Vojna v Afganistane sa pre Američanov končí. Afganci sa boja, či to s Talibanom zvládnu sami
Aktualizované: Joe Biden dnes oficiálne oznámil, že všetky americké bojové jednotky z Afganistanu po 20 rokoch konfliktu stiahne do 11. septembra, postupne odídu od 1. mája. Odchod ohlásili aj zostávajúce vojská NATO.
Je to najdlhšia vojna, ktorú Američania vo svojej histórii viedli. Dvadsaťročná účasť v konflikte v Afganistane ich stála 2 bilióny dolárov (dvetisíc miliárd) a životy 2400 Američanov a najmenej 40-tisíc afganských civilistov.
Bojovalo tu dokopy 800-tisíc Američanov, na vrchole stotisíc naraz.
Vojenská angažovanosť Spojených štátov v Afganistane sa blíži ku koncu. Americký prezident Joe Biden by mal v stredu oznámiť, že čoskoro z tejto ázijskej krajiny stiahne všetky zostávajúce bojové jednotky.
Termín si vybral symbolicky: 11. septembra, teda na 20. výročie teroristických útokov na USA, ktoré spustili americkú ofenzívu v Afganistane. Hľadali tam páchateľov útoku z al-Káidy a odstavili od moci vtedy vládny režim Talibanu, ktorý im pomáhal.
Dlhodobý skeptik
Biden bol k americkej angažovanosti v Afganistane dlhodobo skeptický. Keď v roku 2009 vtedajší prezident Barack Obama oznamoval navýšenie vojsk ako reakciu na stúpajúcu silu Talibanu (hoci sám v kampani sľuboval odchod z krajiny), Biden ako jeho viceprezident bol proti.
„Prezident (Biden) bol vždy konzistentný vo svojom názore, že pre Afganistan neexistuje vojenské riešenie a že sme tam príliš dlho,“ povedala v utorok tlačová tajomníčka Jen Psakiová.
Na rozdiel od niektorých iných zahraničnopolitických tém (iránsky jadrový program) tu ide v stopách svojho predchodcu Donalda Trumpa. Už republikánsky prezident sľuboval ukončiť americkú účasť vo vojne v Afganistane, no nepodarilo sa mu to stihnúť do konca funkčného obdobia.
Vojaci mali odísť do prvého mája, čiže Biden odchod o trochu oddialil.
Je tu však jeden zásadný rozdiel. Trump sľuboval
