Fico pri výbere DPH doháňa len to, čo sa prudko zhoršilo za jeho prvej vlády

Premiér Robert Fico sa dva roky pravidelne chválil zlepšovaním výberu dane z pridanej hodnoty (DPH). Nehovoril pritom o nepodstatnej veci. Štát na tejto dani vyberá ročne okolo 4,8 miliardy eur, čo je najviac zo všetkých daní a tvorí približne tretinu rozpočtových príjmov krajiny.

Dôvod na oslavy však tento rok pominul. Efektivita výberu DPH sa už nezlepšuje. Je preto už takmer isté, že súčasný výber tejto dane bude stále horší ako úroveň, v ktorej štát prebrala prvá vláda Roberta Fica. Bolo to totiž práve za prvej Ficovej vlády, keď sa výber DPH zhoršoval najrýchlejšie.

Znamená to, že napriek zlepšeniu výberu v posledných rokoch Slovensko vybralo na DPH možno až o štyri miliardy eur menej, ako by to bolo, ak by efektivita daniarov ostala aspoň na úrovni Dzurindových vlád.

Keď prišlo zlepšenie

Realitu nám pripomenula aj Európska komisia, keď pred pár dňami zverejnila porovnanie, podľa ktorého Slovensku aj v roku 2013 patrili v porovnaní s inými krajinami Európskej únie spodné priečky rebríčka úspešnosti výberu DPH. Vybrali sme zhruba dve tretiny toho, čo by sme mohli.

Alebo – keď sa to otočí – podľa odhadu sme vtedy na DPH nevybrali 36 percent z toho, čo sme mohli (hovorí sa tomu daňová medzera, čo je rozdiel medzi teoretickou daňovou povinnosťou a skutočne vybranou DPH).

V absolútnych číslach ide o ročný únik 2,5 miliardy eur, čo zodpovedá približne výške minuloročného deficitu rozpočtu.

Samozrejme, výber DPH nie je dokonalý ani v iných krajinách, no slovenský problém je vypuklý. Hoci sa Slovensko v roku 2014 zlepšilo, náš výber DPH má približne dvakrát väčší výpadok, ako je európsky priemer.

„Je to veľký kus peňazí. Bez koordinácie s okolitými štátmi sa len ťažko v tomto výraznejšie posunieme,“ uvažuje analytik Tatra banky Juraj Valachy.

O našej neefektivite hovorí aj porovnanie s Českom. V prvom kvartáli Česi vyberali DPH tak, akoby mali sadzbu DPH na úrovni 18,3 percenta (my 14,6 %). Je pravdou, že v Česku majú mierne vyššiu základnú aj zníženú sadzbu DPH (21, 15 a 10 percent). No to zďaleka nevysvetľuje taký veľký rozdiel v efektívnej daňovej sadzbe.

„Česko má efektívnejší výber DPH ako Slovensko, ale rozdiel nie je až taký veľký, a určite sa nezväčšuje tak, ako ukazujú dáta o efektívnej sadzbe, ktoré v prípade Česka neboli očistené o zmeny sadzieb, hovorí analytik IFP Eduard Hagara. (Doplnené 10.9. 2015)

IFP ako jeden z dôvodov rozdielnej efektívnej daňovej sadzby (EDS) uviedlo, že ČR ju neočisťuje o zmeny sadzby, kým naša EDS je analyticky očistená. Rozdiel môže byť aj v podiele firiem, ktoré sú registrované ako platcovia DPH. V ČR sa sadzba DPH (základná, znížená, alebo aj obidve) zvyšovala v rokoch 2008, 2010, 2012 a 2013 (v roku 2015 zaviedli druhú zníženú sadzbu).

Doplnené 10.9. 2015

Zlepšovanie sa zastavuje

K čiastočnému zlepšovaniu výberu dochádzalo na Slovensku za ministra financií Kažimíra od roku 2013. Najnižšia efektivita výberu DPH  bola v druhom štvrťroku 2012, keď sa daň vyberala tak, akoby sme mali DPH vo výške 12,5 percenta. Bolo to v prvom roku druhej Ficovej vlády. No treba povedať, že sadzba vtedy iba ďalej pokračovala vo svojom prepade, k čomu dopomohli aj problémy s informačným systémom daniarov.

Druhá Ficova vláda začala od konca roku 2012 postupne zavádzať viaceré opatrenia na boj proti podvodom s DPH (napríklad povinnosť skladať finančnú zábezpeku pri registrácii DPH, zaviedla sa čierna listina platcov). To pripomínala na každej ekonomicky zameranej tlačovej konferencii. Časť firiem sa zrejme zľakla a začala riadne platiť dane, nevymýšľala si vratky a hlavne sa zefektívnili daňové kontroly.

Od septembra 2013 vláda spustila aj bločkovú lotériu, aj keď zase tá výrazne rozpočtu nepomohla (ukázali to prepočty vládneho inštitútu pri ministerstve financií).

Zlepšovanie efektivity výberu DPH pokračovalo aj v roku 2014. Minister aj daniari si viac sľubovali od zavedenia kontrolných výkazov DPH (od januára 2014). Malo to pomôcť odhaliť viac podvodov na tejto dani najmä vo forme neoprávnených nadmerných odpočtov.

Aktuálne čísla však ukazujú, že zlepšovanie výberu DPH sa už zrejme zlepšovať nebude. Efektivita výberu DPH v prvom štvrťroku klesla (zo 14,8 percenta na 14,6 percenta).

Ekonómovia vládneho Inštitútu finančnej politiky nedávno odhadli, že v druhom štvrťroku dosiahla 14,9 percenta. „Zdá sa, že počas ostatných troch-štyroch kvartálov efektívna daňová sadzba DPH postupne kulminuje približne na úrovni predtým dosiahnutej pred krízou v roku 2008,“ zhodnotili vládni analytici. Ekonómovia inštitútu sľubujú, že viac o tom povedia v septembrovej daňovej prognóze. Finančná správa na otázky neodpovedala.

Valachy z Tatra banky hovorí, že z dát o príjmoch štátu z DPH a vratiek v posledných dvoch rokoch sa zdá, že podvodníci s DPH prišli na nové finty.

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana zase hovorí, že vláde sa podarilo pozbierať nízko visiace ovocie. „České ministerstvo financií minulý týždeň odkrylo podvod na DPH za 166 miliónov eur – bez registračných pokladníc a bločkových lotérií. Nevšimol som si, že by sa na Slovensku podaril finančnej správe takýto úlovok,“ hovorí Ďurana.

Vysvetlenie ponúka aj exminister financií Ivan Mikloš: „Myslím si, že krátkodobý efekt bločkovej lotérie už pominul a dlhodobý efekt zhoršovania podnikateľského prostredia pretrváva. Okrem toho je podľa mňa dôvodom aj prepojenie DPH-čkových podvodníkov na daňové úrady, čo najviac ovplyvnilo pokles výberu DPH po nástupe prvej Ficovej vlády.“