Ela, Marek, Karolínka. Alebo ako Slovenská republika diskriminuje deti so zdravotným znevýhodnením
Keď Agátu Laczkovú spolu s manželom zavolali začiatkom decembra do školy, kam chodila ich 12-ročná dcéra Karolínka, netušili, čo ich čaká.
Na stretnutí, kde boli prítomní riaditeľ školy, zástupkyňa riaditeľa, triedna učiteľka, školská špeciálna pedagogička a vedúca centra špeciálno-pedagogického poradenstva, si rodičia vypočuli, že ich dcéra nerobí pokroky v štúdiu, nemá hygienické návyky, nemá si čo povedať s ostatnými deťmi v triede.
Rodičom odporučili, aby do konca štvrtého ročníka nechali dcéru na domácom vzdelávaní a druhý stupeň aby už radšej absolvovala na inej škole. Podľa matky zaznelo aj spojenie „medzi seberovnými“. Karolínka má Downov syndróm a od prvého ročníka navštevovala bežnú školu – v rámci programu inkluzívneho vzdelávania.
Keď mi Agáta Laczková počas prechádzky v Sade Janka Kráľa rozpráva o tom, ako musela pre dcéru počas pandémie hľadať novú školu, trasie sa jej hlas. „Viem, že Karolínka sa už do tej školy nemôže vrátiť, ale cítim veľkú krivdu a chcem dosiahnuť spravodlivosť,“ hovorí.
Karolínka je zatiaľ s otcom na neďalekom ihrisku. Matka nechce, aby dcéra zase počúvala o tom, prečo musela odísť zo školy, kde má kamarátky. „Najviac ma štve, že má pocit, že urobila niečo zlé. Dokonca sa nám ospravedlňovala, lebo si myslí, že je to jej vina,“ hovorí matka.
Karolínka je jedným z detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré slovenský vzdelávací systém už roky diskriminuje.
Podľa aktuálne platného školského zákona majú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami právo na výchovu a vzdelávanie s využitím metód, ktoré zodpovedajú ich potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Takéto podmienky je pritom štát povinný vytvárať aj v rámci bežných škôl.
Slovenská republika sa navyše ešte v roku 2010 zaviazala dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Svojím podpisom uznala ich právo na vzdelanie – bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí. Zaviazala sa zabezpečiť „začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach“. Konkrétne mala zaistiť, aby deti neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania a mali „na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú“.
Ako však ukazujú príbehy detí so zdravotným znevýhodnením, Slovenská republika svoj záväzok systematicky porušuje.
Karolínka: Z bežnej školy do špeciálnej
Karolínka chodila od prvého ročníka na bratislavskú ZŠ Alexandra Dubčeka. „Boli sme veľmi radi, keď dcéru prijali do prvého ročníka na škole v mieste bydliska, v rámci programu inkluzívneho vzdelávania,“ hovorí Agáta Laczková.
Podľa matky nič nenasvedčovalo tomu, že by medzi deti „nezapadla“ alebo nerobila študijné pokroky. Postupne však začala mať dojem, že
