Bioštatistik o vrcholiacej tretej vlne v Maďarsku: dôležité bude, ako rýchlo to bude klesať

Maďarsko vedie svetovú štatistiku 7-dňového priemeru úmrtí na covid, ale vláda rozhodla začiatkom apríla o uvoľňovaní niektorých opatrení, proti čomu protestovala aj lekárska komora. Vláda tvrdí, že lockdown už v tejto fáze epidémie nepomáha, a spája ďalšie uvoľňovanie so zaočkovanosťou troch miliónov obyvateľov, čo môžu dosiahnuť už o niekoľko dní.

Bioštatistik Tamás Ferenci, člen pracovnej skupiny epidemiológov a matematického modelovania epidémie, hovorí, že ďalšie opatrenia by mali závisieť od skúseností so súčasnými uvoľneniami. V rozhovore sa dočítate:

• prečo sa začala tretia vlna pandémie v Maďarsku;
• aké varianty ovplyvňujú súčasný vývoj epidémie;
• aký môže byť ďalší vývoj;
• koľko ľudí treba zaočkovať na zastavenie pandémie.

Tretia vlna pandémie udrela v Maďarsku mimoriadne silne. Môže za to predovšetkým britský variant vírusu?

S pomerne veľkou istotou môžeme tvrdiť, že áno. Na začiatku tretej vlny sme nezaznamenali zvyšovanie kontaktov medzi ľuďmi, alebo minimálne, pričom to by mohlo byť druhým vysvetlením. Nemenili sa ani vonkajšie okolnosti, napríklad počasie, tak aby to viedlo k rastu. Vylučovacou metódou teda môžeme dospieť k vplyvu britského variantu. Nemáme síce systematické dáta o jeho rozšírenosti, ale vieme, že je prítomný. Aj medzinárodné skúsenosti jednotne potvrdzujú, že kde sa objaví, potrebuje trošku času, aby sa rozšíril, ale potom vytlačí pôvodnú verziu.

Je zaujímavé, že na Slovensku sa britský variant objavil už okolo decembra a veľmi sa rozšíril aj napriek prísnemu lockdownu v priebehu januára. V Maďarsku sa rozšíril až v druhej polovici februára, prečo to tak mohlo byť?

Neviem to s istotou povedať. Možno to znie divne, ale môže to byť aj otázka šťastia. Vo veľmi skorej fáze epidémie je totiž šťastie veľmi dôležitým faktorom. Keď sa nákaza šíri už vo väčšom rozsahu, priebeh epidémie sa dá dobre nakresliť, pretože pri dostatočne veľkom počte prípadov sa výkyvy spriemerujú. Kým však máme nízky počet prípadov a nemôžeme počítať so spriemerovaním, šťastie zohráva dôležitú úlohu. Napríklad v tom, či jeden nakazený spustil reťaz šírenia alebo nie.

V Maďarsku našli už aj variant z Južnej Afriky. Ten ovplyvňuje súčasné rýchle šírenie tiež alebo ho máte pod kontrolou?

Na variant z Južnej Afriky platí to isté, čo som povedal o britskom, teda, že nemáme presné dáta o jeho rozšírenosti. Nevieme, koľko percent prípadov spôsobuje. Môžem potvrdiť, že je prítomný, ale netrúfam si povedať, aký bude mať vplyv na vývoj v budúcnosti.

Podľa niektorých názorov v tejto fáze už lockdown nepomáha, ale iba očkovanie. Čo si o tom myslíte?

Chápem, čo tým chcú povedať, ale treba to naformulovať presne, pretože je tu priestor na nedorozumenia. Nejde o to, že by obmedzenia nefungovali v zmysle neznižovania reprodukčného čísla vírusu. Reprodukčné číslo má byť pod hodnotou 1, aby sa epidémia nešírila ďalej. Obmedzenia toto reprodukčné číslo aj naďalej znižujú, problém spočíva v inom. Vyššia infekčnosť britského variantu znamená, že štartujeme z vyššieho stupňa. Povedzme si, že obmedzenia znižujú reprodukčné číslo o 2, aj keď je to výrazne zjednodušené. Ak základná verzia vírusu má reprodukčné číslo 2,5, zníži sa to na 0,5, čo je už v poriadku. Britský variant znamená, že z 2,5 tu zrazu ľahko máme aj 3,5 a to som bol ešte opatrný. Obmedzenia zaberajú možno úplne rovnako, ale 3,5 mínus 2 je 1,5, čo je ešte stále veľa.

Logicky z toho vyplýva, že pomáhajú práve oveľa tvrdšie opatrenia.

Áno, a nie je náhoda, že práve k tomu boli donútení Briti, Íri a Portugalci.

V Maďarsku padlo tento týždeň viac rekordov v počtoch nových úmrtí. (Rozhovor vznikol 7. apríla – pozn red.) Dokedy môžu ísť tieto čísla ešte hore?

Neprikladajme príliš veľký význam vo všeobecnosti jednotlivým údajom, pretože sa v nich vyskytujú značné výkyvy pre víkendy a sviatky. Treba sledovať radšej 7-dňový priemer. Na druhej strane, vysoký počet úmrtí nevyvracia tvrdenie, že vrchol už máme za sebou. Ak vrcholí počet nových nakazených, ešte musí uplynúť nejaký čas, kým začnú klesať aj počty hlásených prípadov, keďže inkubačná doba a doba do nahlásenia prípadu znamená oneskorenie. Ešte väčší je tento posun pri úmrtiach, kde oneskorenie zvyšuje aj čas, ktorý musí uplynúť do úmrtia osoby.

Vrchol teda už máte za sebou?

Myslíme si, že áno. Nemá zmysel vykladať si vrchol ako konkrétny deň, ale môžeme si povedať, že sme na vrchole alebo niekde po ňom a nasleduje fáza klesania.

Na Slovensku sa kulminácia natiahla a čísla úmrtí zostávali dlho vysoké. Počítate s podobnou tendenciou?

To je veľmi dôležitá otázka. Kulminácia nie je magická vec, po ktorej už máme hneď druhý deň všetko vyriešené. Bude nesmierne dôležité, aký rýchly bude pokles, hlavne kvôli zdravotníctvu, kde je dôležitým faktorom únava. Nemusí stačiť, že sa situácia zlepšuje, ak sa zlepšuje príliš pomaly. To je dôležitým hľadiskom v súvislosti s prípadnými uvoľneniami.

Od 7. apríla platia v Maďarsku uvoľnenia, s obmedzeniami sa mohli otvoriť obchody a služby a v priebehu apríla sa majú otvoriť aj školy. Aký to bude mať vplyv na ďalší vývoj epidémie?

Máme tu nádej, že tieto opatrenia nezvýšia výrazne počet kontaktov. Dlhší otvárací čas obchodov môže byť aj dobrý. Každopádne sa s tým spája veľa neistôt. Školy by sa mali otvoriť 19. apríla, čo je už oveľa ťažšia otázka, a myslím si, že by sme určite mali zohľadniť, aké budeme mať skúsenosti so súčasnými uvoľneniami.

V súvislosti s britským variantom sa hovorí o tom, že k vytvoreniu komunitnej imunity môže byť potrebná 80- až 90-percentná zaočkovanosť obyvateľstva. Čo si o tom myslíte?

Začal by som upresnením: nie zaočkovanosť je rozhodujúca, ale celková imunita, do ktorej patria zaočkovaní a tí, ktorí chorobu prekonali. Je to trošku chaotické, pretože síce vieme to , koľko máme zaočkovaných, ale to, koľko ľudí chorobu prekonalo, už nie. Tu máme iba odhady. Oveľa viac ľudí prekonalo covid, než koľko zaregistrovaných pacientov máme, pretože musíme zarátať aj tých, ktorí nemali príznaky alebo mali ľahký priebeh. Navyše, tie dve čísla nemôžeme jednoducho spočítať, keďže časť zaočkovaných chorobu prekonalo, no nemusí o tom vedieť.

Takže to nie sú dve osobitné množiny.

Áno. V Maďarsku máme už viac ako 2,5 milióna zaočkovaných, ale iba prvou dávkou, čiže oni sú iba čiastočne chránení. Počet tých, ktorí chorobu prekonali, je 3,5 milióna a rýchlo rastie. Z týchto čísel sa skombinuje miera imunity. Aby som odpovedal na otázku, najelementárnejší epidemiologický model hovorí, že pri tradičnom variante treba zaočkovať asi 60 percent obyvateľstva k vzniku komunitnej imunity. Keď britský variant zvýšil mieru nákazlivosti, bohužiaľ, potlačil hore aj toto. Potrebujeme viac chránených ľudí a podľa výpočtov to môže byť aj 80 až 85 percent.

Ak očkovanie nebude prebiehať v očakávanom tempe, treba počítať aj so štvrtou vlnou?

Máme aj krátkodobé rizikové faktory, napríklad zlé dôsledky uvoľnenia. Ak však odhliadneme od takýchto faktorov, rozhodujúcou otázkou môže byť výskyt nových variantov. Ochrana poskytovaná vakcínami nastoľuje dve otázky. Prvou z nich je prípadný pokles ochrany voči identickým variantom. Ešte nevieme, kedy to môže nastať. Najviac údajov máme o vakcíne Pfizer a tie sú sľubné, ale aj to iba po 6-mesačnom sledovaní. Kritickejšou otázkou je, že sa môžu objaviť nové varianty, voči ktorým chráni očkovanie menej. To bude rozhodujúce zo strednodobého hľadiska.

Podľa súčasných údajov – kedy môže Maďarsko prekonať súčasnú etapu pandémie?

Neviem, respektíve nechcem označiť konkrétny dátum, jednoducho preto, že máme toľko faktorov neistoty, že každý takýto výrok by patril do kategórie veštenia. Dôležitejšie je podľa mňa, aby sme poznali tieto faktory, ktoré som sa snažil načrtnúť. Dlhodobo nie je pravdepodobné, že sa vírusu definitívne zbavíme. To by bolo možné, ak by vakcína časom neslabla, neprichádzali by nové varianty, neexistovali by zvieracie nosiče, z ktorých sa vírus môže dostať späť na ľudí. Ešte ani tak by to nebolo jednoduché, pretože tu máme aj nakazených bez príznakov, ktorí sa filtrujú ťažko. Vynárajú sa aj politicko-spoločensky-ekonomické otázky o tom, či máme dostatok vakcín, či sú dosť lacné a či sú dostupné napríklad v rozvojových krajinách. Realistickejším scenárom je, že s chorobou budeme musieť žiť, ale v slabšej forme. Už sme sa s ňou stretli a pre náš imunitný systém je prvé stretnutie to najdramatickejšie. Vakcíny, aj keď nebudú dokonalé, určitú ochranu budú poskytovať aj v budúcnosti a ďalšie generácie môžu prekonať chorobu v detstve, keď je najmenej nebezpečná.

Sú na obzore také varianty, ktorých sa obávate?

Nemôžem poslúžiť exkluzívnymi tipmi, v centre našej pozornosti sú tie isté varianty, s ktorými sa stretáva aj bežný čitateľ novín. Práve to je problém, že ak budeme mať smolu, môže sa to zmeniť už zajtra.