strane SaS a väčšiny strany Za ľudí. Takže keď ten telefonát prišiel, bol som úprimne prekvapený.

Ako ste reagovali?

Povedal som dve veci. Po prvé – nechcite odo mňa odpoveď, som mentálne inde a nad svojou politickou budúcnosťou premýšľam inak. A po druhé – za žiadnych okolností nechcem byť nástrojom na rozbíjanie štvorkoalície a legitimizáciu trojkoalície. Veľmi rýchlo sa ku mne dostalo, že presne toto sa deje, že moje meno je používané na legitimizáciu trojkoalície. Tak som dal okamžite von status, že za žiadnych okolností nebudem ministrom zahraničných vecí.

Z toho, ako to hovoríte, mi vyplýva, že ste túto ponuku hneď neodmietli. Keď som sa tú informáciu dozvedel ja, niektoré zdroje mi hovorili, že ste nepovedali „nie“ a že sa o tom uvažuje ako o reálnej možnosti. Čiže bol nejaký čas, keď ste o tom uvažovali?

Ale áno, ja sa tým netajím. Nepovedal som „nie“, poprosil som o čas na premýšľanie, no zároveň som si dal podmienku, že nechcem byť inštrumentom na rozbíjanie štvorkoalície. Veľmi rýchlo som zistil, že táto podmienka bola krátko nato porušená. Celé uvažovanie sa skončilo veľmi rýchlo.

Z podstaty tej ponuky je zrejmé, že ste sa ministrom mohli stať jedine v trojkoalícii. Ak by pokračovala štvorkoalícia, rezort zahraničných vecí by pripadol SaS. Ak vám ponúkli post ministra zahraničných vecí, zo samej podstaty vám muselo byť jasné, že nejde o štvorkoalíciu.

Lenže ono to nebolo také jednoduché. Ako som povedal, moje sympatie v koaličnom spore boli na strane SaS a časti Za ľudí, ktorá bojovala za zachovanie štvorkoalície. Počas rokovaní však miestami platilo, že ani SaS nebola najlepším advokátom vlastných záujmov. Pripúšťal som možnosť, že pokračovanie štvorkoalície zlyhá nie preto, že ju odpíska OĽaNO a Sme rodina, ale preto, že rokovania nezvládne SaS. Za týchto okolností som možnosť pôsobenia na poste ministra zahraničných vecí videl ako veľmi úzku teoretickú možnosť. No nikdy k tomu neprišlo, keďže nebola naplnená moja prvá podmienka.

Keď sa koalícia dohodla na vláde Eduarda Hegera, spolu s Miroslavom Kollárom ste na Facebooku odpísali, že „odchod znamená odchod“ a koalíciu podporovať nebudete. Nezvažovali ste to ani chvíľu?

Opravím vás: nikdy sme nepovedali, že koalíciu nebudeme podporovať, ale že sa do nej nevraciame. Od začiatku hovorím, že budem konštruktívnou opozíciou. Neverím v taktiku spálenej zeme a kritiku pre naháňanie percent a lajkov. Keď koalícia navrhne dobré nápady, podporím ich. Keď navrhne veci, ktoré sa budú dať vylepšiť, budem sa ich snažiť vylepšiť. Keď navrhne veci, ktoré sú zlé, poviem slušne, no jasne, že sú zlé. To je politická kultúra, ktorá mi je blízka a ktorá je lepšia ako to, čo vidíme občas v podaní ĽSNS či Smeru.

Okej, tak inak – nezvažovali ste ani na chvíľu návrat do koalície či strany Za ľudí?

Keď sme s Mirom Kollárom žiadali vyvodenie politickej zodpovednosti za prešľapy a chyby, ktoré urobila vláda Igora Matoviča pri riešení pandémie, mysleli sme tým úplne jasne, že ľudia, ktorí tie chyby urobili, by mali aj odstúpiť. Marek Krajčí, k jeho cti, tak urobil. Či rád alebo nerád, je iná otázka, ale urobil to. Igor Matovič sa presunul z pozície najmocnejšieho muža vo vláde do pozície druhého najmocnejšieho vo vláde. Minister financií je prvý medzi rovnými, človek, ktorý cez financie a vplyv kontroluje chod a život iných ministerstiev. To nie je vyvodenie politickej zodpovednosti, to je šaráda zamaskovaná ako rošáda. Navyše všetko, čo sa udialo od nástupu novej vlády, teda návštevy v Moskve a Budapešti, ma len utvrdzuje v tom, že Igor Matovič žiadnu zodpovednosť neprijal, žiadny ústupok neurobil a že sa naďalej považuje za ak nie premiéra, tak za výnimočného ministra pre čokoľvek.

Ako sa zachováte pri hlasovaní o dôvere vláde Eduarda Hegera?

Neviem dnes odpovedať, chcem sa poradiť s Progresívnym Slovenskom, ale aj s Mirom Kollárom, ktorý síce nie je členom Progresívneho Slovenska, ale je to človek, ktorý mi je blízky a veľmi si ho vážim. Vidím veľký rozdiel medzi Eduardom Hegerom a Igorom Matovičom. Mal som šancu s pánom Hegerom spolupracovať na pláne obnovy a videl som, že diskusie vedie odborne a slušne. Nikdy sa ich nesnažil politicky znásilňovať, nikdy nerobil ramená na percentách OĽaNO – to prichádzalo od vtedajšieho premiéra Matoviča. Môj osobný inštinkt je dať mu šancu. Pokiaľ sa nepreukáže, že vláda Eduarda Hegera na vládnutie nemá, budem pripravený podporiť dobré návrhy vrátane programového vyhlásenia, ak také napíšu.

Takže teoreticky by ste hlasovali aj za dôveru vláde?

O tom sa rozhodnem až po debate s kolegami v Progresívnom Slovensku. Túto debatu som s nimi ešte nemal a nechcem ju predbiehať.

Zdalo sa, že s Miroslavom Kollárom bude vaša politická budúcnosť spoločná. On má iné plány ako vy?

To, samozrejme, nie je otázka na mňa, pán Kollár je vynikajúci komunikátor a nepotrebuje hovorcu. No môj vstup do Progresívneho Slovenska sa nedeje v nejakom rozkole s Mirom Kollárom; naopak, naďalej spolu komunikujeme a som presvedčený, že skôr či neskôr sa v nejakom spoločnom projekte stretneme. Len to možno bude chvíľu trvať. Obrovským ponaučením z volieb z roku 2020 je, že bolo chybou, že sa zodpovedné sily nespojili.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Igor Matovič

Progresívne Slovensko

Rozhovory

Za ľudí

Slovensko

Teraz najčítanejšie