Zeman degradoval úrad prezidenta na úroveň proruského trolla

Autor je komentátor českého Deníka N

V Česku asi niet politika, ktorý by sa nevyjadril k sobotňajšiemu odhaleniu. S jednou nápadnou výnimkou, ktorou je hlava štátu. Vzhľadom na význam a dôsledky toho, čo sme z úst premiéra Babiša a vicepremiéra Hamáčka počuli, je to mlčanie veľmi zrozumiteľné. Jednoznačnejšie by Zeman mohol svoj postoj vyjadriť azda jedine ruskou vlajkou vztýčenou namiesto prezidentskej štandardy.

Jedinou reakciou Hradu je tvít prezidentovho hovorcu, podľa ktorého prezident „bol o prípade informovaný“ a „najvyšší ústavní činitelia postupujú v súčinnosti“. Na ďalšie otázky o postoji hlavy štátu prišla strohá odpoveď, že sa Zeman vyjadrí o týždeň.

Ticho je ohlušujúce o to viac, že ​​sa k správe o tom, že výbuchy vo Vrběticiach majú na svedomí ruskí traviči zo Salisbury, pochopiteľne vyjadrujú politici a médiá široko-ďaleko mimo Českej republiky.

A nápadne kontrastuje ešte s jednou vecou. Zhodou okolností minulý týždeň pokladal Hrad za potrebné vyjadriť sa k inej záležitosti – trestu UEFA pre futbalistu Slavie Ondřeja Kúdelu za údajnú rasistickú urážku súpera.

Ťažko súdiť, v ktorom prípade bola reakcia Hradu menej primeraná. Futbalový spor je určite nepríjemný pre hráčov a klub, ale Česka sťaby krajiny sa netýka. Napriek tomu do neho hrad zasiahol. Už to je veľmi mimo zabehnuté zvyklosti. K tomu pripočítame formu – patetický list prezidentovho kancelára disciplinárnej komisii UEFA čiže inštitúcii, ktorá nie je v žiadnom zmysle a v žiadnej rovine partnerom kancelárie prezidenta republiky.

Teatrálne formulácie úplne nepatričné ​​pre oficiálnu komunikáciu najvyššieho úradu v krajine („zvrátené očakávania úzkej skupiny aktivistov“, „klaňať pred vami“), ktoré list obsahoval, už len završovali jeho absurditu.

Neobstojí pritom námietka, že išlo o súkromný list Vratislava Mynářa. Ten sa jednak podpísal ako vedúci kancelárie prezidenta republiky, jednak hrad jeho list zdieľa na oficiálnom webe a jednak v ňom Mynář v poslednom odseku prezidentov postoj zmieňuje. Ide o oficiálnu komunikáciu hlavy štátu.

Strih, sobota večer, odhalenie závažných skutočností týkajúcich sa jedného z najväčších nešťastí v novodobej českej histórii. Umierali pri ňom ľudia, roky trpel celý región. Teraz vyšlo najavo, že všetko utrpenie aj miliardové škody majú na svedomí tajní agenti nepriateľskej veľmoci. Reakcia hradu? Jeden strohý, viacmenej nič nehovoriaci tvít prezidentovho hovorcu.

Z komára somár a naopak

Nepomer oboch reakcií by bol výrečný, aj keby nasledovali po porovnateľne významných udalostiach. Tak to však nie je. Prezident ignoruje udalosť prvej veľkosti s ďalekosiahlymi dôsledkami pár dní potom, čo nechal svojho kancelára úplne mimo protokol vypäto reagovať na interný a – ospravedlňujem sa Ondřejovi Kúdelovi aj futbalovým fanúšikom – z pohľadu krajiny bezvýznamný spor.

Miloš Zeman perfektne ovláda umenie politickej komunikácie. Presne vedel, že listom UEFA zasiahne adresáta. Nebola ním disciplinárna komisia, ale národovecky a protizápadne naladená časť českej verejnosti, v ktorej futbalový verdikt posilnil presvedčenie, že Západ je v úpadku, funguje tam rasizmus naruby a bolo by najlepšie sa od neho držať ďalej.

Odhalenie ruskej stopy vo Vrběticiach postavilo Zemana do ťažkej pozície. Zistenie bolo natoľko závažné a zrejme podopreté takými nezvratnými dôkazmi, že neprichádzala do úvahy jeho obvyklá reakcia – bagatelizácia práce českých bezpečnostných služieb a zosmiešňovanie ich kompetentnosti. Uplynul len týždeň odvtedy, čo prezident v rozhovore pre Blesk naposledy v súvislosti s požiadavkami na vyradenie Rosatomu z tendra na Dukovany hovoril o „blúznení spravodajských služieb“.

Je jasné, prečo Zeman odložil reakciu o týždeň. Vie, že teraz v nej nemôže mať navrch. Odhalenie ho postavilo do defenzívy rovnako ako krajinu, ktorej skutočne slúži. Musel by jej operáciu odsúdiť a poďakovať sa českým spravodajcom, ktorých celé mesiace uráža, kadiaľ sedí.

To Zeman neurobí, ale iná reakcia teraz nie je predstaviteľná. Čokoľvek iné by bolo ešte horšie ako hradba mlčania, ktorou ho jeho hovorca Ovčáček obklopil.

V priebehu dní opadne prvotná vlna rozhorčenia a Kremeľ získa čas na mediálnu protiofenzívu. Jeho propaganda vychrlí záplavu dezinformácií. Parlamentné listy a ďalšie pseudomédiá budú papagájovať každý status, v ktorom „odborníci“ typu Jaroslava Foldynu alebo Lubomíra Voľného označia zistenia za súčasť príprav na vojnu NATO proti Rusku na Ukrajine alebo niečo podobné.

Rovnako ako v prípade otravy Skripaľovcov prevládne u mnohých ľudí pocit, že ide o informačnú vojnu dvoch strán, v ktorej nemožno nikomu a ničomu veriť. Pre Zemana už nebude problém o týždeň vyhlásiť niečo v tom zmysle, že obvinenie je závažné, treba ho vyšetriť, a kým sa tak stane, opozícia by ho nemala politicky zneužívať.

Mlčanie v kauze Vrbětice na pozadí absurdne predimenzovanej reakcie v „kauze“ UEFA ukázalo, že Zeman degradoval úrad českého prezidenta na úroveň obyčajného proruského internetového trolla. Aj najbanálnejší problém na Západe sa nafukuje do nemožnosti, najväčší „prúser“ Ruska sa bagatelizuje. A keď sa to nedá, mlčí sa.

Prezidenta vyhostiť nemožno, za záujmy Kremľa tak zrejme bude bojovať do poslednej minúty v úrade. Aj keby to malo byť len preto, aby sa pomstil za porážku, ktorú mu v sobotu uštedrili tí, ktorí pred nimi Česko bránia.