Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Porušili zákon, pred Vianocami ich odvolali. Dnes už majú nové vysoké funkcie

Viliam Čislák. Foto – TASR
Viliam Čislák. Foto – TASR

Z jedného bývalého riaditeľa nemocnice je námestník, druhý klesol z predsedu predstavenstva na jeho člena, tretí bude radiť riaditeľke. Šéf úradu o miesto prišiel, nie však o vysoký post v štátnej poisťovni.

„Spomínané zmluvy boli uzavreté v rozpore so zákonom, keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách mali byť schválené vládou,“ vysvetľoval pred mesiacom minister zdravotníctva Viliam Čislák (Smer), prečo po škandále s predraženými objednávkami stravovania odvolal riaditeľov viacerých štátnych nemocníc.

Pokračoval vetou, že „za porušenie zákona sú zodpovedné konkrétne osoby“, a skončil tým, že sa na odstúpení „dohodol“ s riaditeľmi troch nemocníc – v Trnave, Banskej Bystrici a Poprade.

Prípadom sa zaoberá polícia, Protimonopolný úrad a aj Najvyšší kontrolný úrad. Okrem toho, že porušenie zákona potvrdil aj minister, podozrivé sú aj súťaže, pri ktorých sa vyberali dodávatelia dvojnásobne predraženej stravy na desať rokov. Koncesné zmluvy uzatvorili nemocnice s dvojicou vzájomne prepojených firiem. O kauze informoval denník SME a Transparency International.

Zmluvy za stravovacie služby sa stali popri piešťanskom cétečku symbolom decembrových demonštrácií. Rýchle odvolanie riaditeľov pomohlo verejnosť upokojiť, demonštrácie skončili a o nemocničných reštauráciách sa už nehovorí.

Ibaže všetci odvolaní naďalej pracujú vo vysokých funkciách s významným vplyvom na míňanie peňazí štátnych nemocníc.

Výmena stoličiek

Po odchode riaditeľa trnavskej nemocnice Martina Tabačeka sa jeho nástupcom stal prevádzkovo – technický námestník Martin Neštický. Čo je teraz s Tabačekom?

„Nemocnica ponúkla v súlade s platnou legislatívou Ing. Martinovi Tabačekovi voľné pracovné miesto,“ odpísal hovorca nemocnice.

Bývalý prevádzkovo – technický námestník sa teda stal riaditeľom a po ňom uvoľnenú stoličku dali v decembri odvolanému riaditeľovi.

„Vedenie nemocnice rozhodlo využiť jeho schopnosti a dlhoročné skúsenosti v manažmente zdravotníckych zariadení a zároveň zachovať kontinuitu niektorých projektov,“ vysvetľoval dôvody hovorca.

Tabaček telefón zdvihol, hovoriť o novej funkcii sa mu však nechcelo.

Kontinuita je naozaj zachovaná. Nový riaditeľ trnavskej nemocnice Neštický bol v čase tendra na vývarovňu predsedom výberovej komisie. V súťaži proti sebe vtedy bojovali firmy Dora Gastro a Hospital Catering Solutions, ktoré sú personálne aj majetkovo prepojené. Nemocnica napriek tomu tender nezrušila.

Z predsedu člen predstavenstva

Vo funkcii ostal aj odvolaný riaditeľ popradskej nemocnice Jozef Tekáč. Najprv sa koncu vo funkcii bránil a hovoril, že on zákon neporušil, keďže nemocnica je akciovka so stopercentnou účasťou štátu, na ktorú sa podľa neho zákon o rozpočtových pravidlách nevzťahoval. Nakoniec odišiel, no nie o všetky funkcie prišiel.

Do decembra bol okrem riaditeľovania aj šéfom predstavenstva. Po novom už predstavenstvo nevedie, no ostal jeho členom. Nemocnica vysvetľuje, že to je vec jediného akcionára nemocnice – ministerstva zdravotníctva.

Bola v komisii, teraz šéfuje nemocnici

Pozície sa vymieňali aj v banskobystrickej nemocnici. Bývalý riaditeľ, poslanec Smeru Vladimír Baláž, je prednostom tamojšej urologickej kliniky a po novom radí novej riaditeľke Miriam Lapuníkovej, ktorá bola do decembra jeho ekonomickou námestníčkou a aj členkou výberovej komisie na vývarovne.

Vo funkcii ekonomického námestníka riaditeľa trenčianskej nemocnice zostáva aj naďalej Ján Krajči. Ten mal rovnakú funkciu aj v čase tendra na vývarovňu a šéfoval pri ňom výberovej komisii. V Trenčíne riaditeľ nepadol, gastrotender totiž uskutočnil ešte predchodca súčasnej šéfky nemocnice.

„Čo sa týka menovania námestníkov, tých si volí a menuje riaditeľ a minister do týchto kompetencií nevstupuje. Riaditeľ nesie za nich plnú zodpovednosť,“ odpísala hovorkyňa ministerstva Martina Šoltésová.

Riaditelia sú podľa nej len poverení do momentu, kým nových nevyberú cez konkurzy.

Bez práce nezostal ani odvolaný vedúci úradu ministerstva zdravotníctva Martin Senčák, naďalej je členom dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ministerstvo ho z tejto funkcie, v ktorej má dosah na najväčší balík peňazí v slovenskom zdravotníctve, odvolať nechce.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Pomoc: Ministerstvo financií poskytne 162 miliónov eur ako kompenzáciu tarify za prevádzku systému, ktorá je súčasťou cien elektriny pre odberateľov
  • Cestovný ruch: Prepad návštevnosti hotelov a penziónov sa v septembri prehĺbil
  • Obchod: Reťazec dm chce do konca septembra 2021 zaokrúhliť všetky ceny v slovenských obchodoch na 5 a 10 centov
  • Reality: Bratislavský hotel Devín získali od Technopolu sabolovci
  • ČR: Európska komisia nezaplatí dotáciu 3,8 milióna eur na toastovú linku Penamu
  • Nemecko: Ekonomika v 3. kvartáli rástla o 8,5 %
  • Burzy: Frankfurtský index DAX sa rozšíri z 30 na 40 firiem
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Ako ľudia SNS vyvádzali peniaze z národného výstaviska: cez rezanie stromov, gastroprívesy a delenie stavebných zákaziek

Bývalý šéf Agrokomplexu Branislav Borsuk s bývalou ministerkou pôdohospodárstva Matečnou. Foto - TASR
Bývalý šéf Agrokomplexu Branislav Borsuk s bývalou ministerkou pôdohospodárstva Matečnou. Foto – TASR

Nominanti SNS v nitrianskom Agrokomplexe delili stavebné zákazky na čo najmenšie, aby nemuseli robiť súťaže. Napríklad rekonštrukcia hlavnej brány tak stála podnik pol milióna eur, ktoré rozdelili do štyroch rôznych kontraktov.

Minúta po minúte

Reťazec dm drogerie markt chce do konca septembra 2021 zaokrúhliť všetky ceny v slovenských obchodoch na 5 a 10 centov. Už dnes tak má zaokrúhlených 53 % výrobkov, konateľ firmy Martin Podhradský tvrdí, že ceny bude zaokrúhľovať pozitívne, teda nadol.

Reťazec sa týmto krokom na Slovensku snaží v predstihu pripraviť na to, že by o istý čas mali zmiznúť z trhu jedno- a dvojcentové mince. Zároveň tak nasleduje kroky svojej materskej spoločnosti, ktorá už má ceny zaokrúhlené na vyššie centy dávnejšie.

Cena bitcoinu po takmer troch rokoch opäť prekonala hranicu 19-tisíc dolárov a priblížila sa rekordu 19 666 dolárov. Od začiatku roka si najznámejšia kryptomena pripísala 160 %, z toho len za tento mesiac spevnela o 40 %.

Záujmu o bitcoin nahráva dopyt po rizikovejších aktívach vďaka nebývalým fiškálnym a menovým stimulom na zmiernenie dôsledkov pandémie. Podľa analytikov je za rastom ceny aj hlad po aktívach považovaných za odolné voči inflácii.

Bitcoin za 12 rokov existencie zažil závratný rast aj prudký pokles. Jeho trhy však zostávajú oproti tradičným akciám a dlhopisom veľmi netransparentné.

Analytici upozorňujú, že od roku 2017, keď bitcoin podporili drobní investori, už trh vyzrel. V súčasnosti kryptomeny lákajú väčších a inštitucionálnych investorov.

Ako sú na tom ďalšie kryptomeny

Aj menšie digitálne meny, ktoré sa zvyčajne pohybujú v tandeme s bitcoinom, po prudkom raste v posledných dňoch naberajú dych.

Druhá najväčšia kryptomena ethereum sa dnes mierne oslabuje, v pondelok však jej cena stúpla najvyššie od júna 2018. Ethereum čaká upgrade blockchainovej siete, ktorý by ju mal zrýchliť a prilákať viac užívateľov.

Tretia najväčšia mena ripple spevnela skoro o 2 %, v pondelok sa ocitla najvyššie za dva a pol roka. (čtk, reuters)

Hoci 38 % Slovákov uprednostňuje originálny tovar pred falšovaným, až 11 % z nich si falšovaný tovar za posledný rok vedome kúpilo. Je to dvojnásobne viac ako európsky priemer, vyplýva z celoeurópskej štúdie Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo.

„Uvedené čísla nás radia na tretie miesto v nákupe falšovaného tovaru spomedzi krajín EÚ,“ skonštatoval predseda Úradu priemyselného vlastníctva Matúš Medvec. Horšie ako Slovensko je na tom len Portugalsko, v ktorom si kúpilo falšovaný tovar 13 % obyvateľov, a Slovinsko s 12 %.

Podstatne nižší, ako je priemer EÚ, je aj podiel Slovákov, ktorí v posledných 12 mesiacoch zaplatili za prístup, možnosť legálneho sťahovania a prehrávania obsahu chráneného autorskými právami. Zatiaľ čo priemer v Európskej únii je 48 % obyvateľov s takýmito platbami, na Slovensku je to 25 % účastníkov prieskumu.

„Na druhej strane, až 79 % Slovákov tvrdí, že rozumie pojmu duševné vlastníctvo. Pozitívom je aj fakt, že počet Slovákov ochotných platiť za legálny online obsah vzrástol z 20 % na 25 %,“ dodal Medvec.

Celkovo tri štvrtiny Európanov tvrdia, že kvalita legálneho online obsahu sa zlepšila, pričom 89 % uviedlo, že by uprednostnilo legálny prístup k obsahu, ak by bola cena primeraná. Z prieskumu tiež vyplývajú súvislosti v prístupe spotrebiteľov k falšovaniu a pirátstvu. Až 30 % Európanov, ktorí úmyselne získali online pirátsky obsah, tiež kúpilo falšovaný tovar. V celej EÚ viac ako tretina opýtaných ľudí pripustila, že sa pýtajú, či produkt, ktorý si kúpili, je originálny alebo nie. (tasr)

Pandémia ovplyvnila spôsoby využívané pri kybernetických podvodoch a útokoch. Objavili sa napríklad falošné e-shopy zamerané na koronavírus, útoky na ľudí, ktorí trávili viac času online či pracovali z domu. Útočníci sa zamerali aj na deti, využívali pri tom YouTube, TikTok a Instagram, informovala bezpečnostná spoločnosť Avast.

Spoločnosť zverejnila prehľad najvýznamnejších kybernetických hrozieb roku 2020:

Falošné e-shopy – počas roka sa objavilo viacero online obchodov, ktoré ponúkali napríklad ochranné prostriedky či lieky na vírus. Avast tiež odhalil viacero malwarových kampaní súvisiacich s covidom.

„Zaznamenali sme aj zneužitie mena a loga Svetovej zdravotníckej organizácie navádzajúce občanov, aby si stiahli malware v správach obsahujúcich v názve slovo koronavírus alebo iné súvisiace výrazy v škodlivých súboroch šíriacich sa prostredníctvom e-mailov alebo SMS správ. Okrem toho tiež Avast prostredníctvom svojej platformy na analýzu mobilných hrozieb apklab.io detegoval viac ako 600 škodlivých aplikácií vrátane trójskych koní pre mobilné bankovníctvo a spyware vydávajúci sa za aplikácie ponúkajúce služby súvisiace s covidom-19,“ informovala firma v tlačovej správe.

Ransomwarové útoky sa využívajú na zablokovanie počítača a požadujú od používateľa zaplatiť výkupné za obnovenie prístupu. Avast zaznamenal nárast takýchto útokov najmä na začiatku pandémie.

„Ransomware v marci a apríli vzrástol globálne o 20 percent v porovnaní s januárom a februárom tohto roka, v Česku to bolo dokonca o 40 percent,“ informovala firma.

Cieľom ransomwarových útokov boli aj nemocnice, zasiahnutá bola napríklad Fakultná nemocnica v Brne. „Smutným príkladom toho, čo môže ransomwarový útok spôsobiť, je úmrtie pacientky, ktorá neprežila prevoz do iného zdravotníckeho zariadenia po tom, čo nemocnicu v nemeckom Düsseldorfe napadol ransomware,“ informuje Avast.

„Ransomware zasiahol aj spoločnosti ako Garmin, Jack Daniels alebo Ritz London. Medzi ďalšie tohtoročné významné obete ransomwarových útokov, ktoré zaplatili miliónové výkupné, patrí Kalifornská univerzita v San Franciscu, spoločnosť Travelex alebo vojenský dodávateľ Communications & Power Industries (CPI) v Kalifornii.“

Útoky na ľudí pracujúcich z domu – keďže domáce siete nie sú vo všeobecnosti také bezpečné ako podnikové, zamerali sa útočníci aj na zamestnancov na home office.

„Vzhľadom na to, že milióny pracovníkov po celom svete denne používajú na vzdialený prístup do svojej firemnej siete protokol RDP (Remote Desktop Protocol), stal sa tento nástroj silným vektorom pre kybernetické útoky,“ píše spoločnosť Avast.

Phishingové útoky sa využívajú na získanie osobných údajov používateľov, napríklad prihlasovacích mien a hesiel do platobných služieb.

„Hoci množstvo phishingových útokov súvisiacich s tematikou covidu-19 v marci vzrástlo o 7,9 percenta, vplyv na celkový počet týchto útokov za celý rok bol malý. Menej ako 1 percento celosvetových phishingových útokov využívalo tému covid-19,“ informovala spoločnosť.

Adware je škodlivý softvér, ktorý zobrazuje rušivé reklamy. Ide o najčastejšiu malwarovú hrozbu zameranú na používateľov zariadení so systémom Android.

„Do obchodu Google Play si počas roka stále nachádzala cestu rodina HiddenAds, čiže trójske kone, ktoré sa maskujú ako bezpečné praktické aplikácie, ale zobrazujú rušivé reklamy. Podvodné aplikácie však analytici Avastu našli aj v Apple App Store. Len tento rok Avast objavil viac ako 50 falošných aplikácií, ktoré následne museli bezpečnostné tímy Google a Apple odstrániť,“ informuje firma.

Útočníci vraj stále častejšie využívali na šírenie adwaru sociálne siete. „Používatelia uviedli, že na nich cielia reklamy zobrazujúce adwarové aplikácie na YouTube, a v septembri sme zaznamenali šírenie adwaru prostredníctvom profilov na TikToku. Popularita týchto sociálnych sietí z nich robí atraktívnu reklamnú platformu, a to aj pre kyberzločincov, ktorí sa môžu zameriavať na mladšie publikum,“ povedal analytik hrozieb z Avaste Jakub Vávra.

Stalkerware je škodlivý software, ktorý používateľom môžu tajne nainštalovať napríklad bývalí alebo žiarliví partneri, prípadne rodičia. Vďaka tomu môžu sledovať polohu používateľa, navštívené internetové stránky, správy či telefonáty.

„Od marca do júna zaznamenali laboratóriá Avast Threat Labs 51-percentný nárast spywaru a stalkerwaru v porovnaní s prvými dvoma mesiacmi tohto roka,“ informovala firma.

Počas pandémie sa tiež šírili falošné správy. Objavili sa aj ďalšie deepfakes, najmä pornografické. (avast)

Poškodení zákazníci v EÚ budú môcť podávať kolektívne žaloby vo svojich štátoch aj cez hranice. Europarlament schválil jednotné pravidlá, podľa ktorých budú spotrebiteľov pri hromadných sťažnostiach zastupovať určené organizácie.

Štáty EÚ by mali smernicu začleniť do svojho práva do dvoch rokov. „Smernica vyvažuje lepšiu ochranu spotrebiteľa a právnu istotu, ktorú potrebujú firmy,“ uviedol parlamentný spravodajca Geoffroy Didier.

Prečo je to dôležité:

  • Podľa europoslancov by mala nová úprava pomôcť ľuďom v prípadoch, ako bola kauza dieselgate automobilky VW, v ktorej sa zákazníci v mnohých európskych krajinách nedomohli odškodnenia.
  • Ľudia získajú možnosť brániť sa napríklad voči praktikám internetových obchodov, ktorých podiel na trhu počas pandémie výrazne rastie.
  • Kolektívne žaloby sa môžu týkať aj ďalších oblastí, ako je turistický ruch, telekomunikácie či ochrana dát.

Čo má brániť zneužívaniu pravidiel

Výrobcovia a predajcovia počas vyjednávania o nových pravidlách dávali najavo obavy, že klienti ich budú môcť zneužívať na nezmyselné sťažnosti.

Podľa poslancov tomu bráni fakt, že žaloby budú môcť podávať iba organizácie, ktoré na to vyčlenia jednotlivé štáty. Ich vlády môžu určiť, či pôjde o súkromné spotrebiteľské organizácie alebo o verejné subjekty, napríklad úrad ombudsmana.

Pri cezhraničných žalobách budú musieť organizácie zastupujúce zákazníkov spĺňať jednotné pravidlá, napríklad preukázať svoju dlhodobú verejnú aktivitu či neziskovosť.

Poistkou proti zbytočnému hromadeniu neodôvodnených žalôb má byť tiež pravidlo, podľa ktorého bude súdne trovy vždy hradiť strana, ktorá spor prehrá. (čtk)

Odborový zväz Kovo tvrdí, že zozbieral 305-tisíc podpisov proti ústavnej dôchodkovej novele od ministra práce Milana Krajniaka. Vyhráža sa aj generálnym štrajkom. Na vyhlásenie referenda je potrebných 350-tisíc podpisov.

Krajniakov návrh je v pripomienkovom konaní. Predseda zväzu Emil Machyna tvrdí, že odborári chcú počkať, v akom stave pôjde do parlamentu, sú však pripravení potom doplniť ďalších 45-tisíc podpisov a ísť za prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Podľa odborárov by Krajniakov návrh v súčasnej podobe rušil dôchodkový strop, ktorý presadil do ústavy parlament za bývalej vlády.

Aby bolo referendum platné, musela by sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, čo sa v histórii Slovenska stalo len raz, keď sa rozhodovalo o vstupe do EÚ. (e, tasr)

Ministerstvo financií poskytne 162 miliónov eur ako kompenzáciu tarify za prevádzku systému, ktorá je súčasťou cien elektriny pre odberateľov, oznámil minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Richard Sulík (SaS) hovoril o historickom dlhu za zelenú energiu 400 miliónov eur, chcel aj podporu z rozpočtu. (tasr, e)

Košičania sa snažia zachrániť kaviareň Carpano s dlhou históriou. Budovu, v ktorej podnik sídli, odkúpil maďarský konzulát, ktorý v nej chce zriadiť kancelárske priestory.

Do iniciatívy za záchranu Carpana sa od začiatku septembra, keď vznikla, zapojilo 750 ľudí. Podľa jedného zo zakladateľov iniciatívy Tomáša Novotného ju podporuje aj rektor Technickej univerzity Stanislav Kmeť, herec Milan Lasica či Štefan Skrúcaný a iní známi zákazníci.

História podniku siaha do poslednej dekády 19. storočia. Kaviareň v minulosti navštívili osobnosti ako Sándor Márai, Vojtech Löffler, Václav Havel či Luciano Pavarotti. Košičania, ktorí sa usilujú o jej zachovanie, vravia, že tvorí základ historického centra Košíc.

Dúfajú, že sa k ich snahe pripojí aj primátor Jaroslav Polaček. Magistrát zatiaľ konštatoval, že Polaček bude situáciu sledovať a rozvíjať dialóg o budúcnosti kaviarne s jej novými majiteľmi. (korzár)

Firma Top Glove uzavrie vyše polovicu tovární na ochranné rukavice. Dôvodom je masívne rozšírenie koronavírusu medzi pracovníkmi, pozitívny test ich má takmer 2500. Top Glove zabezpečuje štvrtinu svetovej produkcie latexových rukavíc.

Top Glove tento rok zaznamenala obrovský nárast dopytu po jednorazových latexových rukaviciach, ročne ich dokáže vyrobiť 70 miliárd. Médiá v lete uvádzali, že rast ceny akcií malajziskej firmy prekonáva aj výrobcu elektromobilov Tesla.

V pondelok malajzijské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že registruje prudký nárast počtu prípadov infekcie koronavírusom v oblastiach, kde sa nachádzajú továrne a ubytovne Top Glove.

Ako reagovala firma

Otestovaných bolo 5800 pracovníkov a vyše 2400 z nich malo pozitívny test. Mnohí robotníci v továrňach Top Glove v Malajzii sú Nepálci, ktorí bývajú v preplnených ubytovacích komplexoch.

Top Glove už v Malajzii zatvorila 16 tovární a v ďalších obmedzila prevádzku, celkovo ich chce odstaviť 28. Firma má 16-tisíc zamestnancov a 47 fabrík, z nich 41 sa nachádza v Malajzii a ďalšie v Thajsku, Číne a vo Vietname. Vývoz smeruje najmä do Európy a Severnej Ameriky.

Kontext

Firma Top Glove sa v poslednom období dostala do pozornosti nielen z dôvodu rekordne vysokých ziskov, ale tiež pre obvinenia zo zlých pracovných podmienok.

V septembri migrační robotníci opisovali podmienky v továrňach, ktoré zahŕňajú až 72-hodinový pracovný týždeň, preľudnené ubytovne a nízke mzdy.

Americké ministerstvo práce nedávno upozornilo, že migranti musia platiť vysoké poplatky, aby si zabezpečili prácu vo fabrikách na chirurgické rukavice, čo často vedie k dlhovému otroctvu. (čtk, reuters, bbc)

Export luxusných SUV z Bratislavy do USA je ohrozený, Jaguar obviňuje Volkswagen z porušovania práv

Britský Jaguar Land Rover žiada blokovanie dovozu luxusných SUV koncernu Volkswagen do USA a tvrdí, že nemecký konkurent nelegálne používa jeho technológiu Terrain Response. Sťažnosť sa týka aj vozidiel, ktoré sa vyrábajú v Bratislave. Informáciu zverejnil portál hnonline.sk.

O čo ide:

  • Jaguar Land Rover (JLR) podal koncom minulého týždňa na americkú Komisiu pre medzinárodný obchod sťažnosť, že nemecký konkurent nelegálne používa jeho technológiu na rozoznávanie ciest a terénu, ktorá nerovnosti následne kompenzuje.
  • Briti, resp. ich indický akcionár Tata Motors, tvrdia, že tento systém je kľúčovým prvkom najmä vo vozidlách Jaguar F-Pace a Land Rover Discovery a je chránený patentom.
  • Podľa sťažnosti sú systémom nelegálne vybavené aj luxusné modely Lamborghini Urus, Audi A6 Allroad, e-tron, Q5, Q7 a Q8 a rovnako aj Volkswagen Touareg, Tiguan a Porsche Cayenne.

Prečo je to dôležité: 

  • Volkswagen už v roku 2015 vážne poškodil emisný škandál známy ako „dieselgate“, ktorý prepukol práve na trhu USA.
  • Do USA smeruje 17 percent produkcie koncernu VW predstavujúcich hodnotu 43 miliárd dolárov, ide o takmer 700-tisíc najmä luxusných vozidiel.
  • Pre bratislavský Volkswagen je USA tretím najdôležitejším trhom s podielom 12 %, modely Porsche Cayenne, VW Touareg, Audi Q7 a Q8 sa vyrábajú len v Bratislave.
  • Komisia pre medzinárodný obchod, ktorá vyšetruje sťažnosti na nekalé obchodné praktiky a porušovanie práv z duševného vlastníctva, síce nemôže ukladať pokuty a rozhodovať o finančných kompenzáciách, môže však zablokovať dovoz výrobkov, ktoré porušujú obchodné pravidlá, do USA.
  • Majitelia patentov sa na túto inštitúciu podľa médií obracajú radšej ako na súdy, pretože komisia je vo vyšetrovaní rýchlejšia. Verdikt sa očakáva v priebehu nasledujúcich 15 až 18 mesiacov.
  • Hnonline cituje finančného analytika Capital Markets Adama Hrdličku, podľa ktorého by v prípade úspechu Britov so sťažnosťou slovenská fabrika mohla utrpieť „na určitý čas“, spoločnosť by sa totiž zrejme zamerala na posilnenie vývozu do Číny a západnej Európy.

Nálada podnikateľov v Nemecku sa v novembri zhoršila druhý mesiac za sebou. Jej index klesol na 90,7 z októbrových 92,5 bodu, informoval inštitút Ifo. Výsledky naznačujú, že najväčšia európska ekonomika v 4. kvartáli môže opäť klesnúť.

Výhľad ekonomiky negatívne ovplyvňuje čiastočná uzávera zavedená z dôvodu ďalšej vlny pandémie. Index podnikateľskej nálady do októbra rástol päť mesiacov bez prerušenia.

„Zvýšila sa obchodná neistota. Druhá vlna koronavírusu narušila obnovu hospodárstva,“ uviedol šéf Ifo Clemens Fuest.

Podľa konečnej správy spolkového štatistického úradu nemecký HDP sa v 3. štvrťroku zvýšil medzikvartálne o 8,5 %, čo je lepší výsledok, než naznačovali predbežné údaje. V prvých dvoch kvartáloch ekonomika klesla, zrazila ju pandémia.

Ekonómovia nečakajú, že nemecké hospodárstvo čoskoro doženie straty vzniknuté v dôsledku plošnej karantény zavedenej v novembri. Analytici odhadujú, že HDP tento rok klesne o 5,1 %, ministerstvo hospodárstva očakáva pokles o 5,5 %. (čtk, reuters)

Jedinému väčšiemu východoslovenskému výrobcovi liekov stopla banka úver a dlhuje aj na odvodoch

Imuna Pharm v Šarišských Michaľanoch. Foto - TASR
Imuna Pharm v Šarišských Michaľanoch. Foto – TASR

Jediný väčší východoslovenský farmaceutický podnik Imuna Pharm Šarišské Michaľany dlhuje na odvodoch vyše 171-tisíc eur. Koronakríza podnik zasiahla uprostred novej investície do rozšírenia výroby infúznych roztokov. Majitelia firmy však veria, že ju udržia pri živote.

Nemecký akciový index DAX sa rozšíri zo súčasných 30 na 40 firiem, zároveň sa sprísnia aj podmienky na zaradenie titulu do burzového ukazovateľa. K úpravám by malo dôjsť v 3. štvrťroku budúceho roka.

Firma Deutsche Börse, ktorá prevádzkuje akciovú burzu vo Frankfurte, informovala o plánovaných zmenách už v októbri, keď začala prieskum medzi investormi.

Úpravami reaguje na škandál okolo firmy Wirecard, ktorú v auguste vyradili z indexu DAX po jej účtovnom škandále. Nahradila ju v ňom donášková služba Delivery Hero, ktorá však čelila kritike pre jej stratové hospodárenie.

Čo sa zmení:

  • Do indexu DAX budú môcť byť zaradené iba firmy, ktoré vykázali prevádzkový zisk najmenej za dva posledné roky.
  • Rozšírenie indexu prispeje k jeho väčšej rôznorodosti. V súčasnosti v ňom dominujú automobilky a technologické firmy, po novom by mali pribudnúť napríklad aj výrobca parfumov Symrise či e-shop Zalando.
  • Viac firiem by malo lepšie reprezentovať najväčšiu európsku ekonomiku. Na porovnanie, v hlavnom indexe parížskej burzy CAC je 40 firiem a v prípade londýnskeho FTSE stovka spoločností.
  • K zmenám dôjde aj v rámci indexu MDAX. Počet firiem v ňom sa zredukuje na 50 zo súčasných 60. (tasr, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať