Všetci im hovorili, že sa popália, aj tak nepočúvali – prečo tak veľmi chceme veľkú lásku
V prvotnom ošiali nechceme vidieť chyby našich vyvolených. Túžba po láske, akú iní nemajú, je silnejšia.
Odkedy doviedla Lujza domov Tomáša, počúvala od rodičov aj od staršej sestry, že ten neznesiteľne sebavedomý mladý muž nie je pre ňu. V kútiku duše to tušila aj ona. Už vtedy jej ubližovali jeho sarkastické poznámky, aj úškrn, keď videl, že ju zase rozplakal. Čo na tom, že jej potom ako „odškodné“ kúpil kvety alebo drahú čokoládu.
Lujza si napriek nevôli rodičov aj tak presadila svoje. Za Tomáša sa vydala. Mama na sobáši plakala, ale nie od šťastia či dojatia, otcovi „cukali“ líca, čo sa dialo vždy, keď bol nahnevaný až zúrivý.
Stalo sa to pred šesťdesiatimi rokmi a ďalej to išlo presne tak, ako jej to jej blízki, ale aj priateľky predpovedali. Tomášov sarkazmus sa premenil na krutosť a ponižovanie, pridali sa k tomu milenky a nezáujem o deti.
„Bol to klasický playboy, on to vlastne ani neskrýval a ani sa nechystal kvôli mne zmeniť. To vedel sľubovať, len keď bol na ‚holičkách‘ a potreboval, aby som mu odpustila,“ opisuje dnes 80-ročná pani, ktorá žila v takomto manželstve tridsať rokov.
Zázrak, ktorý neprišiel
„A tých tridsať rokov som každý deň dúfala, že sa stane zázrak a všetko bude tak, ako som si vysnívala,“ hovorí. S manželom sa napriek jeho avantúram aj emocionálnemu či finančnému nezáujmu o rodinu nerozviedla.
„Naše manželstvo ukončilo až jeho
