Denník N

Ekonóm Svorenčík: Je takmer isté, že kultúru nájdeme po pandémii zredukovanú

Andrej Svorenčík. Foto - Anna Logue
Andrej Svorenčík. Foto – Anna Logue

„Človek pracujúci na ministerstve kultúry si nemôže brať k srdcu sklamanie, lebo buď upadnete rýchlo do depresie, alebo sa z vás stane cynik. Naučil som sa preto pozerať dopredu,“ hovorí Andrej Svorenčík, zakladateľ Inštitútu kultúrnej politiky (IKP), analytickej jednotky ministerstva kultúry, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime.

V rozhovore hovorí aj o tom,

  • či kultúra dostala dosť pomoci na to, aby prežila;
  • prečo sa kultúrne reformy nedostali do plánu obnovy;
  • ktoré reformy môže rezort kultúry urobiť aj bez peňazí
  • a ako bude vyzerať kultúrna scéna po pandémii.

Začnime optimisticky, ak by na to neskôr nebol dôvod. Priniesla pandémia kultúre aj niečo pozitívne?

Áno, či už na základe dotazníkov, alebo analýzy verejne dostupných dát máme na IKP oveľa lepšie zmapovaný kultúrny a kreatívny priemysel než pred rokom. Zároveň sme v lepšom kontakte so zástupcami jednotlivých oblastí. A istá zmena nastala aj na strane ministerstva kultúry, ktoré už svoje poslanie chápe trochu inak.

V akom zmysle?

Kedysi videlo ministerstvo svoju úlohu najmä v rozdeľovaní finančných prostriedkov, ktoré nalievalo do svojich organizácií a nezriaďovanej kultúry ako cez krhličku. Do veľkej miery mu táto funkcia odpadla zriadením fondov pred pár rokmi, no ministerstvu po tejto „predĺženej ruke“ ostala akási fantómová bolesť. Napriek tomu, že peniaze už rozdeľujú najmä fondy, ministerstvo veľmi dlho videlo svoju úlohu v rozdeľovaní peňazí, čo stále platí vo vzťahu k zriaďovaným inštitúciám.

Korona ho však prinútila opustiť tento zúžený model. Ešte stále to nie je ideálne, ministerstvo by malo byť viac proaktívne, malo by myslieť viac koncepčne a dopredu. Dnes sa dá povedať, že už sa o to aspoň snaží, hoci mnohé z toho zatiaľ ešte zvonka nevidno.

Fotka z júna 2020, keď Slovenské národné divadlo odohralo zopár predstavení. Foto N – Vladimír Šimíček

V akom stave nájdeme podľa vás kultúru na Slovensku po pandémii?

Zredukovanú. Reálne to uvidíme na dátach z daňových priznaní za rok 2020 zrejme až na jeseň.

Je zrejmé, že v kultúre je to podobne ako aj v ďalších sektoroch, ktoré sú obmedzené zníženou mobilitou, ako reštaurácie, hotely či voľnočasové aktivity. Ľudia z týchto sektorov nemajú nekonečné úspory a zrejme časť z nich sa preorientuje na iné činnosti. Ale v akej miere, to si netrúfam odhadnúť.

Rovnako je ťažké odhadnúť, či sa odložený dopyt po kultúre prejaví v takej miere, aby to kultúrnu scénu pomohlo oživiť. Vidieť to budeme po doznení pandémie, zrejme najmä v oblasti nezriaďovanej, živej kultúry, pre ktorú je blízkosť publika nevyhnutná.

Spomenuli ste dotazníky, ktorých vyplnili aktéri kultúrnej scény od začiatku pandémie veľa. Priniesli aj niečo, čo vás prekvapilo?

Vyslovene prekvapilo ani nie. Skôr sa nám v plnej miere ukázala komplexnosť životných dráh ľudí, ktorí pôsobia v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Očakávali sme, že to bude komplikované, ale realita bola ešte oveľa komplikovanejšia v tom zmysle, že len veľmi ťažko dokážeme týchto ľudí zaradiť do niekoľkých typizovaných kategórií. Keď niekto do dotazníka napísal, že cez deň je ítečkár a večer dídžej, to bol ešte pomerne jednoduchý prípad, ale bolo už ťažšie zaradiť človeka, ktorý povedzme cez deň učí v zuške, popritom organizuje festivaly, po večeroch komponuje a nahráva a zbieha sa mu niekoľko odlišných typov príjmov.

Z dotazníka, ktorý urobilo ministerstvo kultúry na jeseň, vyplynulo, že oblasť kultúry prišla len za prvých šesť mesiacov pandémie odhadom o 850 miliónov eur, pričom pomoc, na ktorú dosiahla, je len zlomkom tejto sumy. Bude to stačiť, aby kultúra prežila?

Zatiaľ to vyhodnotiť nevieme. Niektoré druhy pomoci dobiehajú, ďalšie ešte prídu. Práve sa uzatvára výzva pre neziskovky na ministerstve kultúry, nasledovať bude dotačná výzva pre jednotlivcov. Ministerstvo síce nehovorí presnú sumu, ktorá je na ne k dispozícii, ale nie je vôbec nízka. Pre zušky vypísalo dotačnú výzvu ministerstvo školstva v objeme 24 mil. eur. To všetko sú teda peniaze, ktoré ešte do sektora prídu.

Nebude to pre mnohých už príliš neskoro?

Vnímam to trochu v širšom kontexte. Súhlasím s tým, že prvá pomoc, tak ako bola nastavená, bola prakticky okamžite aj kritizovaná ekonomickým krízovým štábom, lebo bola priveľmi všeobecná, málo štedrá, výrazne byrokraticky náročná, a keď sme sa na ňu pozreli z pohľadu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, tak bola aj veľmi reštriktívna. Vypadlo z nej veľmi veľa ľudí a táto kritika bola naozaj oprávnená. Kým sa podarilo presvedčiť vládu, no najmä ministerstvo práce, aby reštrikcie odstránilo a pomoc nastavilo štedrejšie, bol október.

To, ako Slovensko pristúpilo k pomoci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra v karanténe

Natália Milanová

Plán obnovy EÚ

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie