Denník N

Koronakríza ukázala, že nevieme pracovať s dátami, neuveriteľne plytváme potenciálom, hovorí odborník na umelú inteligenciu

Tomáš Mikolov. Foto - Ludvík Hradilek, Deník N
Tomáš Mikolov. Foto – Ludvík Hradilek, Deník N

„Zdravotníctvo dnes funguje tak, ako fungovalo strojové učenie pred päťdesiatimi rokmi. Riadime sa súborom pravidiel, ktoré spísal nejaký expert, ktorý si myslí, že všetkému rozumie najlepšie,“ hovorí v rozhovore český vedec Tomáš Mikolov. Ako vysvetľuje, ak by mal každý z nás vlastný elektronický zdravotný účet, potom by sme už s predstihom vedeli, akú máme pravdepodobnosť jednotlivých ochorení a aký liek nám najskôr zaberie. „Máme k dispozícii veľké množstvo záznamov, informácií. Len ich nevieme využiť,“ hovorí v rozhovore.

Mikolov je autorom matematického modelu, ktorý dokáže previesť jazyk do číselných vektorov, vďaka čomu sa skokovo zlepšili internetové prekladače. Napríklad najpoužívanejší Google Translate vďačí za svoj pokrok práve českému vedcovi. Jeho matematický talent využívali firmy Google, Microsoft alebo Facebook. Rozhodol sa však opustiť Silicon Valley a New York, aby na Českom inštitúte informatiky, robotiky a kybernetiky vybudoval vlastný výskumný tím. Dal si pritom nesmelý cieľ – výrazne posunúť schopnosti počítača a dať tak ľudstvu prelomový objav. Verí, že sa mu to podarí.

Ak by sa na rozhovor s vami pripravovala umelá inteligencia a počítač by prešiel úplne všetky články o vás, na čo by sa vás na úvod spýtal?

Ak by stroj prešiel úplne všetky rozhovory so mnou, tak najpravdepodobnejšia otázka by bola tá najčastejšia. Keď pochopíte, ako fungujú štatistické jazykové modely, nie je to nič svetoborné a určite by ma tá otázka neprekvapila.

A teda?

Najčastejšie sa ma novinári pýtajú, aké bolo pracovať vo firmách Google a Facebook. Je to však zároveň aj tá najnudnejšia otázka.

Stroj by teda nebol schopný analýzy predchádzajúcich textov a nevymyslel by sám originálnu otázku?

Teoreticky by mohol vymyslieť nejakú novú kombináciu, ale nebol by to vlastný, originálny obsah. V poslednom čase sa vo verejnom priestore objavili správy o tom, že robot si myslí to a robot hovorí tamto a umelá inteligencia napísala poviedku či dokonca divadelnú hru. Alebo že si počítač prečítal všetky knihy Václava Havla a teraz sa s ním môžete porozprávať. Údajne reprezentuje jeho oživenú osobnosť. To všetko sú – s prepáčením – prehnané marketingové „kecy“. Vytvárajú prehnané očakávania. Skôr sa pýtajme, nakoľko je za tým obsahom umelá inteligencia a nakoľko človek. Dokáže položiť nejakú kreatívnu otázku? Je potrebné pochopiť, o čo ide. Je to podobné ako s kúzelníkom. Keď vám niekto odhalí jeho trik, zistíte, že ľudia nelevitujú, ale chodia napríklad po nejakých schodoch zo skla. Nechcem ľuďom kaziť magické predstavy o umelej inteligencii, ale zároveň by som im chcel vysvetliť, akú môže mať pre našu spoločnosť hodnotu, ako nás môže obohatiť.

Takže sa na úvod zhodneme na tom, že definícia „inteligencia“ je zavádzajúca?

Samozrejme. Ide o to, že nejaký model strojového učenia zanalyzuje veľké množstvo textu, dokáže generovať otázky alebo na niečo odpovedať. Lenže za tým naozaj nie je inteligencia v stroji, tá je v tých textoch, ktoré vytvorili ľudia. Keď vám papagáj zopakuje básničku, takisto to neznamená, že rozumie obsahu.

Ja, naopak, vidím, čo všetko tieto matematické modely nevedia. Nedostatky sú také zjavné, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Technológie

Zdravotníctvo

Veda

Teraz najčítanejšie