Denník N

Sídlisko Hanza v Galante ľudia poznajú, no na najúspešnejší projekt slovenských Maďarov sa takmer zabudlo

Výstava Csilly Nagy Tretia cesta. Odkaz Hanzy v Galante. Foto - Károly Nagy
Výstava Csilly Nagy Tretia cesta. Odkaz Hanzy v Galante. Foto – Károly Nagy

Filozofiu tretej cesty na Slovensku nevynašiel Robert Fico, boli to maďarskí družstevníci na južnom Slovensku, ktorí sa ho aj naozaj držali.

Po prvej svetovej vojne sa Maďari v Československu stali zo dňa na deň menšinovým národom, dejiny maďarskej komunity v medzivojnovom období však neurčovala iba túžba po revízii. Ekonomickí odborníci, obchodníci a roľníci vybudovali družstevné hnutie, ktoré si vytvorilo aj vlastnú ideológiu a výrazne prispelo k modernizácii južného Slovenska.

Hnutie s názvom Hanza malo svoje sídlo v Galante a organizovalo ekonomický a kultúrny život v stovkách obcí a miest Slovenska. Po druhej svetovej vojne sa na Hanzu takmer úplne zabudlo. Jej príbeh si teraz pripomína výstava Vlastivedného múzea v Galante, za ktorou stoja miestna výtvarníčka Csilla Nagy a kurátorka Zsófia Nagy.

Vyrábali aj vlastný likér či zápalky

Družstevné hnutie Hanza malo od roku 1925 do roku 1945 sídlo v Galante, kde založili prvé družstevné tovarové stredisko. Najprv sa zaoberali iba skladovaním výrobkov a plodín, ktoré zozbierali a rozvážali do jednotlivých členských družstiev.

Od druhej polovice 30. rokov vytvárali vlastné výrobné úseky, napríklad stolársku dielňu, úsek pre automobily, hydinársku farmu alebo tehelňu v Senci. Mali aj tlačiareň, kde tlačili družstevné noviny a kalendáre, a taktiež vyrábali vlastné výrobky, napríklad likér, sódovku, ocot, denaturovaný lieh alebo zápalky.

Hanza sa venovala aj kultúrnej a sociálnopolitickej oblasti. Mala aj spevokol, presadzovala osvetu a ideál vzdelaného roľníka.

Baliaci úsek tovarového strediska Hanzy v Galante. Foto – László Ješ

Celý príbeh Hanzy sa začína koncom 19. storočia, keď v Uhorsku vzniklo silné družstevné hnutie s názvom Hangya, vysvetľuje kurátorka výstavy v Galante Zsófia Nagy.

„Po Trianone sa časť družstiev ocitla v Československu, ktoré si takisto založilo svoje vlastné družstevné centrum v Bratislave a hlavný sklad v Nových Zámkoch. To nefungovalo dobre, a preto vznikla potreba vytvorenia vlastného centra výrobkov,“ vysvetľuje Nagy. Československo zdedilo aj skupinu odborníkov, ktorí vedeli, ako funguje riadenie družstiev a šírenie propagandy o nich.

Predstavitelia Hanzy svoje družstvo odvodzovali od prvých britských a škandinávskych družstiev, na ktoré sa aj často odvolávali. V roku 1929 sa zúčastnili na exkurzii do Švajčiarska, aby tam zistili, ako funguje dobrý družstevný model.

Filozofia tretej cesty

Hanza mala aj svoju ideológiu, hovorí Zsofia Nagy. Chcela vytvoriť model takzvanej tretej cesty, ktorá by sa líšila od socializmu i kapitalizmu.

„Čo však napokon vytvorili, bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Príbehy 20. storočia

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie