Zoberte utečencov alebo zaplaťte, odkazuje Európska komisia
Povinné kvóty sú späť, podporujú ich Nemci aj Francúzi. Podľa nového plánu Európskej komisie by Slovensko malo prijať 2300 utečencov. Ak sa tomu chceme vyhnúť, musíme zaplatiť do spoločného európskeho fondu.
Ak by bývali na jednom mieste, vytvorili by stredne veľkú dedinu. Slovensko by malo podľa nového návrhu Európskej komisie v nasledujúcich rokoch prijať takmer 2300 utečencov.
Konkrétne detaily, ako majú štáty Európskej únie riešiť utečeneckú krízu, má v stredu počas prejavu o stave Únie zverejniť šéf komisie, Jean-Claude Juncker. Stále nie je isté, či jeho návrh členské štáty príjmu. Za kvóty sa však teraz podľa denníka Financial Times postavila koalícia lídrov Nemecka, Francúzska a Talianska.
„Najnovší plán podporujú tri najväčšie krajiny Únie (Británia má výnimku, pozn. red.), čo môže vytvoriť tlak na zvyšné štáty,“ napísal britský denník.
160-tisíc utečencov
Keď v máji predstavila Európska komisia kvóty po prvýkrát, lídri členských štátov návrh na presídlenie 40-tisíc utečencov odmietli. Už vtedy bolo pritom jasné, že ani také číslo stačiť nebude. Do Európy prišlo tento rok zhruba 350-tisíc migrantov; väčšinu z nich tvoria utečenci zo Sýrie, Iraku a Afganistanu.
Aj preto teraz Komisia navrhuje, aby si medzi sebou štáty Únie rozdelili 160-tisíc žiadateľov o azyl.
„Len spoločne so zvyškom Európy môžeme túto úlohu zvládnuť,“ vyhlásila v pondelok nemecká kancelárka Angela Merkelová. Je to práve Nemecko, kam smeruje najviac žiadateľov o azyl.
Novinkou je, že Merkelovej sa podarilo o povinných kvótach presvedčiť aj francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda. Ten v pondelok vyhlásil, že jeho krajina je pripravená prijať 24-tisíc utečencov.
Môžu sa vykúpiť
Najväčší odpor sa očakáva od krajín východnej Európy. Lídri krajín V4 v piatok zopakovali, že sú proti povinným kvótam.
Maďarský premiér Viktor Orbán v pondelok pokračoval v rečiach o tom, že dnešná kríza je problémom Nemcov a že ľudia, ktorí dnes prúdia do Európy, „nie sú utečenci, ale imigranti“.
Špeciálne pre tieto štáty pripravila Komisia plán, podľa ktorého sa nebudú musieť podieľať na rozdelení utečencov, ak prispejú do nového spoločného európskeho fondu. Podľa Financial Times by však na to museli mať dobrý dôvod a výnimka by bola len dočasná.
Odpor Maďarska by mohol zlomiť aj fakt, že ho Komisia plánuje priradiť ku Grécku a Taliansku. Utečencov by si tak členské krajiny brali aj z Maďarska. Orbán však zatiaľ trvá na svojom.
Bezpečné krajiny
Rozdeliť si utečencov nie je jediné, čo Komisia navrhuje. Plánuje napríklad spísať zoznam krajín, ktoré považuje za „bezpečné“. Ich občania by potom v Únii azyl nedostali.
Hovorí sa hlavne o krajinách Balkánu ako Albánsko, Bosna a Hercegovina či Kosovo. Tento rok bola viac ako štvrtina žiadateľov o azyl práve z týchto krajín. Na zoznam by sa malo dostať aj Turecko, kde žije početná menšina Kurdov.
Turecká vláda nedávno opäť rozpútala staré spory; odmietať Kurdom politický azyl by preto nemusel byť najlepší nápad.
Francúzi zvažujú letecké útoky, UNHCR chýbajú peniaze
Utečeneckú krízu musíme riešiť tam, kde vznikla, zhodujú sa východoeurópski lídri.
„Únia by mala aktívnejšie prispieť k vyriešeniu situácie v Líbyi, Sýrii a na Blízkom východe,“ písalo sa v spoločnom vyhlásení po piatkovom stretnutí premiérov V4.
Letecké útoky?
Kým východná Európa o riešeniach zatiaľ len rozpráva, francúzsky prezident Françoise Hollande vyhlásil, že jeho armáde rozkázal pripraviť sa na letecké útoky v Sýrii.
„Požiadal som ministra obrany, aby od utorka začal s prieskumnými letmi nad Sýriou. Tie nám pomôžu pri zvažovaní leteckých útokov proti Islamskému štátu,“ vyhlásil Hollande podľa BBC.
Dôvodom majú byť obavy z toho, že islamisti zo Sýrie plánovali viacero útokov na európske štáty vrátane Francúzska. Letecké útoky zvažuje aj britský premiér David Cameron. Obaja však vylučujú, že by do Sýrie vyslali pozemné vojská.
Občianska vojna v Sýrii trvá už štyri a pol roka a Západ už dlho čelí dileme, ako konflikt vyriešiť. Nepodporuje totiž ani režim prezidenta Bašara Asada, ani radikálnych islamistov z Frontu al-Nusrá či Islamského štátu.
V posledných dňoch sa navyše objavili informácie o tom, že do konfliktu sa snaží zapojiť aj Rusko, ktoré však dlhodobo podporuje Asada.
Na rozvojovú pomoc prispievame najmenej
Práve vojna v Sýrii a následný rozmach Islamského štátu aj v susednom Iraku sú jedným z hlavných dôvodov súčasnej utečeneckej vlny. Väčšina Sýrčanov, ktorí z krajiny v dôsledku konfliktu utiekli, najskôr smerovala do susedných krajín – Jordánska, Turecka a Libanonu.
V utečeneckých táboroch tu žijú takmer štyri milióny ľudí. Lenže podmienky v týchto táboroch nie sú vôbec dobré a António Guterres, vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR), upozorňuje, že jeho úradu chýbajú miliardy eur.
„Humanitárni pracovníci pracujú tak efektívne ako nikdy predtým. Chýbajú nám však peniaze,“ povedal Guterres pre denník Guardian. OSN tvrdí, že len v susedných krajinách Sýrie by tento rok potrebovali na fungovanie takmer 3 miliardy dolárov. Dostali len necelú miliardu.
Utečenci žijúci v okolitých krajinách tak nemajú dostatok jedla ani zdravotnej starostlivosti. Je preto logické, že sa presúvajú za lepším životom do Európy. Ak chcú európski lídri udržať utečencov na Blízkom východe, potom by mali zlepšiť rozvojovú pomoc v regióne.
Henry Foy, reportér Financial Times pre strednú Európu, však na Twitteri upozornil, že práve štáty V4 prispievajú na rozvojovú pomoc najmenej spomedzi krajín OECD.
Poland, Slovakia and Czech Rep. 3 out of 4 worst spenders on overseas aid in OECD. #V4 #migrantcrisis #solidarity https://t.co/9GTbe0f1jb
— Henry Foy (@HenryJFoy) September 7, 2015
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
