Sme Sieť optimistov, nie zastaraných ideológov

Autor je podpredsedom strany Sieť

Sieť je dnes podľa prieskumov verejnej mienky najsilnejšou opozičnou stranou a asi jedinou politickou stranou okrem Smeru, ktorá má šancu zostaviť budúcu vládu. Je preto dôležité povedať si, s akým programom do parlamentných volieb ide nová generácia v slovenskej politike.

Nemôžeme byť len nahnevaní mladí muži, ktorí vedia, čo nechcú, ale nevedia, čo chcú. Nemôžeme byť ani populisti, ktorí sa chcú dostať ku kormidlu alebo korytu a je im jedno, čo povedia, aby sa tam dostali. Tento trhový priestor je už dávno obsadený – a ako nám vysvetlil predseda vlády, v tomto smere nie je jeho strana len majstrom Slovenska, ale dokonca majstrom sveta. Musíme mať plán, ktorý sa dá uskutočniť aj deň po voľbách, nielen sľubovať deň pred nimi.

Prečo Sieť? Lebo nikto iný tu nie je. Ostatní sa vyčerpali alebo nikdy túto ambíciu ani nemali. Smer, slovami Martina Šimečku, „dosiahol to, o čom sníva Andrej Babiš: štát riadi ako svoju firmu. A treba dodať, že vcelku úspešne. Zisky si manažment rozdeľuje tak, aby firmu – teda štát – nezruinoval…. Udržiava ju v chode a prakticky neinvestuje do jej zamestnancov-občanov“. Je to kruté, ale pravdivé. Od Smeru sa nedá čakať oživenie Slovenska, nanajvýš tak nedopustenie absolútneho úpadku. Na druhej strane, staré opozičné strany sa buď utápajú v extrémoch, obhajobe partikulárnych záujmov, alebo spia.

Mať realistický plán neznamená stratiť ambíciu, ba práve naopak. Podľa nášho programu sme strana optimistov. Ak je niečo našou úlohou, tak je to chcieť viac od tohto štátu. U nás sa slovné spojenie „chcem niečo od štátu“ spája s populizmom. So štátom, ktorý má rozdávať. Chcieť od štátu za svoje dane väčší výkon je však úplne normálne.

Keď chcem od štátu, aby sa ku mne správal slušne a slúžil mi, tak v tom nie je žiadny populizmus. Keď chcem od štátu, aby v ňom poctivé firmy nekrachovali vinou podvodníkov a korupcie, tak chcem štandardne fungujúci štát, nič extra. Keď chcem od štátu, aby som v nemocnici dostal dobrú starostlivosť aj bez úplatkov a aby moje deti neutekali za kvalitným diplomom do Česka či ešte ďalej, tak hádam nechcem tak veľa. Keď chcem také ekonomické prostredie, v ktorom sa pracovitý človek vie o svoju rodinu postarať a nie je závislý od sociálnych dávok, tak to je podľa mňa pravý opak populizmu. To je program Siete.

Pozorovatelia, ale aj konkurenti sa nás pokúšajú dotlačiť do niektorej z tradičných ideologických nálepiek a chcel by som vysvetliť, prečo to odmietame. Použijem na to konkrétny, ale veľmi dôležitý príklad.

Verím, že najvyššia politická hodnota je dať ľuďom slobodu – možnosť, aby sa mohli rozvíjať a žiť svoj život čo najviac podľa svojich predstáv a snov. Takáto sloboda má však svoj zmysel len vtedy, keď majú ľudia aj určitú rovnosť šancí. Pretože ak súťaží podvyživený a netrénovaný jednotlivec s niekým, kto mal aj špičkového trénera, aj súper výživu, tak to nie je férová súťaž a ľudia nikdy nenaplnia svoj skutočný potenciál.

Kto má zabezpečiť túto rovnosť príležitostí? Aby každé dieťa malo ak nie rovnaké, tak aspoň prijateľné štartovacie podmienky?

Keď dobre funguje rodina, dokáže do veľkej miery rovnosť šancí zabezpečiť sama. Dokonca ani nižší životný štandard nemusí byť prekážkou, ak deti dostanú veľa lásky, ale aj jasné hodnoty a pevnú štruktúru do života. Aj dnes vidíme, že najlepšie výsledky v rôznych testoch nemajú školy z Bratislavy, ale často práve školy z vidieckych oblastí. Naši predkovia boli z dnešného pohľadu šokujúco chudobní a napriek tomu dokázali veľa. Rovnosť šancí je preto viac o rodine ako o peniazoch. Jednou z najväčších výziev pre súčasnú spoločnosť je však to, ako pomôcť deťom a dospelým, ktorí také šťastie nemajú. Najčastejšie preto, že ich rodiny sú rozpadnuté alebo nikdy ani nevzniknú.

Ako som povedal, kľúčová je pre mňa sloboda jednotlivca. To znie liberálne. Ale na druhej strane si myslím, že každý politik by mal robiť všetko, čo môže, pre rodinu ako základnú bunku spoločnosti. V tom som konzervatívny. Starý vtip hovorí, že konzervatívec je liberál, ktorý ma dvanásťročnú dcéru. A hoci mám dvoch synov, dnes už tomu vtipu veľmi dobre rozumiem.

Každý však musí uznať, že vrátiť džina do fľaše a spoločnosť o desiatky rokov späť nie je možné. Preto musíme riešiť nielen to, ako podporiť rodinu, ale aj akými nástrojmi kompenzovať to, že veľké percento našich detí nevyrastá a nebude vyrastať vo fungujúcich úplných rodinách, do ktorých štát nemá dôvod zasahovať. Ako zmeniť naše školy, ale aj sociálnu politiku tak, aby sme deťom z neúplných rodín čo najviac pomohli? V odpovediach na túto otázku som sociálny demokrat – znamená to viac investovať do našich škôl a dať im kapacitu čo najviac prekonať hendikep nefungujúcej alebo neexistujúcej rodiny.

Preto plošne v Sieti nehovoríme ani o menšom, ani o väčšom štáte, ale o jednoduchom a fungujúcom štáte. Preto sú v našom pláne opatrenia ako regionálne ekonomické zóny – ako nástroj štátu na podporu zaostávajúcich regiónov, ale aj zásadné zjednodušenie života pre podnikateľov. Zamestnávateľ nepotrebuje len menej byrokracie, potrebuje aj účinné vymáhanie svojej pohľadávky. Chceme v ústave garantovať právo občana na výber verejnej služby, aby si ľudia mohli vyberať, ale aj aktívnu úlohu štátu pri zabezpečení kvality verejných služieb. Sme strana ideí a nie zastaraných a zjednodušených chápaní politiky.