Denník N

Cesta na Mesiac

Washington, 2011. Foto – Krato
Washington, 2011. Foto – Krato

Raketa a let predstavovali štát a zaniknutý systém a človek Gagarin akoby tiež ani neexistoval.

Pamätáte sa na meno Jurij Gagarin? Chlapec z dediny videl za vojny núdzové pristátie a lietanie mu učarovalo na celý život. Pred šesťdesiatimi rokmi vyletel ako prvý človek do vesmíru. Bolo to tak dávno, že tí, ktorí sa vtedy narodili, sa môžu očkovať vakcínou od Pfizeru. Celý svet na okamih ostal stáť od úžasu s otvorenými ústami. Sovietsky zväz zvíťazil nad Spojenými štátmi a dokázal svoju prevahu.

Lenže na ako dlho? Gustav Brom narýchlo naspieval šláger „Dobrý den, majore Gagarine“ a hrali ho v rádiu od rána do večera. Opojenie bolo také veľké, že socializmus na okamih kapituloval a povolil aj kapitalistické marketingové ťahy, a tak sme sa my, desaťroční bratislavskí chlapci, mohli odfotiť v komunálnom ateliéri v Central Passage ako kozmonauti v makete vesmírnej lode.

Pri šesťdesiatom výročí slávny let vybledol a deti bývajúce na Gagarinových uliciach netušia, kto to bol.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie