Denník N

Rave, extáza, Screamadelica. Pomník hudobného hedonizmu má tridsať rokov

Už obal platne Screamadelica (1991) od Primal Screamu naznačuje, o čo tu asi pôjde
Už obal platne Screamadelica (1991) od Primal Screamu naznačuje, o čo tu asi pôjde

Prelomová platňa od Primal Screamu spojila spoločenský pocit s novátorstvom v hudbe.

Skupina Primal Scream na svojom treťom albume úplne zmenila štýl a podarilo sa jej zachytiť spoločenský a hudobný moment. Screamadelica (1991) patrí k nástupu popularity elektronickej tanečnej hudby, ktorá sa stala jedným z dominantných smerov v 90. rokoch.

Nová hudba sprevádzala v mnohých európskych krajinách zmenu spoločenského poriadku, novú slobodu a Screamadelica je jedným z najdôležitejších albumov týchto čias. Je oslavou hedonistického spôsobu života, ktorý prispel k spoločenskej zmene.

V tomto príbehu môžeme vynechať drogy. Dá sa to povedať aj bez nich, ale dopadne to ako oficiálne fotografie z čias komunistických pohlavárov, z ktorých boli vymazávaní nepohodlní ľudia. Nech boli vtedajší grafici akokoľvek zruční, história tých zlikvidovaných, odstránených a zakázaných doplnila späť.

Pozornému poslucháčovi to nemôže uniknúť. Od obalu albumu, z ktorého sa škerí akýsi roztopený („vysmažený“) smajlík, po hudobné stvárnenie, ktoré má znieť ako pocity pri intoxikácii drogami. A o čom asi sú skladby »Higher than the Sun«, »Inner Flight« či »I’m Coming Down«? V tej najznámejšej »Loaded«, ktorá dodnes zdvíha ľudí zo stoličiek, hovorí herec Peter Fonda, ako sa chce „naložiť“ a mať sa dobre.

Z okraja do stredu diania

Primal Scream boli priemerná indie kapela zo Škótska, akých vždy boli a budú v Británii stovky. Už vtedy bol hudobný priemysel nemilosrdný: kapela dostane príležitosť nahrať jeden album. Tí šťastnejší dokážu nahrať za istej pozornosti aj druhý. Primal Scream zaujali miestne indie publikum, ale keby takto pokračovali ďalej, asi by ich čoskoro prevalcovali nové kapely hrajúce podobnú hudbu. Našťastie sa vydali novou cestou.

Líder, spevák a skladateľ Bobby Gillespie začínal ako stojaci bubeník v skupine The Jesus and Mary Chain. V tom čase však už rozbiehal Primal Scream. Vždy mu bola blízka psychedelická hudba a kultúra kapiel 60. rokov. Tie sa podpísali aj na zvuku Primal Screamu, ktorí v začiatkoch pripúšťali, že práve drogy majú výrazný vplyv na ich tvorbu.

Koncom 80. rokov sa trojica presťahovala do Brightonu, veľmi uvoľneného a umelecky založeného pobrežného mesta, kde ich naplno pohltil nový hudobný aj spoločenský fenomén – rave. Čo sa vtedy v Británii dialo?

Britská tanečná horúčka

Aj keď 80. roky patria na britskej nezávislej scéne medzi to najlepšie, čo priniesla populárna hudba, byť jej súčasťou nemuselo byť vždy ideálne. Pamätníci nočného života spomínajú alkoholom podmienené násilie, sexuálne obťažovanie či etnicky a triedne segregované kluby, do ktorých vás nepustili nielen pre to, čo ste mali oblečené. Spoločenské rozdiely boli živené aj oficiálnou politikou krajiny, dlhoročným thatcherizmom.

Umelecká reakcia musela zákonite prísť a jej médiom bola elektronická hudba. K tomu sa pridružila psychoaktívna droga extáza. Jej základná zložka,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

1991 - rok v hudbe

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie