Megatrendy doby postpandemickej
Je možné, že nádej tkvie v umení a kultúre v širokom zmysle toho slova.
Autor je sociológ
Zdá sa, že doba postcovidová bude poznačená niekoľkými megatrendmi aj na našom, stále ešte „záhumienkovom“ teritóriu. Napríklad nutnosťou konečne prijať globalizáciu a spolužitie mnohých kultúr – ako fakt všedného života. Pravdu povediac, tam, kde žijem (pražský Žižkov), je to už dnešná realita. Po mnohých svetových metropolách síce oneskorená, ale realita.
Súbežne bude pribúdať masa ľudí odkázaných na život v osamelosti a malých komunitách. Aj toto je však súčasťou moderny v našom civilizačnom okruhu už pomerne dlho. Azda budeme svedkami poklesu „jalovej“ spotreby. Azda! Čoraz viac ľudí, predovšetkým tých lepšie situovaných, chápe, že to je slepá ulička. Rozprávajte to však tým, ktorí žijú na hranici – objektívnej alebo subjektívne pociťovanej – biedy a odkázanosti. Konzum je ich nenaplnený sen. Sociológovia hovoria v tejto súvislosti o prekariáte – ľuďoch v prekérnej situácii. Budú zdrojom antisystémových nepokojov a podhubím, najmä majetkovej, kriminality? Budú!
Utrpenie bude ďalej u veľkej časti ľudí vyvolávať pocit absencie zmyslu života. Mnohí nájdu riešenie vo vzývaní nádeje v pestrej škále spiritualít. Ani toto nie je žiadna novinka, doba postcovidová však bude pre tento trend patrične „prihnojená“. Inštitucionalizované náboženstvá a politické ideológie ho budú využívať aj zneužívať. Vždy to tak robili.
