Slovenské rodiny s jediným rodičom sa prepadávajú do chudoby najrýchlejšie v Únii, deti trpia depresiami

- Na Slovensku žije zhruba 200-tisíc detí v domácnosti s jediným rodičom.
- Na tieto rodiny štát dlhodobo nemyslí a rýchlo pribúda tých ohrozených chudobou.
- Výsledkom sú aj depresie a iné psychické problémy detí.
- Prinášame príklady dobrej praxe a návrhy riešení.
Veronika zo Sniny ovláda dva cudzie jazyky, ale berie prácu, aká príde. Donedávna pracovala na píle. „Matka samoživiteľka si nemôže vyberať.” Kompromis medzi naháňaním peňazí na prežitie a starostlivosťou o deti sa hľadá ťažko. „Deti musia byť neraz doma samy. Nemôžem si vziať voľno. Ani keď sú choré,“ hovorí matka piatich detí.
Podobne je na tom Stanislava z Košíc, ktorá sa sama stará o päťročnú a pätnásťročnú dcéru. Mladšia má autizmus, stavy zúrivosti, a jej staršia sestra ju sama nezvládne.
Cez pandémiu však prácu nemá ani jedna.

Čo ak mi nebude slúžiť zdravie? Musím vydržať, kým deti vyrastú, aby nešli do detského domova, rozprávajú obe veľmi podobne tie isté myšlienky, a pritom vedia, že na starostlivosť o seba úplne zabudli.
Osamelí rodičia sú psychicky aj fyzicky vyčerpaní, majú podlomené zdravie, ocitajú sa s deťmi v chudobe, dlhoch a neočakávané situácie (choroba, strata príjmu, pandémia) sú pre nich likvidačné.
Mimovládka Jeden rodič, ktorá pomáha takýmto rodinám, uvádza, že na Slovensku žije 200-tisíc detí v rodine s jedným rodičom a takýchto rodičov je podľa nej 150-tisíc. Veľký počet „neúplných rodín so závislými deťmi“ uvádza aj sčítanie ľudu z roku 2011 – až 167 775. Inú metodiku má zrejme Eurostat, ktorý uvádza vyše 58-tisíc takýchto rodín na Slovensku.
A štát na nich zabúda. Čo je ešte horšie, podmienky osamelých rodičov na Slovensku sa z roka na rok zhoršujú. Od roku 2010 sa dokonca tieto rodiny v miere rizika chudoby prepadli najviac v celej Európskej únii. Inými slovami, v roku 2010 bola zhruba štvrtina týchto rodín ohrozená chudobou, v roku 2018 to už bolo viac ako 36 percent z nich.
Výživné, to je niekedy len pár desiatok eur
„Výživné chodí. Ale nikdy nie načas alebo v plnej výške,” pokrčí smutne plecami Stanislava, mama malej Kristínky.
Na posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi sa však výživné započítava tak, ako je určené súdom. Preto mnohým osamelým rodičom nárok na dávku nevznikne. Pretože formálne majú peniaze – aj keď v reálnom živote nechodia.
A sú aj rodiny, ktoré výživné majú, ale nijako zvlášť im to nepomôže. Výška výživného sa určuje z príjmu druhého rodiča, a ak rodič, ktorý s dieťaťom nežije, pracuje načierno, dieťaťu neraz priznajú len minimálne výživné 32,69 eura mesačne.