Život celebrity Gagarina rýchlo omrzel. Čo všetko sa muselo udiať, kým sa dostal do vesmíru
„Nebojte sa, som sovietsky občan a práve som sa vrátil z vesmíru,“ vysvetľoval Jurij Gagarin prekvapeným dedinčankám po nepresnom pristátí.
„Pozor, pozor! Hovorí Moskva. Vysielajú všetky rozhlasové stanice Sovietskeho zväzu. O niekoľko minút zaznie dôležité oznámenie agentúry TASS.“
Mohutný, dôrazný, nezameniteľný hlas rozhlasového hlásateľa Jurija Levitana. Mráz po chrbte z neho ide ešte teraz. Čo asi vyvolal vo svojich poslucháčoch pred šesťdesiatimi rokmi?
Rovnakými slovami začínal Levitan všetky najdôležitejšie hlásenia o priebehu druhej svetovej vojny. Vrátane toho posledného. Stalina sa vraj kedysi spýtali, kedy už bude koniec vojny. „Až to oznámi Levitan v rádiu,“ odpovedal maršal, ktorý mal náhodou dobrú náladu. A tak sa deviateho mája 1945 skutočne stalo.
Lenže v roku 1961 to vyzeralo, že je na spadnutie ďalšia vojna. Vojna s veľkým V, možno úplne posledná. Levitan však našťastie po chvíli pokračoval.
„Je desať hodín, dve minúty moskovského času. Vysielame oznámenie TASS o prvom lete človeka do kozmického priestoru. Dvanásteho apríla 1961 bola v Sovietskom zväze vypustená na obežnú dráhu Zeme historicky prvá kozmická loď – umelá družica Vostok – s človekom na palube.
Pilotom kozmonautom kozmickej lode Vostok je občan Zväzu sovietskych socialistických republík, letec major Jurij Alexejevič Gagarin. Štart viacstupňovej kozmickej rakety prebehol úspešne. Po dosiahnutí prvej kozmickej rýchlosti a oddelení od posledného stupňa nosnej rakety začala kozmická loď voľný let po obežnej dráhe okolo Zeme.“
Namiesto hrôzy teda prišla radosť. Jedným z mála, kto si ju nemohol vychutnať, bol sám nadporučík Gagarin. Levitana nemohol počuť a nemohol ani vedieť o svojom povýšení na majora. Jeho hlavnou starosťou bolo bezpečné pristátie.
Delenie koristi
Začiatkom roku 1945 žili skoro všetci ľudia, ktorí na svete vedeli niečo podstatné o raketách, na vojenskej základni v blízkosti dediny Peenemünde, ktorá sa nachádza na baltskom ostrove Usedom.
Pod vedením Wernhera von Brauna tam prebiehal výskum, vývoj a čiastočne aj výroba raketových striel V-2. Tieto ničivé zbrane, proti ktorým neexistovala obrana, stáli Nemecko viac, než koľko vynaložili Američania na vývoj atómovej bomby.
