Nedeľná nekázeň: Duch ranej cirkvi v dnešných komunitných záhradách
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Po smrti Ježiša Krista sa okolo apoštolov začala formovať prvá cirkev. Okrem modlitieb žila spoločne aj v bežnom živote. Spolužitie bolo postavené na spoločnom majetku, a tak neexistovala chudoba. Myslím, že nie som sama, komu takéto nastavenie pripomína komunistické učenie. Existuje medzi nimi skutočný prienik?
V dnešnú nedeľu sa v kostoloch po celom svete číta úryvok z biblického rozprávania po smrti Ježiša Krista. „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Nebolo medzi nimi núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.“ V detstve to bola jedna z mojich obľúbených pasáží. Akási idylka spoločného života. Keď som však spoznala princípy marxistického učenia, zamýšľala som sa nad tým, či práve s ním nebolo rané spolunažívanie kresťanov v Jeruzaleme v súlade. Túto krátkozrakú paralelu nachádzali viacerí, ktorí na tom postavili svoje myšlienky o pôvode komunistických schém v základoch kresťanstva.