Vydrica pod Bratislavským hradom mešká s výstavbou, príčinou sú zložité práce na hradnom kopci

Sú to už dva roky, čo developeri ohlásili vznik novej bratislavskej štvrte, ktorej právom prináleží prívlastok lukratívna. Územie hlavného mesta medzi Dunajom a Bratislavským hradom, nesúce historický názov Vydrica, bolo roky zanedbané.

Prvá etapa s obchodnými priestormi a bytmi, ktorá vzišla z návrhu tímu architektonických ateliérov pod vedením štúdia Compass, mala byť podľa pôvodného plánu hotová v druhom štvrťroku budúceho roka.

Zatiaľ sa však s ich výstavbou ani nezačalo. Ešte stále totiž prebiehajú prípravné práce na hradnom brale.

„Snažíme sa minimalizovať negatívne následky na okolie, a preto je proces stabilizácie časovo, technicky a finančne náročnejší, ako sme predpokladali,“ hovorí Juraj Juritka, riaditeľ z developerskej spoločnosti Lucron a zástupca spoločnosti Vydrica Development.

V rámci prvej etapy by na území medzi Zuckermandlom na dunajskom nábreží a Vodnou vežou malo vzniknúť okolo 200 bytov, ktoré už vlani v lete začala Vydrica Development ponúkať na predaj, ako aj obchodné a administratívne priestory.

Na dokončenie prvej etapy by mali plynule nadväzovať ďalšie dve etapy, po ktorých ukončení by mala byť Vydrica bezbariérovo prepojená s pešou zónou na Hviezdoslavovom námestí. Presnú podobu druhej a tretej etapy zatiaľ nepoznáme.

Čo spôsobuje meškanie: komplikovaná stabilizácia hradného kopca

So zemnými prácami na hradnom brale začali v lete 2019.

Kým išlo len o odstraňovanie náletovej zelene, nevzbudzovali veľkú pozornosť. Keď však došlo k zásadnejším výkopovým prácam, pohľad na odhalený hradný kopec začal byť pomerne dramatický. A taký je dodnes.

„Každý stavebný projekt prináša počas svojej realizácie určité obmedzenia,“ hovorí Juraj Juritka na otázku, či rozumie znepokojeniu, ktoré môže súčasný stav hradného kopca vyvolávať u obyvateľov Bratislavy. Je to však podľa neho len výsledkom toho, že ide o špecifickú polohu, ktorá si vyžaduje aj technicky náročné riešenia – a tie zasa čas.

Stabilizačné práce má na starosti firma Keller, špeciálne zakladanie, v spolupráci s materskou firmou Keller Grundbau a odborníkmi na geotechniku, inžiniersku geológiu a statiku zo Slovenska aj z Rakúska. Statický audit vykonáva podľa Juraja Juritku aj nezávislý tím expertov.

Stabilizáciu hradného brala robia „systémom trvalých horninových kotiev a kotevných prvkov v kombinácii so železobetónovými kotevnými nosníkmi a hlavicami s vystuženým torkrétom,“ hotoví Igor Filo, konateľ firmy.

Hradné bralo monitorujú sústavou rôznorodých meracích systémov a desiatkami geodetických meracích bodov. „Navrhované a realizované riešenia rozhodne nepatria medzi štandardné, čo sa týka rozsahu ich použitia,“ hovorí Filo. „Ide o mimoriadne dielo v oblasti špeciálneho zakladania, a to nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete z pohľadu jeho náročnosti, vzhľadom na lokalitu a inžiniersko-geologické aj hydrologické pomery.“

Predpokladaný termín ukončenia prvej etapy stabilizačných prác na hradnom brale je podľa Igora Filu, konateľa firmy Keller, špeciálne zakladanie, v lete tohto roka. Potom bude možné začať s výstavbou jednotlivých objektov prvej etapy projektu.

K časovému sklzu podľa neho došlo najmä preto, lebo horninové prostredie brala nie je materiálovo homogénne a museli sa tomu prispôsobiť.

Ubezpečuje však, že hneď ako bude bralo stabilizované, nemôže dôjsť k jeho erózii ani vplyvom času a poveternostných podmienok. „Stabilizačné práce sú trvalého charakteru, takže k ich znehodnoteniu nedochádza. Po ukončení prác bude toto dielo doplnené architektonickými prvkami,“ hovorí Igor Filo.

Stavebné povolenie zatiaľ nemajú

K časovému posunu nedošlo len v prípade prípravných prác.

Projekt Vydrice zatiaľ stále nemá stavebné povolenie, iba povolenia na čiastkové úkony a územné rozhodnutie, na základe ktorého projekt vznikal.

O stavebnom povolení rozhoduje staromestský stavebný úrad, ktorý podľa hovorcu Mateja Števoveho už začal so stavebným konaním. Developer podľa neho podhodnotil reálne časové limity na povolenie stavby, keď očakával skorší termín.

Rozhodnutie by malo padnúť do 60 dní od uplynutia lehoty, počas ktorej môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky a dotknuté orgány oznámiť svoje stanoviská, a to za predpokladu, že nenastanú nové skutočnosti, ako upozorňuje hovorca Starého Mesta.

„Pandemická situácia určite neprospieva ani povoľovacím procesom,“ hovorí Juraj Juritka z Lucronu. „Želali by sme si, aby povoľovanie napredovalo rýchlejšie, ale uvedomujeme si, že samospráva robí, čo môže.“

Praskliny u susedov staveniska

Predlžujúci sa čas výstavby a aj výkopové práce či stabilizačné úkony vplývajú aj na susedné objekty v podhradí. Priamo so staveniskom susedia najmä budovy Univerzity Komenského a Slovenského národného múzea.

„Zaznamenali sme niekoľko podnetov na minoritné poruchy v okolí stavby,“ hovorí Juraj Juritka, zástupca Vydrice Development. „Po ukončení stabilizačných prác, samozrejme, odstránime všetky spôsobené škody.“

Praskliny na stenách zaznamenali najmä v Centre ďalšieho vzdelávania, ktoré patrí univerzite, čo potvrdila aj hovorkyňa Lenka Miller. „Komunikujeme s developerom, ktorý na odstránení vzniknutých škôd pracuje, a podľa našich informácií pokračuje v spevňovacích prácach.“

Výučba v týchto priestoroch v súčasnosti neprebieha, ale univerzita by budovu rada pripravila na plnú prevádzku od septembra.

Budovy Slovenského národného múzea sú podľa generálneho riaditeľa Branislava Panisa zatiaľ bez nahlásených statických problémov. „V našich priestoroch majú byť vykonané statické merania a pozorovania. Podobne to prebehlo aj pri výstavbe Zuckermandla,“ hovorí Panis. SNM už súhlasilo s vykonaním statických meraní.

Čo zatiaľ nevieme: Ako prepoja projekt s Hradom a mestom?

Nová štvrť budí pozornosť nielen z dôvodu časového posunu, ale predovšetkým pre svoju polohu. Na jej území je viacero historicky hodnotných objektov, predovšetkým Vodná veža, jedna z najstarších stavebných pamiatok Bratislavy. Ide o torzo veže, ktorá bola súčasťou opevnenia Hradu zrejme od 13. storočia.

Územie Vodnej veže patrí mestu, ktoré však s developerom podpísalo memorandum o spolupráci, v ktorom sa dohodli na spoločnom postupe v oblasti dopravného riešenia, ale i verejných priestorov. Na základe tejto dohody by mal developer v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy vypísať na finálnu podobu tohto územia architektonickú súťaž návrhov.

Otázna je aj podoba prepojenia Vydrice s Hradom. Projekt od začiatku rátal s akousi lanovkou, ktorá by tieto územia prepojila, podľa vyjadrení developera pre portál YIMBA s týmto návrhom naďalej treba rátať, no stále je v rovine vyhodnocovaní a analýz.

Oproti pôvodnej predstave sa môže líšiť aj napojenie Vydrice na pešiu zónu v tretej etape. V čase, keď urbanisti a architekti projekt kreslili, prichádzala do úvahy aj možnosť, že by sa zmenila súčasná podoba Mosta SNP. Most však Pamiatkový úrad SR vyhlásil na národnú kultúrnu pamiatku, akékoľvek zmeny či zásahy doň by mohli byť komplikované.

Juraj Juritka z Lucronu hovorí, že o príprave druhej etapy pravidelne komunikujú s magistrátom aj všetkými zainteresovanými na riešení, „ako prepojiť Staré Mesto s podhradím vrátane podmostia, rešpektujúc Most SNP ako národnú kultúrnu pamiatku“. Verejnosti by podobu druhej etapy chceli predstaviť ešte tento rok.