Prečo je problém, že sa Matovič vydáva za bezdomovca, a kam dáva milióny od štátu pre OĽaNO

„Všetko, čo ste kedy zarobili, teraz patrí vašej žene?“ dostáva otázku v televíznej show nováčik v parlamente Igor Matovič.

„Všetko patrí mojej žene. Ale zase bol by som pokrytec, keby sa tvárim, že teraz som chudobný ako kostolná myš.“

„Koľko vám tak mesačne vydeľuje?“ pokračuje moderátorka Adela Vinczeová v zázname starom 11 rokov.

„Plní mi peňaženku. Keď vidí, že ju mám prázdnu, tak mi ju natankuje a ja sa cítim komfortne,“ prezrádza o manželke Matovič.

Odvtedy sa stal jedným z najmocnejších politikov v krajine a 1. apríla nečakane obsadil funkciu ministra financií, ktorý má na starosti štátnu kasu.

Pozíciu, po ktorej nikdy netúžil, prevzal po Eduardovi Hegerovi. Ten ho vystriedal v premiérskom kresle, čím sa urovnala skoro mesiac trvajúca vládna kríza.

Matovič toto ministerstvo síce riadiť nechcel, roky si však budoval imidž politika, čo nekradne a chce chrániť štátny rozpočet pred smeráckou mafiou, „ktorá si z neho spravila dojnú kravu“.

Práve kritika luxusného života niekdajšieho ministra financií Jána Počiatka zo Smeru dopomohla Matovičovi k získaniu moci a vyniesla ho až do premiérskej funkcie.

Video spred Počiatkovej vily na francúzskej Riviére, na ktorom líder OĽaNO opisoval, ako smerácky minister zbohatol na úkor daňových poplatníkov, a oblepil bránu nápismi „majetok Slovenskej republiky“, bolo kľúčovým momentom predvolebnej kampane. OĽaNO odvtedy začali preferencie rásť, až napokon vyhralo voľby s vyše 25 percentami.

Okrem toho, že Matovič mohol zostaviť vládu so Sme rodina, SaS a Za ľudí, volebný výsledok preňho znamenal, že jeho OĽaNO zbohatne vďaka štátnym príspevkom.

Hoci svoje vlastné peniaze kedysi previedol na manželku, lebo bol podľa svojich slov chorý z toho, ako veľa ich na účte mal, milióny eur na účte OĽaNO nikomu neprepustil. Odjakživa je štatutárom hnutia iba on, on zodpovedá za hospodárenie.

Nejde o malú sumu: štát od roku 2012 poslal OĽaNO doteraz viac ako 20 miliónov eur. Sú to peniaze, na ktoré majú zo zákona nárok strany podľa volebného výsledku. Kým bol Matovič v opozícii, navrhoval ich vyplácanie zrušiť.

„Kapry si rybník nevypustia,“ vyčítal vládnucemu Smeru, keď jeho zámer v roku 2013 odmietol.

Odkedy má moc v rukách, k svojmu starému návrhu, aby štát neplatil politickým stranám, sa už nevrátil. Od pondelka neodpovedal na otázku Denníka N, či s ním ako minister financií príde. Zo štátnej kasy, za ktorú teraz priamo zodpovedá, má len OĽaNO za minuloročné voľby ešte dostať vyše desať miliónov eur (už dostalo 9,6 milióna).

Keď mu tieklo na karbid

Matovič neoslovoval voličov len populistickými návrhmi, ale aj pripomínaním káuz svojich politických súperov a toho, ako si na svoje honosné domy či na hodinky nemali šancu legálne zarobiť.

„Štátna kasa je naša spoločná špajza, oni ju rozkrádajú a pritom sa nám smejú do tváre,” vravel v roku 2016 na proteste pred luxusnou bytovkou Bonaparte, v ktorej si Robert Fico prenajímal byt od podnikateľa Ladislava Bašternáka.

Bol to Matovič, kto sa verejne pýtal, či lukratívny byt blízko Bratislavského hradu v skutočnosti nepatrí Ficovi. Za výsmech považoval aj to, že Fico v majetkovom priznaní byt nijako nespomínal. Po odsúdení Bašternáka za daňové podvody sa musel predseda Smeru z bytu vysťahovať a odvtedy ho ešte väčšmi dráždia otázky, kde býva.

Podľa majetkových priznaní verejných funkcionárov za rok 2019, ktoré štát zverejnil s oneskorením len pred pár dňami, sa javí, akoby nemal domov ani Igor Matovič.

Fico opäť uviedol, že nevlastní nijaký byt či dom (len rekreačnú chatu a vinicu) ani neužíva cudziu nehnuteľnosť. Matovič sa postavil k majetkovému priznaniu podobne – vykázal, že nič nevlastní ani neužíva majetok vo vlastníctve inej fyzickej či právnickej osoby.

„Podľa majetkového priznania je v podstate bezdomovec,“ komentovala majetkové priznanie ministra financií Nadácia Zastavme korupciu a vyzvala parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, aby preskúmal, či minister Matovič nemal priznať rodinný dom v Trnave, ktorý oficiálne vlastní jeho manželka Pavlína Matovičová.

Na otázku, prečo vyplnil svoje priznanie bez uvedenia akéhokoľvek majetku, Matovič nereagoval.

Podľa nadácie sa má priznať užívaná nehnuteľnosť, ktorej hodnota – v tomto prípade by to bolo mesačné nájomné –, presahuje 1 517 eur.

Ak by sa výbor pustil do preverovania, u Matoviča by bolo podstatné zistiť, či dom neuviedol ani v priznaní za minulý rok, ktoré už musel odovzdať, ale ešte nie je zverejnené.

Matovič totiž preukázateľne „užíval“ novopostavený dom od vlaňajška, keď sa doň so ženou a dcérami presťahoval zo štvorizbového bytu v trnavskom činžiaku.

V priznaní nie je problematické len bývanie, ale aj to, že sa Matovič tvári, akoby nepoužíval nijaké drahšie veci, napríklad auto.

Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková hovorí, že je klamlivé, ak Matovič v priznaní navodzuje dojem, že nič nevlastní, nikde nebýva a nemá žiadne záväzky. „Náš cieľ bol cez jeho príklad upozorniť na to, že systém podávania majetkových priznaní má diery a vie cez ne preliezť politik, ktorý napríklad prepíše majetok na príbuzných,“ podotkla Petková.

Bývalý premiér Matovič rád rozpráva, prečo prepísal všetok majetok štyri roky pred vstupom do politiky na manželku Pavlínu a zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo.

„Začínal som byť z majetku chorý. Uvedomoval som si, koľko mám na účte, kvapkalo mi na karbid. Predsa nie je normálne, že sa o niečom bavím so ženičkou a počas toho mi behá hlavou myšlienka, koľko je na účte. Je normálne, aby som neustále sledoval, koľko mi pribúda? Pomaly som sa nemohol ani pozerať do zrkadla, sám sebe som vravel – pozor, si chorý, rob s tým niečo. Odkedy som to previedol na ženu a zrušil BSM (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – pozn. red.), mám pokoj. Možno je to úchylné, ale som spokojný,” opisoval v rozhovore pre SME v roku 2011.

Majetok ženy neodkryl

Transparency International Slovensko od neho pred vlaňajšími voľbami žiadalo, aby zverejnil majetkové pomery svoje, ale aj svojich najbližších rodinných príslušníkov. „Žiaľ, odmietol,“ podotkol riaditeľ mimovládky Michal Piško.

„Účelom zverejňovania majetkových priznaní je verejná kontrola, či verejný funkcionár v službe pre štát neprimerane nezbohatol. Verejná kontrola sa dá obchádzať, ako ukazuje aj prípad doterajšieho premiéra a aktuálneho ministra financií, ktorý všetok svoj majetok prepísal na manželku,“ dodáva Piško z Transparency.

Do nepríjemností pre majetok svojej ženy sa už dostal ako premiér, médiá na jeseň rozoberali, či nemohla byť zvýhodnená pred inými veriteľmi skupiny Arca, ktorá sa po vypuknutí pandémie ocitla v problémoch. Matovič až po niekoľkých dňoch vôbec priznal, že tam jeho manželka investovala cez zmenky dokopy 600-tisíc eur.

Tvrdil, že nezneužil svoju funkciu a nevyzradil jej informácie o finančných ťažkostiach Arcy, o ktorých ako predseda vlády mal vedomosť. Dôkazom malo byť, že zmenky nakupovala ešte aj v čase pandémie, k peniazom sa nedostala a takisto o ne môže prísť. Výpisy z účtu, ktoré by jeho slová dokazovali, však odmietol ukázať.

Sľuboval zmenu

OĽaNO malo vo volebnom programe sprísnenie majetkových priznaní, sľubovalo, že zavedie povinnosť podávať ich pre všetky fyzické osoby s majetkom nad jeden milión eur, čo by sa prakticky dotklo aj Matovičovej manželky.

Podľa Petkovej by to bol prílišný zásah do práv a súkromia osôb, ktoré nie sú verejnými činiteľmi a ani neobchodujú so štátom. Treba skôr diskutovať o tom, či by nemali svoje majetkové pomery zverejňovať aj osoby žijúce s verejnými činiteľmi v jednej domácnosti. Piško pridáva, že by bolo žiaduce prijať do zákona povinnosť zverejňovať aj majetkové pomery blízkych osôb verejných funkcionárov.

Za dôležité Petková považuje, aby sa preverovanie majetkových priznaní zverilo nezávislému úradu, čo aj bolo v programovom vyhlásení Matovičovej vlády. Jeho súčasťou bolo aj to, že by museli verejní funkcionári vykazovať, o koľko im narástol majetok v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Malo by sa to dostať aj do vládneho programu Hegerovho kabinetu, o ktorom bude onedlho rozhodovať parlament.

Matovičova rodina zbohatla vďaka firme RegionPRESS, úspešnej regionálnej sieti inzertných novín, ktorú založil koncom 90. rokov. Fico ho obviňoval, že sa v nej dopúšťal daňových podvodov, čo líder OĽaNO popieral. Hovoril, že sa stal terčom politicky motivovaného vyšetrovania za Ficovho vládnutia.

Platenie „pol na pol“

Ficovu kritiku zvykol odbíjať Igor Matovič tým, že bol jedným z najväčších platiteľov daní a predseda Smeru nikdy nepodnikal, tak nevie, aké to je skutočne zarábať vlastnou hlavou a zamestnávať stovky ľudí.

Spoločnosti RegionPRESS sa týka aj už legendárna nahrávka, na ktorej chcel Radoslav Procházka vybaviť u Matoviča, aby za inzerciu pred prezidentskými voľbami v roku 2014, v ktorých kandidoval, platil „pol na pol“, čiže polovicu bez bločka, čím by sa vyhol plateniu daní.

Matovič si Procházku nahral, no nahrávka odhalila aj to, aké dôležité slovo stále má vo firme, ktorú oficiálne vlastnila iba jeho manželka, pričom on ako poslanec mal zakázané podnikať.

Matovičová v roku 2017 predala úspešné vydavateľstvo českému investorovi. Sumu nikdy neprezradili, pravdepodobne šlo o milióny eur. Vydavateľstvo zamestnávalo okolo 1200 ľudí, v roku 2016 malo tržby prevyšujúce päť miliónov a v tomto roku malo zisk zhruba 700-tisíc.

Okrem novopostaveného domu v Trnave sú na Matovičovu manželku napísané aj pozemky v areáli niekdajšej firmy Sipox, ktoré kúpili od Jozefa Majského, historická budova v centre Trnavy, bývalá ubytovňa, niekdajší hotel Trnavan, ale aj pozemky v obci Biely Kostol. Aj keď nejde o budovy v dobrom stave, ich hodnota sa spolu pohybuje v sedemmiestnych sumách.

Bez majetku požičiaval OĽaNO desaťtisíce

Aj keď líder OĽaNO po vstupe do politiky hovoril, že nič nemá, lebo všetko dal žene vrátane úspor na účtoch, svojej strane OĽaNO v začiatkoch požičal 70-tisíc eur. Pôžičku podľa výročnej správy prijalo hnutie 5. januára 2012, dovtedajšie poslanecké príjmy mu však na jej poskytnutie nemohli stačiť.

Od roku 2010, keď sa stal poslancom parlamentu, až do poskytnutia pôžičky zarobil podľa majetkových priznaní 35 586 eur.

Odkiaľ mal na 70-tisícovú pôžičku, Matovič nevysvetlil.

Okrem neho pomohla ešte v tom istom roku strane OĽaNO aj Pavlína Matovičová, a to bezúročnou pôžičkou vo výške 200 500 eur.

V roku 2012 boli predčasné voľby po povalení vlády Ivety Radičovej, Matovič už do nich šiel samostatne, a nie na kandidátke SaS, a tak OĽaNO po nich prvýkrát vznikol nárok na štátne príspevky. Odvtedy už Matovičovci hnutiu nepožičiavali.

Aj keď od štátu už získalo hnutie vyše 20 miliónov eur, stále mu chýba centrála, aké bežne mávajú strany, aby mali napríklad kde usporadúvať tlačové konferencie.

OĽaNO – schránková firma kúsok od parlamentu?

Bývalý spolupracovník Matoviča Alojz Hlina nedávno upozornil, že na Zámockej ulici v Bratislave, kde si hnutie oficiálne uvádza sídlo, nemajú označené ani len schránku či zvonček.

„Matovič naháňal schránkové firmy pred voľbami po Cypre. Sám pritom vytvoril schránkovú firmu platenú štátom len kúsok od parlamentu, dokonca takú drzú, že ani tú schránku si neoznačila. Made in Slovakia,“ napísal na sociálnej sieti Hlina s tým, že premiérska strana potom „na drzovku“ robieva stranícke tlačovky na úrade vlády.

Po kritike niekdajšieho predsedu KDH sa objavil na dverách na Zámockej oznam s logom Obyčajných ľudí: „Centrála nášho hnutia je momentálne v rekonštrukcii“.

Z výročných správ OĽaNO vyplýva, že nebytový priestor v budove kúpilo v roku 2018 takmer za 250-tisíc eur. Podľa katastra má hneď vo vedľajšej budove byt Jozef Brhel, oligarcha vyšetrovaný vo väzbe za korupčnú kauzu v štátnych IT zákazkách.

Žiaden ďalší hnuteľný či nehnuteľný majetok, okrem áut zhruba za 30-tisíc, OĽaNO nemá, vyplýva z poslednej zverejnenej výročnej správy za rok 2019. Napriek pravidelne vyplácaným štátnym dotáciám vykázala strana v tomto roku stratu 980-tisíc eur. Výročná správa za vlaňajšok, keď od štátu dostalo OĽaNO zatiaľ najviac – 9,6 milióna eur, ešte nie je dostupná.

Martin Fecko, ktorý s Matovičom OĽaNO zakladal, hovorí, že Matovič nerozhoduje o použití peňazí sám. „Sme strana, ktorá má najtransparentnejší spôsob financovania. Samozrejme, má prehľad o všetkých peniazoch, ale keď som bol ešte poslanec, tak sme v poslaneckom klube rokovali, na čo sa použijú peniaze, ak bolo treba napríklad znalecké posudky ku kauzám, tak sa zaplatili,“ vraví Fecko, ktorý je teraz štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva.

OĽaNO do roku 2017 vo veľkom investovalo do cenných papierov, napríklad len v roku 2013 vlastnilo cenné papiere za 2,2 milióna eur.

Do akých cenných papierov zvyklo hnutie investovať? „Nie som v tom až tak doma. Neviem,“ reagoval Fecko.

Na politickú prácu a vzdelávanie dalo OĽaNO doteraz okolo štyroch miliónov eur. Aké vzdelávacie aktivity si najčastejšie platili, Fecko takisto neobjasnil. „Držal som sa svojej oblasti pôdohospodárstva. Neviem na to odpovedať. To by som musel byť polyhistor, všetko skúmať, pozerať. Bijem sa za pôdu,“ vraví Fecko.

OĽaNO podľa neho trvá na tom, že by sa mali zrušiť štátne príspevky pre strany. „Stojíme si za tým.“ Prečo doteraz s návrhom neprišli? „Je to vec poslancov, momentálne sa zaoberám pôdohospodárstvom.“

• od štátu dostalo v rokoch 2012 až 2019 okolo 11 miliónov eur,
• za vlaňajšie voľby vznikol OĽaNO nárok na štátne príspevky vo výške viac ako 20 miliónov eur, z toho už dostali 9,6 milióna,
• zo štátneho rozpočtu tak už majú 20,6 milióna eur,
• ako hospodárili v roku 2020 nie je známe, výročnú správu hnutia ešte nezverejnili,
• rok 2019 skončilo hnutie so stratou 980-tisíc eur,
• v rokoch 2012 až 2019 malo volebné výdavky viac ako 4 milióny,
• na vzdelávanie a politickú prácu dalo takmer 3 milióny,
• cenné papiere mávalo pravidelne za zhruba dva milióny eur, od roku 2017 do nich už neinvestuje,
• priestory na Zámockej vyšli takmer 250-tisíc,
• v položkách ostatné služby a osobitné náklady dokopy vykázalo výdavky 6 miliónov eur.
  Zdroj: Výročné správy hnutia za roky 2012 až 2019

OĽaNO nie je štandardnou stranou s regionálnymi štruktúrami po Slovensku. V novembri 2011 ho založil Matovič so svojím bratrancom Jozefom Viskupičom (terajším trnavským županom), s bývalou zamestnankyňou regionPRESSU Erikou Jurinovou (terajšou žilinskou župankou) a s Feckom.

Po zmene zákona si muselo v roku 2019 zmeniť stanovy, vzniklo 9-členné predsedníctvo, predsedom je Matovič, hnutie evidovalo 45 riadnych členov. Ktorí to boli, sa vo výročnej správe nespomína.

Aký bude minister?

„Pán Matovič určite obstojí ako minister, nepochybujem o tom,“ hovorí Fecko s tým, že im ide o splnenie predvolebných sľubov, „aby tu bolo spravodlivé Slovensko“.

Mimovládne organizácie očakávajú, že programové vyhlásenie Hegerovej vlády nadviaže na protikorupčné záväzky tej Matovičovej. Práve ministerstvo financií má v tomto dôležitú funkciu. Transparency International Slovensko sa domnieva, že rezort bude pokračovať napríklad v otvorenejších výberových konaniach, ako tomu bolo vlani pri výbere predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, šéfa finančnej správy či manažérov viacerých štátnych firiem.

„Naopak, obavy vzbudzuje doterajšie solitérske a konfliktné pôsobenie Igora Matoviča vo vláde, pričom funkcia ministra financií si vyžaduje aj schopnosť hľadania dohôd či rozhodovania na základe dát, a to aj v prípade, ak nejde o populárne témy,“ myslí si riaditeľ Transparency Piško. Dôležité podľa neho bude aj to, aká bude úroveň jeho spolupráce s analytickými jednotkami ministerstva, ako sú Inštitút finančnej politiky či Útvar Hodnota za peniaze.

Nadácia Zastavme korupciu poukazuje na to, že Matovič nebude zodpovedný len za smerovanie zmien v legislatíve svojho rezortu, ale spadá pod neho aj finančná správa, teda výber daní a ciel, a v tejto súvislosti treba mať na pamäti daňové preverovanie jeho firmy regionPRESS.

„Z medializovaných podrobností je zjavné, že pri svojom podnikaní mal Igor Matovič opakovane iný pohľad na otázku zdanenia ako daňoví kontrolóri, známe je aj jeho ,,znovunájdenie účtovníctva“ v budove po babke. Tieto jeho historické kroky vyvolávajú najviac otázok. Najmä v súvislosti s bojom proti daňovým únikom a so sprísňovaním pravidiel pre oblasť daní,“ upozorňuje Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.

Bývalý premiér je ministrom pár dní, na čo sa chce zamerať, zatiaľ nezverejnil, prezentuje sa najmä témou Sputnik V. Tento týždeň ohlasoval aj uvoľňovanie opatrení v rámci pandémie. Keď Eduard Heger dostal otázku, dokedy bude informovať o záležitostiach, ktoré nespadajú do kompetencií ministerstva financií, premiér odpovedal: „Uvidíme.“