Denník N

Slovenčinár o písaní čiarok: Pravidlá nie sú úplne jasné, aj jazykovedci si ich vysvetľujú rozlične

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

„Fascinuje ma, ako sa z praktického a užitočného interpunkčného znamienka, ktorým je čiarka, stal jeden z najťažších problémov pravopisu,“ hovorí učiteľ Ján Papuga.

Keď som na internete spomedzi učiteľov hľadal odborníka na čiarky, dostal som pohotovo jedno výstižné vysvetlenie: „Čiarka sa píše tesne za slovom, bez medzery, zhora dole tak, aby sa začínala tesne nad spodnou úrovňou riadka a končila mierne pod jeho úrovňou. Vždy za ňou nasleduje medzera.“

Časť Slovákov používanie čiarok v písomnom prejave viac-menej ovláda a ich umiestnenie tipuje iba občas. Iní v zásade viac tipujú a dúfajú, že trafili správne. Ďalší ich radšej úplne ignorujú a nepoužívajú vôbec.

Neraz pri zápise čiarky treba mať skutočne hlbokú jazykovú intuíciu doplnenú o odborné znalosti, hovorí dlhoročný učiteľ slovenčiny Ján Papuga. V rozhovore okrem iného rozpráva aj tom, aké najčastejšie chyby pri písaní čiarok robí priemerný Slovák a prečo sa ich správne písanie v školách ťažko vysvetľuje.

Zoberme si nasledujúcu vetu bývalého slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča: „Na druhej strane si myslím že Slovensko niekedy žiaľbohu a niekedy je to aj chvalabohu že žiaľbohu na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz chvalabohu že je lacnejšia.“ Kde všade v nej treba doplniť čiarky a ako ich tam odôvodniť?

Na druhej strane si myslím, že Slovensko, niekedy žiaľbohu a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia.“

S interpunkciou v spontánnych hovorených textoch je to zložité, lebo takéto texty sa neriadia ideálnymi jazykovými schémami, ktoré majú jasné pravidlá písania čiarok. Príčinou môže byť to, že v prúde hovorenej reči máme tendenciu vyslovovať zložité vetné konštrukcie, ktorých súčasťou sú aj početné odbočky od hlavnej syntaktickej konštrukcie. Vtedy je dôležité, aby rečník takéto ústne podané vetné celky sceľoval prozodickými vlastnosťami – pauzami, dôrazmi, prestávkami v reči. Mohlo sa stať, že uvedený výrok pána prezidenta bol v ústnej reči ľahko zrozumiteľný, ak sa dbalo na jeho zvukové vlastnosti, na jeho frázovanie. Otázkou je, aký zmysel by malo potom zapísať túto ústnu reč doslovne na papier.

Dajme tomu, že napríklad tlačené médiá by chceli pána exprezidenta doslovne citovať.

Verejné osoby by mali dôslednejšie dbať na svoj ústny prejav aj zo syntaktického hľadiska. Nie vždy sa to však dá. Mnohí rečníci a politici hovoria spamäti alebo prispôsobujú svoje slová komunikačnej situácii. Aj keby ste počuli toho najlepšieho rečníka, mohlo by sa stať, že by pri zápise jeho reči na papier mohol vzniknúť problém, napríklad aj s čiarkami.

Napriek tomu sa uvedený citát dá zapísať. Áno, bude mať mnohé čiarky, pretože obsahuje vedľajšie vety, pred ktorými sa čiarka píše vždy. Okrem toho pán exprezident dal do svojho vyjadrenia niekoľko vsuviek, parentéz, ktoré sa vyčleňujú ako vedľajšie myšlienky popri hlavnej syntaktickej konštrukcii čiarkami alebo zátvorkami.

Väčšina ľudí si zo školy pamätá, že napríklad za zavedenie tvrdého „y“ do slovenčiny vďačíme Martinovi Hattalovi. Komu môžeme vďačiť za zavedenie čiarok? Existuje vôbec historické pozadie ich vzniku?

Čiarka sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie