Denník N

Päť rokov hľadá Slovensko sudcu do Luxemburgu. Medzinárodná hanba sa môže zdvojnásobiť

súdy, justícia, spravodlivosť, kriminalita Ilustrácia N - Hedviga Gutierrez
súdy, justícia, spravodlivosť, kriminalita Ilustrácia N – Hedviga Gutierrez

Slabá francúzština, nedostatočná prax alebo pochybnosti o morálnej integrite zastavili doterajších kandidátov zo Slovenska. Či si po sérii neúspechov niekto trúfne ísť na vypočutie pred medzinárodnú komisiu, nie je isté.

V septembri to bude už päť rokov, čo malo Slovensko obsadiť post dodatočného sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu. To miesto je dodnes prázdne a momentálne hrozí, že hanba v medzinárodných justičných kruhoch bude ešte rásť.

Do konca roka totiž máme navrhnúť ďalšieho, teda druhého kandidáta. V auguste budúceho roka totiž končí náš jediný zástupca na Všeobecnom súde Juraj Schwarcz.

Ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí) aj predsedu súdnej rady Jána Mazáka na to listom upozornil predseda Všeobecného súdu Marc van der Woude.

Ide o rutinný list, ktorý súvisí s pravidelnou obmenou sudcov na súde, no pre Slovensko má podľa predsedu súdnej rady Mazáka osobitný význam. „Je tam nepriamy apel na to, aby náš štát nenechal Všeobecný súd bez jediného svojho zástupcu.“

V auguste 2022 končí na súde 26 sudcov, a tak predseda Všeobecného súdu upozorňuje na potrebu vyhnúť sa prerušeniu kontinuity vo výkone spravodlivosti. Keďže výber sudcov je zložitý, Van der Woude vyzýva, aby kandidátov predložili už do konca tohto roka.

O prestížny post nie je záujem

Post dodatočného sudcu získala každá krajina Únie na základe dohody jednotlivých členských štátov. Niektoré ho mali doplniť v roku 2015, my v roku 2016. A hoci sme už predložili piatich kandidátov, ani jeden neprešiel prísnym posudzovaním výborom 255.

Jeho stanovisko síce nie je záväzné, ale členské štáty ho plne rešpektujú. Kto výborom neprejde, nemá šancu na to, aby sa stal sudcom Všeobecného súdu. Ide o mimoriadne prestížny post. Funkčné obdobie sudcu je šesť rokov, pričom môže byť opätovne vybratý. Jeho mesačný príjem je viac než 18-tisíc eur.

Všeobecný súd je súčasťou Súdneho dvora EÚ, ktorého úlohou je zabezpečovať rovnaký výklad a uplatňovanie právnych predpisov Únie v každej z jej krajín. Urovnáva spory medzi vládami a inštitúciami EÚ. Všeobecný súd má 47 sudcov a môžu sa naň obracať jednotlivci, ktorí sa domnievajú, že ich zasiahlo niektoré z rozhodnutí inštitúcií Únie.

V praxi sa väčšinou zaoberá témami, ako sú hospodárska súťaž, štátna pomoc, obchod, poľnohospodárstvo a obchodné značky.

List predsedu Všeobecného súdu pritom prichádza na Slovensko v čase, keď predseda súdnej rady už musel zrušiť dve voľby kandidáta na dodatočného sudcu. Dôvod? Nikto sa neprihlásil. Ďalší výber by mal byť v polovici júna.

Na Van der Woudeho list už Mazák zareagoval vyhlásením voľby kandidáta, ktorý vystrieda sudcu Schwarcza. Voľba by mala byť v októbri, ale opäť platí, že najprv sa musí niekto prihlásiť.

Menšie krajiny kandidátov dávno našli

Ministerka Kolíková nechce tento dlhodobý problém hodnotiť odpoveďou na to, či je hanba, že sa nám tak dlho nedarí nájsť vhodného kandidáta na prestížny post do Luxemburgu. „Faktom je, že nevieme nájsť vhodného kandidáta a ja osobne urobím k tomu viaceré kroky, aby takýto kandidát bol navrhnutý,“ dodala ministerka.

Čo to znamená? „Budem viac iniciatívna pri hľadaní vhodného kandidáta a budem oslovovať príslušné, či už justičné, alebo aj iné organizácie, aby sme takého kandidáta našli,“ vysvetlila.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Mazák bol v minulosti generálnym advokátom Súdneho dvora EÚ a dobre pozná pomery v medzinárodnej justícii. Ani on nehovorí o hanbe, ale o negatívnom vnímaní Slovenska. „Hlavne preto, že aj také členské štáty ako Malta, Cyprus, Luxembursko už dokázali obsadiť obe miesta na Všeobecnom súde. Nehovoriac o porovnateľných štátoch, ako sú Fínsko, Dánsko, Slovinsko,“ dodal predseda súdnej rady.

Aj Mazák sa pred piatimi rokmi hlásil na post dodatočného sudcu. Neuspel. Súdna rada uprednostnila iných kandidátov. Súčasnú ombudsmanku Máriu Patakyovú, výbor jej však vyčítal neznalosť francúzštiny.

Pri Radoslavovi Procházkovi mal výbor obavy z morálnej integrity – na post sa hlásil krátko po odchode z parlamentu. Jeho pôsobenie v politike zanechalo aj pochybnosti, či vždy verejnosť informoval pravdivo, či už išlo o financovanie jeho kampane na prezidenta, alebo o okolnosti vstupu strany Sieť do koalície so Smerom.

Neúspešné voľby 

  • máj 2015: súdna rada zvolila Máriu Patakyovú, ktorej poradný výbor vyčítal neznalosť francúzštiny;
  • jún 2016: Jánovi Mazákovi chýbal na zvolenie jeden hlas;
  • september 2016: víťazom voľby sa stal Radoslav Procházka, pri ktorom poradný výbor konštatoval obavy z jeho morálnej integrity;
  • január 2018: súdna rada vybrala Ivana Rumanu, ktorý cez poradný výbor neprešiel – ten sa obáva, či je dostatočne skúsený a zdatný, aby mohol okamžite začať súdiť;
  • november 2018: súdna rada zvolila Michala Kučeru, ani on nedokázal výbor presvedčiť;
  • september 2020: za kandidátku bola zvolená Martina Jánošíková, ani ju výbor neodobril.

Súdna rada následne vybrala sudcu Najvyššieho súdu Ivana Rumanu. Ani on neprešiel. Potom to bol dlhoročný právnik z kancelárie Európskeho súdu pre ľudské práva Michal Kučera, výbor odmietol aj jeho. Naposledy neodobril kandidátku Martinu Jánošíkovú, ktorá je uznávanou akademičkou, chýbala jej však prax vo vysokých právnických pozíciách.

Kandidát sa hľadá ťažko, kritériá sú náročné

„Kritériá sú náročné, nastavené na to, že Všeobecný súd je súdom pre takmer pol miliardy ľudí,“ vysvetľuje Mazák, prečo sme na Slovensku neúspešní pri hľadaní vhodného kandidáta. Výbor 255 je podľa neho pri skúmaní kandidátov nemilosrdný. „Nemieni z kritérií zľaviť, čo považujem za správne,“ dodáva predseda súdnej rady.

Mazák poukazuje na vážny problém – ovládanie francúzskeho jazyka, ktorý je nevyhnutnosťou. V našich končinách sa mu podľa predsedu súdnej rady takmer nikto z justičného prostredia nevenuje.

Medzinárodné justičné prostredie pozná aj predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta, ktorý bol v minulosti dlhé roky sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Ide o inú inštitúciu, ako je Všeobecný súd EÚ v Luxemburgu, no Šikuta hovorí jednoznačne. „Skutočnosť, že post dodatočného sudcu nevie Slovensko dlhodobo obsadiť, je nepríjemnou záležitosťou a vzhľadom na to, že nepochybne disponujeme odborníkmi na právo EÚ, je to aj veľkou škodou,“ povedal.

Dôvody nášho neúspechu sa dajú podľa predsedu Najvyššieho súdu len predpokladať. „Bez ohľadu na to, či išlo o nevhodný výber kandidáta na národnej úrovni, nepostačujúcu prezentáciu uchádzača či nedostatok požadovaných znalostí vrátane jazykových, podstatnou skutočnosťou a odkazom tejto situácie zostáva fakt, že kritériá na výber vhodného kandidáta sú na národnej úrovni vnímané jednoznačne inak ako na úrovni medzinárodnej,“ skonštatoval.

Slovensko

Teraz najčítanejšie