Denník N

Na americkej Route 66 zažijete mestá duchov aj autokiná. Prevedie vás po nej slovenská navigácia

Marián Pavel na Route 66. Foto – archív M. Pavela
Marián Pavel na Route 66. Foto – archív M. Pavela

Slovák Marián Pavel prešiel Route 66 už osemkrát a so svojím strýkom Janom Švrčekom vyvinuli pre ňu navigáciu. Cez pandémiu zažívajú krušné časy.

Route 66 ako prvú diaľnicu naprieč USA otvorili v roku 1926.

Vznikli na nej bary, hotely, autokiná, benzínky aj mestá. Keď od nej nové diaľnice v osemdesiatych rokoch minulého storočia odklonili dopravu, ostali na nej mestá duchov či vraky áut.

Postupne sa na Matku ciest, ktorá meria 3940 km a prechádza cez osem štátov, vracajú turisti nielen na harleyoch, aby prešli Amerikou zakonzervovanou v čase.

Marian Pavel, autor navigácie k Route 66 a ďalších služieb, odišiel pred pár rokmi z médií a začal budovať svoj vlastný biznis. V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako sa dá dostať na americký trh a ešte pri takej známej veci, ako je Route 66,
  • ako môžete ísť po stopách Marilyn Monroe či Elvisa Presleyho,
  • čo môžete po ceste zažiť, koľko to stojí a ako sa pripraviť,
  • aj ako ich projekt a cestovanie po Amerike zasiahla pandémia.

Ľudia jazdia po Route 66, pretože je tam cítiť veľký kus histórie americkej pop-kultúry. Ako ste sa tam dostali prvý raz vy?

Bol to môj sen a keď som pred piatimi rokmi odišiel z práce, povedal som si: „Kedy, ak nie teraz?“ Bolo to ešte lepšie, než som čakal. Človek má pocit, že prechádza časovou kapsulou. Na mnohých miestach sa zachovali benzínky z tridsiatych rokov minulého storočia, s pôvodnými stojanmi, zariadením vo vnútri či tovarom. V moteloch tiež.

Hotel Boots Court v Missouri je betónový hotel, v ktorom má každá izba vlastnú garáž. Tak vystúpite takmer priamo do izby. Všetko je zrenovované, čistučké, ale aj sprcha, kúpeľňa sú z roku 1942. Nie je tam televízor, len rádio, ktoré hrá oldies zo štyridsiatych rokov. Sú tam hotely, kde spala Marilyn Monroe alebo Elvis Presley.

A k tomu idete cez osem štátov, tri časové pásma. Krajina sa mení. Cez zeleň, lesy, prériu, trávnaté pláne. V Texase vidíte pásť sa niekoľkotisícové stáda dobytka. V každom štáte sa mení kuchyňa. V Arizone zažijete Grand kaňon a nakoniec prejdete púšťou až na breh oceánu a do L. A.

V čom spočíva príprava na takýto výlet?

Keďže sme nechceli ísť s cestovnou kanceláriou vo veľkej skupine motoriek, museli sme príprave venovať asi šesť mesiacov. Pol roka v roku 2016 sme si teda robili itinerár, študovali knihy, weby, objednali sme vopred aj motorky a po celej ceste ubytovanie. Naplánovali sme to deň po dni na pätnásť dní. Išli sme šiesti na troch motorkách. Dnes by som to urobil inak, lepšie je ísť „na blind“. Dáva to slobodu. Vtedy sme totiž mali niektoré prejazdy naplánované veľmi dlhé a prichádzali sme na hotel  v noci a veľmi unavení. Ideálne je stanoviť si prejsť denne 200 míľ (asi 320 kilometrov).

Ako ste sa teda orientovali vy, keďže hovoríte, že vaša navigácia je prvá svojho charakteru?

Keď sme leteli, boli sme veľmi spokojní, ako sme pripravení, mali sme pocit, že sa nám nemôže nič stať. No stratili sme sa hneď na štarte, v Chicagu. Ani vo sne nám nenapadlo, že R66 nie je značená. Motali sme sa v tej obrovskej premávke, báli sa kolízie. Nakoniec sme sa dostali z mesta von, no po diaľnici a potom sa nám podarilo zísť na R66. V prvom múzeu sme si kúpili papierové mapy. A tak sme každý večer študovali. Po ceste to bolo tiež náročné. Naložená motorka mala 700 kíl, ja som ju držal jednou rukou a v druhej mapu.

Dá sa teda stratiť aj na Route 66? Predstavujem si to ako jednu dlhú súvislú cestu.

Je to spleť ciest. Ak niektorý úsek prestal slúžiť, neprestavali ho, ale postavili niekde inde, či vedľa neho širší. A ak prestal fungovať aj ten, tak ďalej iný. A tak dnes môžete prejsť na R66 aj po storočnom asfalte, ale môžete aj vidieť, ako idú vedľa seba tri úseky z rôzneho času. Iba v hornatých oblastiach sa prebudovala stará cesta, tam nemalo význam sekať do skál niečo nové. Cez veľké mesto napríklad cez St. Louis existuje niekoľko rôznych trás, ktorými R66 viedla v priebehu rokov. V mnohých miestach je R66 len slepá cesta, čaká vás závora a musíte sa otočiť.

Čiže to nie je len pôvodná jednoprúdovka?

Jeden z mojich najobľúbenejších úsekov je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cestovný ruch

Rozhovory

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie