Denník N

Bieloruský denník: ako sa počas revolúcie menil postoj Bielorusov k Rusku a Putinovi

Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a bieloruský prezident Alexandr Lukašenko počas lyžžovačky pri Soči. Foto - TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a bieloruský prezident Alexandr Lukašenko počas lyžžovačky pri Soči. Foto – TASR/AP

Povesti o ruských žoldnieroch a invázii z Ruska, pôžičky na podporu diktatúry a strach z integrácie – aj o tom sú vzťahy medzi Ruskom a Bieloruskom.

Každú nedeľu napriek masívnym represiám a zatýkaniam protestujú Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Ešte pred prezidentskými voľbami v auguste 2020 Alexandr Lukašenko náhle začal šíriť paniku. Tvrdil, že jeho oponenti sú financovaní Kremľom a že ruskí vojaci z PMC Wagner, tzv. wagnerovci, sa skrývajú v bieloruských lesoch.

Niekoľko z nich dokonca demonštratívne chytili a oznámili, že boli poslaní do Bieloruska, aby zvrhli vládu. Hovorilo sa aj o iných ruských alebo ukrajinských militantoch, ktorí mali obsadiť administratívne budovy.

Samozrejme, nikto neveril týmto slovám Lukašenka a propagandy.

V provládnych médiách a štruktúrach sa veľa hovorilo, že Sergeja Cichanovského a Viktora Babarika financuje Kremeľ. U blogera a kandidáta na prezidenta Sergeja Cichanovského (manžela Sviatlany Cichanovskej) dokonca údajne našli 900-tisíc dolárov za gaučom.

Ale to všetko vyzeralo komicky. Okamžite bolo jasné, že Lukašenko je odhodlaný obviniť kohokoľvek. Jediná vec, na ktorú nebol pripravený, bolo priznať si, že Bielorusi ho už nechcú mať za prezidenta.

Pravdou je, že bieloruské protesty nikdy neboli za akúkoľvek krajinu alebo združenie či proti nim. Bielorusi jednoducho chceli, a stále chcú a robia všetko pre to, aby mohli žiť v slobodnej krajine, kde funguje zákon.

V krajine, kde sú zločinci potrestaní a nevinní ľudia nie sú za mrežami na základe krivých obvinení. V prvých týždňoch masových protestov prišlo veľa správ o aktivácii ruských vojsk na hraniciach s Bieloruskom.

Objavili sa správy, že ruskí žoldnieri sa zapojili do potláčania protestov a ruské bezpečnostné sily sú pripravené kedykoľvek pomôcť bieloruskej polícii a armáde.

Úprimne povedané, nie je celkom jasné, či je to pravda alebo lož. Áno, ruské bezpečnostné sily boli skutočne mobilizované.

Ale či sa naozaj v Rusku chystali poslať ich do Bieloruska? Je to málo pravdepodobné. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola informačná podpora.

Je stále ťažké si predstaviť a uvedomiť, že sme toľko rokov žili vedľa ľudí, ktorí jednoducho podľa rozkazu sú odhodlaní zbiť, znásilniť a zabiť občanov svojej krajiny.

Len preto, aby sa zachovala moc diktátora.

Zo susedných krajín iba Rusko uznalo voľby v auguste 2020 za spravodlivé a Lukašenka ako legitímneho prezidenta Bieloruska.

Mnohí analytici súhlasia s tým, že iba podpora Moskvy udržala Lukašenka pri moci na jeseň roku 2020.

Ak by nebola pôžička vo výške 1, 5 miliardy dolárov a pomoc ruskej propagandy, protest by mal v minulom roku väčšiu šancu na úspech. Ale stalo sa to tak, ako sa to stalo.

Nedávne rozhovory medzi Putinom a Lukašenkom a to, čo o nich vieme, však dodávajú istý optimizmus. Podľa všetkého je Lukašenko pre Rusko čoraz menej vhodný.

Po zimných rokovaniach v Soči nelegitímnej bieloruskej vláde nikto nepožičal peniaze, hoci sa hovorilo o pôžičke vo výške 3,5 miliardy dolárov. Zároveň pokračujú chýry o prehĺbení integrácie Ruska a Bieloruska.

V dôsledku podpory Lukašenka zo strany Moskvy bolo v novembri 2020 v Bielorusku o 11 percent menej priaznivcov únie s Ruskom ako v septembri. A podpora Ruska v Bielorusku naďalej klesá. Dôkazom toho je prieskum uskutočnený bieloruským analytickým workshopom začiatkom novembra minulého roka. A proeurópske nálady v spoločnosti, naopak, vzrástli z 26,7 % v septembri na 33 % v novembri.

Pri pohľade na tieto čísla stojí za zmienku: samotný protest nie je namierený proti Rusku ani proti Európe. Bielorusi bojujú za svoje práva.

Bielorusi majú, samozrejme, strach zo straty nezávislosti.

Túto tému vyzdvihujú analytici, niektorí opoziční vodcovia a dokonca aj propaganda, keď to uzná za vhodné a tvrdí, že Bielorusko sa môže stať súčasťou Ruska.

Existuje veľa chýrov o kúpe bieloruských podnikov, ako sú Belaruskali či Grodno Azot, ruskými spoločnosťami.

Vplyv Ruska je aj tak veľký, no Bielorusi nechcú byť súčasťou inej krajiny. Nechcú sa stať druhým Krymom – neuznaným územím bez statusu.

Bielorusko a Rusko sú pritom susedmi s dlhodobými a silnými vzťahmi: politickými aj hospodárskymi. Rusko predstavovalo 47,9 % celkového obratu Bieloruska v roku 2020.

Medzi oboma národmi sú vynikajúce vzťahy. Mnoho Bielorusov žije v Rusku a mnoho Rusov žije v Bielorusku.

Je nepravdepodobné, že udalosti ovplyvnia vzťahy medzi ľuďmi.

Ako sa však Bielorusi v budúcnosti postavia voči oficiálnej Moskve, ktorá v skutočnosti podporuje diktatúru peniazmi a podporuje i masové represie?

Otázka je otvorená. Závisí to okrem iného od ruskej vlády a jej ďalších krokov.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid. 

Alexandr Lukašenko

Bieloruský denník

Protesty v Bielorusku

Svet

Teraz najčítanejšie