Denník N

Čo si radi ponecháme z tohto covidového sveta?

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Covid o päť až desať rokov urýchlil trendy, ktoré tu v nakupovaní boli už pred ním.

Taká tá momentka z covidu, skorý marec, sychravý deň, idem do okienka reštaurácie po obed. Je to moja obľúbená zámienka vyjsť z homeofficeu, aby som sám seba presvedčil, že tam vonku ešte existuje svet. Ulica, mimo korony plná ľudí, je teraz takmer ľudoprázdna, cestu mi skríži len zo päť cyklokuriérov. Dvaja ďalší kuriéri už stoja aj pri mojom okienku. „Irena N.,“ kričí na čašníka jeden, „Izabela Z.“ druhý, kým prvý strká jedlo do tašky a už ho upaľuje doručiť hladnej Irene na druhý koniec mesta.

Také časy, napadlo mi, keď my, pozatváraní doma, do ulíc vysielame blúdiť a potiť sa našich avatarov hladu. A my to, čo nám prinesú, potom jeme z plastových téglikov za konferenčným stolíkom v domnelých domáckych japonských bistrách. Aj keď doobeda to bola kancelária, poobede to bude fitko a večer kino.

Čo všetko z toho je len dobová anomália a čo už tu navždy ostane, až sa toto peklo skončí?

Snáď nič, ale pár vecí by som si asi ponechal. Napríklad nakupovanie nohavíc online!

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie