Ako sa z českých škôl stali samotestovacie centrá. Reportáž z prvého dňa po návrate do tried

V pondelok o pol ôsmej ráno začínajú pred školu na Vojtešskej ulici v centre Prahy prichádzať prvé deti s rodičmi. Nad vstupom je ešte veľkonočná výzdoba, popod ktorú na ulicu vyjde vrátnička a začína udeľovať prvé pokyny.

Covid už mala, zhluku detí ani ich rodičov sa nebojí. Než im začne vysvetľovať logistiku testovacej akcie, rúško si posunie pod bradu.

„Deti, ktoré sa budú testovať s rodičmi, zamieria do telocvične. Ostatné do tried,“ kričí nahlas, aby ju všetci počuli.

Pred školou čaká aj matka, ktorá si po dohovore s riaditeľom priniesla pre syna test zo slín. Chlapec má poruchu správania a testovať výterom z nosa ho rodičia nechcú.

Okolo 7:40 sa trúsia do budovy prvé deti s rodičmi. Vrátnička kontroluje, či majú všetci respirátory alebo rúška, pre istotu má pripravených niekoľko škatuliek s náhradnými v detských veľkostiach.

Tento týždeň sa totiž vracajú iba tí najmenší – prváci a druháci –, dohromady osem tried. Polovica piatych tried z tejto školy sa dnes tiež testovala, ich výučba však prebieha v budove druhého stupňa.

Šesť kvapiek roztoku

Deti síce majú do školy vstupovať po malých skupinkách, hlúčiky kamarátov sa však tvoria už na ulici. Nevideli sa tak dlho. S riaditeľom Petrom Tlustým sa poberáme k telocvični, kde už je rad asi desiatich detí s rodičmi. Väčšina žiakov vyzerá spokojne, jeden nadšene kričí „testovanie“.

V telocvični sú rozostavené v dostatočnej vzdialenosti od seba lavice a na prvej z nich ležia škatule s testami. Škola dostala stovky testov Lepu Medical v jednotlivých baleniach. Zvlášť tyčinky na výter z nosa, zvlášť samotné testy a k tomu fľaštičky s roztokom, tie sú však na väčší počet testov naraz.

S väčšinou detí čakajú matky alebo otcovia, s niektorými z nich prišli starí rodičia. V telocvični všetko riadia dve družinárky.

K jednej z prázdnych lavíc vždy uvedú dieťa a jeho sprievod, dajú im dva balíčky a poradia, ako na to. Niektorým deťom rodič či starý rodič tyčinku sám strčí do nosa, iným príbuzní len radia. Jedna z družinárok obieha testovacie lavice, pomáha a do testov s už zasunutou tyčinkou nakvapká šesť kvapiek roztoku.

Potom nasleduje pätnásťminútové čakanie. Keď je test negatívny, jedna z družinárok si výsledok zapíše do pripraveného archu a rýchlo odvádza dieťa do jeho triedy. S testom v ruke.

A na rad ide ďalšia dvojica. Dnes mali deti šťastie – v telocvični boli výsledky všetkých ich testov negatívne.

Povolené špáranie v nose

Presúvame sa do 2. B. Tam sa radostne vítajú spolužiaci, ktorí sa niekoľko týždňov nevideli. Odstupy veľmi nedodržiavajú, niektorí sa aj objímajú. Asistentka učiteľky Štěpánka Vinařová medzitým dohliada na to, či si deti umyli a dezinfikovali ruky. Všetky majú rúška alebo respirátory, asistentka si však všimne, že jeden z chlapcov má iba látkové rúško.

To povolené nie je. Vinařová ho preto odvádza na chodbu a dáva mu náhradný respirátor. Chlapec je cudzinec, asistentka mu teda všetko vysvetľuje po anglicky.

Prichádza učiteľka Magdalena Fenclová, víta sa s deťmi a rýchlo ich rozdeľuje do skupín. Tie, ktoré priniesli dôkaz o negatívnom výsledku testu zo zdravotného zariadenia, si zatiaľ spolu sadnú na sedačku vzadu v triede. Zvyšné deti sa po jednom rozsadia do lavíc, ktoré asistentka vydezinfikovala.

Učiteľka im všetko pokojne vysvetlí, niektoré deti vykrikujú, že už si to doma vyskúšali. Spolu s učiteľkou si potom prejdú na tabuli premietané jednotlivé kroky testovania.

„Aspoň si užijeme to špáranie v nose, ktoré normálne nemôžeme,“ motivuje pedagogička deti. Asistentka im rozdá balíčky s testom a tyčinkami a ide sa na to.

Prvým háčikom je otvorenie balíčkov, ale s pomocou oboch dospelých sa to podarí. „Tak, deti, teraz si všetky zastrčíte tyčinku do jednej nosovej dierky,“ vyzve ich učiteľka. Žiaci sa tvária všelijako, zvládnu to však bravúrne a bez protestov.

Prázdna miestnosť pre pozitívnych

O trochu ťažšia je potom manipulácia s testom. Tyčinku musí každý vložiť jamkou A do jamky B. Učiteľka aj asistentka obchádzajú triedu a kvapkajú šesť kvapiek roztoku. Deti nadšene počítajú s nimi. Na záver ešte tyčinkou v jamke B dvakrát otočia a stopovanie času sa môže začať.

Niektoré deti majú hodinky, iné mobily, a keď je stopiek nedostatok, asistentka si zapamätá, že Tobiášovi kvapkala roztok do testu o minútu neskôr ako Kájovi.

Ten zabudol, že musí v teste ešte odlepiť špeciálny prúžok, aby držal pohromade. Učiteľka mu však pomôže a všetko speje k úspešnému koncu.

Medzitým prichádza do triedy Zara, má meškanie, v uliciach bola zápcha. Asistentka jej teda urobí test na chodbe a posadí ju zatiaľ pred tabuľu.

Potom prichádzajú dve deti z telocvične, privádza ich družinárka. Učiteľka si ich testy prevezme – jeden je negatívny, s druhým sú však problémy. Čiarky na ňom totiž nie sú vidieť, učiteľka sa preto rozhodne Žofiu otestovať ešte raz. Neplatný je aj test spolužiačky Julie.

Deti nedočkavo čakajú na výsledky a medzitým si s učiteľkou opakujú násobilku, abecedu a tvrdé spoluhlásky. Po štvrťhodine sa začínajú postupne radovať a prinášať učiteľke testy, ktoré po zapísaní výsledku samy vyhodia do pripraveného a dezinfikovaného koša.

Celá trieda vrátane učiteľky je – minimálne podľa výsledkov školských testov – negatívna. Práve zvoní a končí sa prvá hodina, počas ktorej sa nič ďalšie nestihlo. Vo štvrtok už to snáď pôjde rýchlejšie. Všetci to zvládli, len rozostupy pred testami sa veľmi dodržiavať nedali.

Keby bolo niektoré z detí pozitívne, odviedla by ho učiteľka do špeciálne určenej miestnosti, kde by si ho museli vyzdvihnúť rodičia. Dnes táto miestnosť našťastie ostala prázdna.

A čo sa stane, keď sa v triede bude testovať všetkých 21 žiakov, ktorým nebudú stačiť lavice na sedenie po jednom? „Jednoducho ich posadíme na opačné konce lavice, a nech niekto premeria, či to je postačujúci rozostup,“ hovorí Tlustý, ktorý všetky výsledky testov musí najprv zadať do online systému školy, a potom do celoštátnej databázy Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky.

Dnešok dopadol pre celú školu dobre. Testy nepreukázali pozitivitu ani u jedného zo 167 žiakov.

Chýbalo zakopávanie o aktovky

Podobná akcia sa v rovnakej chvíli odohráva aj na inom konci Prahy. Spletitá budova základnej školy profesora Švejcara v Modřanoch ožíva už okolo siedmej ráno.

Spoločenská miestnosť sa premenila na testovacie centrum, kde sa schádzajú zamestnanci školy, aby si pri oddelených stolíkoch urobili z prednej časti nosa antigénový test. Väčšina už nemusí – asi tri štvrtiny zo sedemdesiatich pedagógov sa dali zaočkovať.

Zatiaľ je tu viac-menej pokoj, atmosféra však nápadne pripomína prvý školský deň po prázdninách – veď napokon niektoré deti sem nevkročili od októbra. Všetko je upratané, vyzdobené, vchodu dominuje farebný nápis „Vítame vás“.

„Deti už chcú byť v škole. Sú nešťastné a nemôžu sa dočkať, než sa uvidia s celou triedou. Keď som navrhla delenú výučbu, nepáčilo sa im to,“ hovorí učiteľka Jana Černá. Medzitým sa jej na testovacom zošite zobrazí prúžok označujúci negativitu na koronavírus, a tak sa hneď pridáva k posledným prípravám na príchod žiakov.

Škola je kvôli nástupu detí a testovaniu hore nohami už od konca minulého týždňa, riaditeľ Ondřej Lněnička ešte celú nedeľu na mieste všetko dolaďoval. „Prekvapilo ma, že sme na to dostali zase len tri dni, ale veľa vecí sme mali v hlave. Bolo by však dobré vždy dopredu vedieť, aké kroky sa chystajú. Stojí nás to potom menej času, energie a stresu,“ podotýka riaditeľ.

Pre ľahšiu organizáciu nakreslil kriedovým sprejom na chodník pred budovu koridory, aby jednotlivé triedy vedeli, kde majú čakať. Dve deti si dokonca krátia čas na hojdačkách pri škole už od štvrť na osem. Oproti iným má Modřanská škola veľkú výhodu v množstve vchodov. Pri nich si učitelia svoje triedy vyzdvihujú a odvádzajú do učební.

Žiaci tak nemajú príliš veľa šancí stretnúť sa so spolužiakmi z iných tried. Kto nestihne doraziť do 7:50, musí prejsť cez vrátnicu a nechať sa otestovať na mieste spolu s ostatnými oneskorencami.

Prvá hodina: testovanie

Príchod každej triedy do budovy je hneď vidieť – chodbou sa rozlieha detské rozprávanie a hlahol. Tento týždeň sú z osemnástich tried prvého stupňa na klasickej výučbe len štvrtáci, piataci a dve druhé triedy – vedenie školy chcelo vyjsť v ústrety rodičom, ktorí posielajú do školy rôzne starých súrodencov. Nie vždy sa to však podarilo.

Zo 700 detí sa tak nástup týka asi 220. „Teraz sa rozdelíte na dievčatá a na chlapcov, chlapci pôjdu do triedy s pani asistentkou a dievčatá so mnou,“ dáva štvrtákom inštrukcie ich učiteľ. Pri príchode do triedy si chlapci dezinfikujú ruky a posadia sa do lavice každý zvlášť.

Potom už počúvajú inštrukcie asistentky pedagóga a zvedavo hľadia na vrecko s testom, ktorý každému pristál na lavici. „Kto nevidel inštruktážne video, ktoré pán riaditeľ posielal?“ pýta sa detí a do vzduchu vyletí asi tretina rúk. „Ja som ho nevidel, pretože som sa celý čas učil,“ vtipkuje jeden chlapec a asistentka začne deťom postup trpezlivo vysvetľovať.

„Každý dostanete knižočku a tyčinku, ktorú si strčíte do nosnej dierky, päťkrát otočíte doľava, päťkrát doprava, v druhej dierke to isté a potom ho strčíte do otvoru B v zošite a v otvore A sa ukáže.“

„To je mágia,“ glosuje ďalší chlapec. Chalani chvíľu bojujú s trhaním vreciek a každý vydarený pokus sprevádza zvolanie: „Mám to!“ Niekde pomôžu len nožnice.

Inštruktáž sprevádzajú zvedavé otázky, ako napríklad: „Takže to mám násilím preraziť?“ „A čo keď cuknem a zarazí mi to do mozgu?“ Načo asistentka s pokojom reaguje: „Ja ťa zachránim, neboj sa. Stačí len po vatičku, nemusíte nijako hlboko. A špárame sa len vo vlastnom nose.“

Deti testovanie bez problémov a s dobrou náladou zvládajú, len jeden žiak v prednej lavici je z toho nesvoj a niekoľkokrát sa pýta, ako má všetko urobiť. Najviac času zaberie proces, keď vyučujúci obchádza deti a na doštičku musí každému z nich nakvapkať požadovaný počet kvapiek roztoku, aby sa prejavil výsledok.

Celé testovanie tak zaberie dohromady asi 40 minút, potom sa trieda zlúči. Test nikomu nevyšiel pozitívne, vo výučbe preto pokračujú všetci.

Len desiatky prípadov

Ani u tých najmladších, druhákov, sa na žiadnom z testov neukázali dve čiarky a testovanie zvládli dobre. Riaditeľovi to práve na chodbe s úľavou oznamuje okoloidúci vyučujúci. „Deti sú veľmi šikovné, zvládli to lepšie ako ja. Len jedno dievčatko bola smutné, že výsledok nebolo vidieť, tak sme to viac stlačili a zrazu sa to ukázalo,“ opisuje mladá učiteľka.

„Dosť riešime, ako pracovať s tým, keď sa u niekoho preukáže pozitivita. Ako to vezme celá skupina, ako to zvládne učiteľ, či sa mu podarí citlivo ho odprevadiť z triedy. Chceme deťom vysvetľovať, že si to nikto nevyberá a že je v poriadku, že sa na to prišlo včas,“ opisuje riaditeľ.

Ako neskôr doplní, tento problém zatiaľ v prvý testovací deň škola riešiť nemusela – pozitívny výsledok sa neukázal ani jednému dieťaťu. „Keď som sa pozeral do celoštátneho systému, zatiaľ sú to v celej krajine desiatky prípadov,“ hlási okolo pol tretej.

Čo to hovorí o spoľahlivosti testov, si netrúfa hodnotiť. Myslí si však, že veľa detí už chorobu prekonalo a má protilátky, množstvo rodín s malými deťmi tiež dbá na dodržiavanie opatrení alebo chodia na preventívne testy.

Sú však aj rodičia, ktorí testovanie povinné pre vstup do dieťaťa do školy odmietajú, a zostávajú s ním preto zatiaľ doma. „Rozumiem, že sa boja, neistota nepomáha nikomu z nás. Nemáme rodičov, ktorí by boli v skupine tých zarytých. Nejaké reťazové e-maily nám dorazili, ale napokon sme sa s rodičmi dohovorili. V každej triede je jedno až tri deti, ktoré zatiaľ nebudú testované, a dohodli sme sa na podpore výučby. Myslím, že aj mnohí rodičia čakajú, ako bude testovanie fungovať a ako dopadne. Až podľa toho pošlú dieťa do školy,“ myslí si riaditeľ.

„Mne sa osvedčilo vytvoriť partnerský vzťah. Rešpektujem, že má niekto iný názor a niečoho sa bojí, a mojou úlohou nie je ho presviedčať o opaku,“ vysvetľuje svoj prístup Lněnička s tým, že sa ako šéf inštitúcie skrátka riadi hromadnými pokynmi.

Jeden z nich je však zrovna v prvý deň testovania oriešok – v triedach sa nedá vetrať, ako odporúčajú metodické dokumenty. Neďaleko totiž horí hala a obyvateľom Braníka, Kamýku a Modřan hasiči odporučili neotvárať zbytočne okná.

Rotačná výučba funguje

Okrem náročnej rannej logistiky sa škola musí popasovať aj s ďalšími novými problémami: napríklad kopou odpadu z testov. „To nás trápi, pretože sa snažíme deti viesť k šetrnosti. Len dnes vyhodíme asi 25 vriec odpadu. Z každej triedy ho zoberie vrátnik. Hádže sa to do zmiešaného odpadu, vrece sa zaviaže a vydezinfikuje,“ vraví riaditeľ.

Sám má teraz dvakrát týždenne aj pár hodín práce spojených s administratívou testovania – zo školy je v podstate testovacie centrum. „Zadávame všetko do systému, vystavujeme potvrdenia, musíme viesť počty. Je to dosť práce navyše. To nás príliš neteší,“ upozorňuje.

Čo mu však robí radosť, je to, že sa do škôl vrátil život. „Pozrite sa, tam na chodbe leží opustený batoh a na ňom je otvorený peračník. To je nádhera, esencia školy. To sú presne tie momenty, ktoré tu chýbali. Konečne zase zakopávame o veci a rozlieha sa tu hlahol. V prázdnej škole som si pripadal ako kastelán,“ smeje sa Lněnička.

Testovacia operácia zamotala školám na niekoľko dní hlavu, o spoľahlivosti použitých testov navyše stále panujú pochybnosti. Aj ministerské materiály vychádzajúce z poznatkov vedcov však ubezpečujú, že aj antigénové testy s citlivosťou 20 percent (úspešnosť záchytu chorého) vykonávané v pondelok a vo štvrtok znižujú riziko šírenia choroby o zhruba 20 percent.

Zrejme väčší efekt však má takzvaná rotačná výučba, keď sa triedy striedajú každý týždeň vo výučbe na diaľku a v škole. To má podľa odborníkov šancu znížiť riziko šírenia choroby až o 80 percent.