Denník N

Vizuálny umelec Ašot Haas: Inštalácia CROPS prináša do centra mesta prírodu a z okoloidúcich robí mojich spoluautorov

Do ulíc slovenských miest iba zriedkavo pribúda vizuálne umenie. Občas sa objavujú dočasné výstavy na paneloch alebo writeri vyzdobia niektoré steny v rámci festivalov graffiti. Inštalácie a sochy však takmer nevidno. Vďaka spolupráci slovenského vizuálneho umelca Ašota Haasa a Tatra banky však bratislavskú Továrenskú ulicu v areáli SKY PARKu zdobí nový objekt. Inštalácia CROPS je jednou z prvých interaktívnych diel v uliciach slovenských miest.

Ako vznikala inštalácia CROPS?

Inštalácia CROPS vznikala priamo na konkrétne miesto, čiže ide o veľkorozmerné site-specific dielo. Už samotný názov prezrádza zdroj inšpirácie v prírode, konkrétne semená rastlín a stromov. (CROPS z angličtiny pozn. red.) Hľadal som v nich geometrické prvky, s ktorými som pracoval. Každý prvok je inštalovaný v inej výške a z každého uhla poskytuje inú kompozíciu. Veľmi dôležitá je samozrejme aj animácia, keďže cieľom bolo vytvoriť interaktívne verejné dielo, aby sa divák mohol zapojiť do fungovania diela a stáva sa tak spoluautorom.

Samotné dielo je podsvietené LED technológiou. Každý objekt má samostatnú riadiacu jednotku a zároveň komunikuje so všetkými osemnástimi. Aktuálne pracujeme na aplikácii, vďaka ktorej si divák bude vedieť nastaviť vlastnú hru svetla. Sú tam, samozrejme, určité mantinely, aby nevznikol gýč.

Dielo, ktoré je inšpirované prírodou je umiestnené priamo v areáli SKY PARKu. V celom okolí zároveň dominujú vysoké moderné vežiaky. Uvažovali ste pri tvorbe o tomto kontraste?

Kontrast je ťaživý moment v celej mojej tvorbe. Rovnako opakovane pracujem s inšpiráciou zlatým rezom alebo Fibonacciho postupnosťou a tvarmi kružnica a guľa, ktoré z nich vychádzajú. V prírode sa tento kód nachádza približne u 95 % rastlín a živočíchov. V tomto prípade rovnako vychádzam z prírody a zo základných geometrických tvarov kružnica a guľa, ktoré pretváram pomocou súčasných technológii. Či už je to LED technológia, 3D tlač alebo špeciálny materiál, ktorý musí odolať poveternostným podmienkam a teplotám v rozptyle asi 60°C. Aj v tomto vidím kontrast, rovnako ako v lokácii, ako hovoríte.

Aké je posolstvo diela?

Zdôrazniť jednoduchosť a krásu prírody a zároveň ju priniesť do centra mesta vo forme umenia, ktoré na ňu upozorňuje. Išlo mi tiež o to, aby som do verejného priestranstva priniesol jedno z prvých interaktívnych diel na Slovensku.

Prečo je interaktivita diela dôležitá?

Lebo umocňuje vnímanie samotného diela. Ako výtvarník tu nie som sám pre seba, ale mám za úlohu prinášať radosť alebo nejaký vizuálny či myšlienkový zážitok. Je to hra, ktorú pre diváka vytvorím. Samotná interakcia ponúka väčšiu možnosť stotožnenia sa s dielom.

Zvyknete hovorievať, že umenie je odrazom citov. Čo odráža inštalácia CROPS z vašich citov a pocitov?

Odráža to môj záujem o súčasné technológie, o hľadanie kontrastov, o interakciu. A veľmi podstatná je tiež téma, ktorá dominuje v celej mojej tvorbe: Na to, aby sme pochopili súčasnosť, musíme poznať minulosť. A bez toho, aby sme chápali prítomnosť, nevieme predpovedať budúcnosť.

Je pri práci s modernými technológiami najskôr inšpirácia, pre vyobrazenie ktorej hľadáte správnu technológiu alebo vás upúta technológia, ktorú chcete použiť a na základe toho vyberáte, čo ňou stvárnite?

Na to neexistuje jednoduchá odpoveď, keďže to nemá jednotný postup, ale hovoril by som skôr o súčasných technológiách, keďže moderna aj postmoderna sú už za nami.

Študoval som v štyroch ateliéroch: Industrial dizajn, Transport dizajn, Sklo a končil som Socha, objekt, inštalácia. To sa odráža aj v mojej tvorbe. Pracujem aj so sklom, aj s kybernetikou, aj s dizajnom. Súčasné umenie po storočia mapovalo dobu, v ktorej sa nachádzalo. Či to boli slohy alebo kánony alebo 20. storočie, keď napríklad dadaizmus reagoval na problematiku nezmyselnosti svetovej vojny, popart zase na vývoj a zábavu… A dnes máme dobu technológií, keď sú všade okolo nás a ja sa ich snažím používať v umení. Štetec, kladivo a dláto nahradili technológie a o niektorých by sa dalo povedať, že ony sami sú umením. Moje dielo Laserová harfa vytvárala zvuk na základe pohybu človeka, ktorého oscanujú lasery zakomponované v diele.  Tieto zvuky som neskôr začal scanovať a cez rôzne softvéry, ktoré som si vytvoril, som získal vizuálnu podobu zvuku, ktorú som zhmotnil v optickom akryláte. Ten je presvietený svetlom, ktoré zase divák môže regulovať.

Niektoré stroje sú zase umením pre svoju jedinečnosť. Pri konkrétnych dielach sa stáva, že vznikne technológia, ktorá je jediná na svete, vďaka čomu ju môžeme považovať za umelecky hodnotnú.

 

Je pre vás dôležité, že v Bratislave bude pre tisíce ľudí k dispozícii vaše dielo?

Skôr by som povedal, že je veľmi dôležité, že sa takéto diela realizujú, či už to robím ja alebo iní sochári a výtvarníci. Všetko, čo vzniká na základe citových hodnôt – hudba, divadlo, výtvarné umenie – je veľmi podstatné pre človeka, aby prežil. Keby sa potreba týchto citov stratila, skôr alebo neskôr by sa z nás stali roboti.

Je samozrejme dôležité aj to, čo diela vypovedajú. Mali by hovoriť o súčasnom svete, mapovať dobu, komunikovať s divákom, prinášať nové názory, pocity zo života.

 

Dielo ste vytvorili v spolupráci s Tatra bankou, ktorá dlhodobo podporuje slovenské umenie. Čo si myslíte o takejto snahe sprostredkovať diela širokej skupine ľudí?

Tatra bankou som spolupracoval už viackrát. Veľmi si vážim, že dostávam voľnú ruku v realizácii diel, ktoré na základe spoluprác vznikajú. Myslím si, že to, čo Tatra banka robí, je veľmi podstatné a potrebné. Štát sa momentálne o takéto veci veľmi nezaujíma a myslím si, že by mal. Je ušľachtilé a správne, že značky chcú takto pomôcť výtvarnému umeniu a priniesť ho spoločnosti. Za socializmu to bola úplne bežná vec, že sa časť financií na stavbu budovy použila na realizovanie nejakého diela, ktoré dopĺňalo charakter budovy. Snažím sa maximálne eliminovať detail, ktorý nepatrí do daného diela.

Asot Haas, foto: Ales Vojtasek

Ašot Haas je jedným z najúspešnejších slovenských vizuálnych umelcov. Narodil sa v Moskve, ale od ôsmich rokov žije v Bratislave. Absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je nositeľom prestížneho ocenenia Cena Galérie NOVA: Sklo 2007 a víťazom medzinárodného filmového festivalu IFF Bratislava 2006 v kategórii krátkometrážna tvorba za film „MOTHER WIT“. Svoje diela prezentoval na početných slovenských a zahraničných výstavách. Kľúčovým pre jeho tvorbu je narábanie s priestorom a jeho premenami, ktoré realizuje súbežne vo viacerých umeleckých oblastiach od maľby, grafiky, sochárstva, cez kybernetické a interaktívne umenie až po videoart.

Kultúra

Teraz najčítanejšie