streda

Slovenskí vedci pomohli objasniť vznik nežiadúcich účinkov protirakovinovej liečby

Slovenskí a nemeckí vedci odhalili príčinu vzniku kardiovaskulárnych komplikácií spojených s užívaním chemoterapeutík používaných v boji proti viacerým druhom rakoviny.

Foto - Tasr

Antracyklíny, známe aj ako antracyklínové antibiotiká, sú chemoterapeutiká používané v boji proti viacerým druhom rakoviny. Napríklad proti leukémii, lymfómom, rakovine prsníka, maternice, vaječníkov, pľúc, či močového mechúra.

Majú však aj svoje nežiadúce účinky, keďže ide o silné liečivá a okrem rakovinových buniek do istej miery účinkujú aj na tie zdravé.

Vedci z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s nemeckým partnerským pracoviskom z Vestfálskej Wilhelmovej univerzity v nemeckom Münsteri objasnili mechanizmus vzniku týchto nežiadúcich účinkov.

Množstvo vedľajších účinkov

Pacienti užívajúci liečivá skupiny antracyklínov trpia viacerými nežiadúcimi účinkami, napríklad hnačka, bolesti brucha, vypadávanie vlasov, horúčka, zimnica, závraty bezvedomie, opuchy jazyka, ťažkosti s dýchaním, nevoľnosť, či vznik krvných zrazenín. Okrem nich aj nízky krvný tlak, či akútne zlyhanie srdca.

Práve táto takzvaná kardiotoxicita predstavuje hlavné problémy spomínaných liečiv.

Predpokladalo sa, že proces vzniku kardiovaskulárnych komplikácií súvisí s fenoménom, ktorí vedci opisujú ako oxidatívny stres buniek. Počas neho sa v bunkách tvoria voľné radikály napádajúce DNA. Teóriu však vyvrátili, pretože kardiotoxicitu nezastavilo ani pridanie antioxidantov, ktoré vzniku voľných radikálov zabraňujú.

„Samotná podstata onkologických liekov je založená na usmrcovaní buniek, nedá sa, žiaľ, vyhnúť tomu, že okrem zničenia tých rakovinových môže liek poškodiť aj zdravé bunky. Preto je dôležité poznať presné mechanizmy tohto procesu, aby sme vedeli navrhovať spôsoby protekcie a zvyšovať šance na bezpečnejšiu, a teda aj úspešnejšiu liečbu onkologických pacientov,“ vysvetľuje cieľ a podstatu výskumu  docent Ján Klimas v tlačovej správe.

Priveľa vápnika

Tím slovenských vedcov pod vedením docenta Klimasa, vyslovil hypotézu, že by za toxické účinky antracyklínov mohol byť zodpovedný ich vplyv na cyklus vápnika. Potvrdili to experimenty na potkanoch. Antracyklíny dvojnásobne zvýšili množstvo takzvaného ryanodínového receptora, ktorý vytvára vápnikové kanály na povrchu buniek. Kontroluje funkciu sťahovania srdca, počas ktorého bunky potrebujú katión vápnika, Ca2+.

Zvýšenie množstva tohto receptora spôsobí v bunke nerovnováhu. Príčinou je fakt, že množstvá kontrolných bielkovín, ktoré by regulovali jeho aktivitu, sa nezvyšuje. Bunka srdca teda dostáva priveľké množstva katiónu vápnika, čo časom spôsobí jej poškodenie.

Článok o výskume zverejnili časopise American Journal of Translational Research. Hlavnou autorkou výskumu je Dana Kučerová. Výskumný tím sa štúdiu kardiotoxicity antracyklínov venuje deväť rokov.

Dostupné z ISSN: 1943-8141/AJTR0010909

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |