Kollár vstupuje do Spolu: Matovič svojich najbližších z OĽaNO oberá o politickú budúcnosť (+ video a podcast)

Miroslav Kollár je poslanec parlamentu a primátor Hlohovca. V polovici februára opustil koalíciu aj stranu Za ľudí, teraz vstupuje do mimoparlamentnej strany Spolu. V rozhovore hovorí:

• prečo si vybral stranu s 0,8-percentnými preferenciami,
• prečo Spolu a nie napríklad Progresívne Slovensko,
• či môžu za ním ísť aj ďalší ľudia zo Za ľudí, alebo aj z OĽaNO,
• prečo si dnes už nemyslí, že vláda môže dovládnuť,
• ale aj o testovaní a očkovaní v regiónoch.

Sú to takmer presne dva mesiace, keď sme sa s vami zhovárali preto, lebo ste vystupovali zo strany Za ľudí. Tentoraz spolu hovoríme preto, lebo do nejakej strany vstupujete – konkrétne je to strana Spolu. Celkom to striedate, nie?

Nemyslím si. V mojom politickom živote je to zatiaľ len druhá strana, čo je na slovenské pomery ešte stále celkom konzervatívne číslo. Ale žarty bokom. Do veľkej politiky som vošiel možno tou ľahšou cestou, cez stranu Andreja Kisku. V čase, keď som do nej vstupoval, sa zdalo, že pôjde o široký stredový projekt, ktorý môže zásadným spôsobom ovplyvniť dianie v krajine – aj preto, že mal na čele bývalého prezidenta s jeho volebným potenciálom. Nakoniec sa ukázalo, že sme sa síce dostali do parlamentu, ale náš výtlak bol pomerne limitovaný.

A ešte ste aj prišli o lídra.

Andrej Kiska sa z politiky nakoniec stiahol a zrazu som sa ocitol v strane Veroniky Remišovej, do ktorej som teda nevstupoval. No väčším problémom – a aj dôvodom, prečo som sa ocitol mimo strany Za ľudí aj koalície – bol spôsob, ako sme my ako vládna koalícia nezvládali vládnutie. Odvíjalo sa to od Igora Matoviča, čo bol hlavný dôvod môjho odchodu.

V mojom veku som išiel do politiky s tým, že nie je mojou ambíciou presedieť štyri roky v parlamente, ale  reálne aj niečo presadiť a zmeniť k lepšiemu. Preto si myslím, že dnes je čas pripravovať sa na pomatovičovskú alternatívu – nielen proti mafii a extrémizmu, ale po aktuálnej skúsenosti aj proti nekompetentnému antisystémovému populizmu. Za dva mesiace od môjho odchodu z koalície som sa dostatočne zorientoval v tom, čo je najvhodnejšia platforma, na ktorej sa môže táto alternatíva tvoriť.

Prečo sa človek rozhodne vstúpiť do strany, ktorú by podľa posledného aprílového Focusu volilo 0,8 percenta ľudí – a, ak by som chcel veľmi rýpať, tak by som dodal, že tento výsledok je dvojnásobkom jej výkonu z februára, keď Focus strane Spolu nameral preferencie na úrovni 0,4 percenta?

Keby som chcel pokračovať v tomto vtipnom tóne, povedal by som, že som si vybral dobre, lebo som vstúpil do dynamickej strany, ktorá medzimesačne výrazne rastie. Ako som povedal, na prvý vstup do politiky som si zvolil jednoduchšiu cestu, teraz si vyberám zložitejšiu.

Ponúkala sa aj jednoduchšia, a možno logickejšia alternatíva, no povedal som si, že ak už mám urobiť druhý – a zrejme posledný pokus – tak to urobím spôsobom, ktorý budem považovať za správny. Verím, že platforma občiansko-demokratickej strany je priestor, kde sa otvárajú potenciálne možnosti aj pre ďalších ľudí, ktorí budú hľadať širšiu platformu na pôsobenie v politike.

Video: Celý rozhovor Dušana Mikušoviča s Miroslavom Kollárom, ktorý vstupuje do Spolu (autorka: Martina Koník)

Budem pokračovať v mierne skeptickom tóne: pýtal som sa, čo môže priniesť 0,8-percentná strana vám, otázka však je, čo môžete 0,8-percentnej strane priniesť vy. Aj keď ste posledný rok patrili k výraznejším poslancom, a úplne neznámym ste neboli ani pred voľbami, vlani vo februári vás krúžkovalo len 2666 ľudí. Viem, že vám to pripomínali aj v strane Za ľudí, keď ste sa uchádzali o post predsedu v súboji s Veronikou Remišovou. Ste tou hviezdou, ktorá by mohla pomôcť strane Spolu lepšie sa presadiť v prieskumoch?

Som racionálny človek, neočakávam, že po mojom vstupe do strany Spolu budeme mať 4 percentá namiesto 0,8. Na druhej strane, to, ako sa narábalo s mojimi preferenčnými hlasmi na sneme strany Za ľudí, bolo pre mňa zaujímavou a rýchlou skúsenosťou z politiky. Keď som do strany Za ľudí vstupoval a premýšľal nad tým, kde bude moja rola a kde tejto strane pomôžem, bral som to tak, že tie „výstavné kone“ máme a ja nemám problémy byť ťažným koňom.

Robil som na programe a pomáhal budovať štruktúry, bol som krajským predsedom. Nepracoval som na svojej osobnej kampani. Po voľbách sa ukázalo, že máme žetónov menej, ako sme si mysleli, a zrazu sa podľa krúžkov prideľovali aj parlamentné kancelárie z pohľadu ich veľkosti…

…naozaj?

Povedzme, že to je taká metafora toho, čo sa v strane dialo. Pochopil som vďaka tomu, ako sa hra hrá. V strane Spolu budem zrejme pre mnohých najviditeľnejšou tvárou, lebo som poslancom Národnej rady. No keď sa pozriete na predsedníctvo strany, nie sú tam ľudia bez politickej minulosti a výtlaku. Predseda strany Juraj Hipš je expert na vzdelávanie a školstvo, sú tam dvaja veľmi kvalifikovaní europoslanci Vladimír Bilčík a Michal Wiezik, viaceré bývalé poslankyne Národnej rady, či známy environmentalista Erik Baláž, ktorý v parlamentných voľbách prekrúžkoval aj zakladateľa strany Mira Beblavého. Nie je to „no name tím“.

Prečo Spolu a prečo nie Progresívne Slovensko, kam vstúpil váš kolega, poslanec Tomáš Valášek?

Rozhodnutiu Tomáša Valáška plne rozumiem, veľa sme spolu hovorili a nejaký čas sa aj koordinovali. Situáciu vyhodnotil zrejme tak, že vzhľadom na jeho aktuálnu poznateľnosť a zahraničnopolitické témy, ktorým sa venuje a ktoré bežne nebývajú také atraktívne, ako je to teraz vďaka Sputniku či vzťahu Ruska a strednej Európy, je preňho lepšou voľbou Progresívne Slovensko. Verím, že budeme v spolupráci pokračovať, lebo aj keď ja som do PS-ka nešiel, na nejaký typ spolupráce sme odsúdení.

Okej, ale prečo Spolu?

Má to niekoľko rozmerov. Keby som nemal za sebou sedem rokov primátorovania, možno som teraz v PS-ku. Vďaka siedmim rokom praktickej politiky v komunále a roku v parlamente je mi dnes prostredie a zázemie strany Spolu bližšie. Vnímam ho ako viac praktické a menej „aktivistické“. No má to aj hodnotový rozmer. Aj keď už zďaleka nie som takým pravičiarom, akým som bol predtým, než som sa stal primátorom, tak stále som človek, ktorý je viac v strede ako vľavo.

Chápem to tak, že nie ste už síce pravičiar, ale ešte nie ste taký ľavičiar ako progresívci?

Povedzme. A posledný rozmer, posledné tri-štyri týždne sledujem, aké témy a akým spôsobom komunikuje Progresívne Slovensko. Určite sa vo väčšine zhodneme, ale mám pocit, že v situácii, keď je krajina vystresovaná rokom pandémie a rokom vládnutia Igora Matoviča, ľudia potrebujú skôr nádej a pokojnejšiu politiku ako politiku, ktorá predsa len viac tlačí na istý typ spoločenského konfliktu.

Hoci je tento konflikt legitímny a hodnotovo podložený, tak mám pocit, že krajina dnes potrebuje trochu niečo iné. Z tohto pohľadu mi Spolu príde ako stabilnejšia a rozvážnejšia platforma na budovanie alternatívy, ktorú dnes Slovensko potrebuje.

Čiže v Spolu to bude menej kultúrno-etické?

Myslím si, že áno. Cieľ máme s PS-kom z veľkej časti rovnaký, rovnako chceme byť modernou európskou demokratickou stranou, ktorá má absolútne jasno v ľudskoprávnych otázkach, rodových, civilizačných či kultúrno-etických témach. Možno len budeme hľadať inú cestu, ako sa dopracovať k obdobnému výsledku.

Nie je to v skutočnosti tak, že obaja s pánom Valáškom viete, že Progresívnemu Slovensku a strane Spolu tak či tak nezostáva nič iné, ako sa do budúcna spojiť, a toto vaše rozdelenie je tak trochu len naoko, aby ste si potom mohli opäť slávnostne podávať ruky?

Určite nie. Dokonca, aj keď nechcem vynášať zvnútra, moje rozhodnutie nenašlo úplne priateľskú odozvu u všetkých mojich známych. Ale zároveň to nemení nič na tom, že na konci dňa, v nejakom formáte a čase, budeme možno musieť spolupracovať. Dosť to závisí od toho, koľko času nám všetkým dá minister financií. Či máme tri roky, rok alebo pol roka do predčasných volieb. Od toho sa bude odvíjať úzkosť a načasovanie budúcej možnej spolupráce.

Expremiér Igor Matovič spojil váš a Valáškov odchod so Sputnikom a vládnou krízou – proti čomu ste sa ohradili, lebo vy ste odišli ešte pred koaličným konfliktom – ale povedal aj, že ste hľadali zámienku na odchod do Progresívneho Slovenska. Okej, vy tam nie ste, ale nemá tak trochu pravdu v tom, že váš odchod z koalície bol len otázkou času?

Toto jeho tvrdenie ukázalo, že je rovnako biedny politológ, ako bol premiér. Moja motivácia, prečo som išiel do politiky, bola úplne rovnaká ako v prípade Igora Matoviča: ukončiť vládnutie Roberta Fica a začať dávať krajinu dokopy. Jasné, nečakali sme, že príde pandémia, ale šokovala ma miera amaterizmu a chaosu pri manažovaní vlády. Mal som pred časom debatu s Edom Hegerom, ktorý ešte ako minister financií prišiel do parlamentu na Hodinu otázok zodpovedať otázky, ktoré som položil Igorovi Matovičovi. Povedal som mu vtedy, že keby bol premiér, vydržíme spolu štyri roky. Bohužiaľ, stal sa ním až po mojom odchode.

Som primátorom, bol som dolu s ľuďmi v území. Zlý manažment boja proti pandémii v podaní Igora Matoviča nás nestál len peniaze, ale aj ľudské životy. Preto som z koalície odišiel. Ale nebolo to tak, že by som od začiatku hľadal dôvody, kedy a ako odísť, už preto, že chápem, že poslanec koalície má úplne iné možnosti, ako riešiť problémy. Každý normálny člen koalície sa snaží v nej zostať čo najdlhšie, ako sa dá.

Neumocní vaše rozhodnutie vstúpiť do Spolu Matovičov dojem, že sa proti nemu sprisahali liberáli a progresívci, ktorí sa nezmierili s výsledkom volieb, a vaša niekoľko mesiacov trvajúca kritika zvnútra koalície bola súčasťou tohto premysleného plánu?

Podporovať tento konšpirátorský a sprisahanecký naratív je scestné. Bol som v živote pri mnohých dôležitých udalostiach a videl som, aký typ náhody bol pri ich vzniku. Preto viem, že „ex-post“ konšpiračné zdôvodnenia sú naozaj len konšpirácie. A druhá vec, ak by to tak bolo, nesedeli by vaše pochybnosti o výtlaku mňa a Tomáša Valáška. Ak by sme boli schopní spôsobiť takúto vládnu krízu, bol by náš politický vplyv asi výrazne inde.

Mohli ste byť len takým bočným dejom. V príbehu, o ktorom sú presviedčení niektorí priaznivci OĽaNO, progresívci bojovali na rôznych frontoch a v rôznych inštitúciách.

Určite môžem vylúčiť, že by som komunikoval s Progresívnym Slovenskom a so stranou Spolu ešte pred mojím odchodom z koalície. Môj odchod bol rozhodnutím, ktoré vyplývalo z fungovania Igora Matoviča.

Povedali ste, že čas na vytvorenie budúcej alternatívy sa odvíja od toho, koľko vám ho dá nový minister financií. Ešte pred dvomi mesiacmi ste na otázku, či koalícia vydrží celé štvorročné volebné obdobie, odpovedali: „V nejakej podobe na pôdoryse tohto parlamentu vláda dovládne štyri roky.“ Už si to teda nemyslíte?

Bol som o tom presvedčený, ale prekvapilo ma, čo sa stalo v posledných týždňoch. A neprekvapila ma ani tak miera konfliktu, ktorú bol schopný vyeskalovať Igor Matovič, aj keď ani mne nenapadlo, že pošle vojenské lietadlo a dovezie Sputnik. Šokovalo ma – ak to teda nie je súčasť nejakého rozfázovaného plánu, ako Igora Matoviča postupne vytlačiť – kam až zašli jeho najbližší kolegovia v OĽaNO, aby ho podržali.

Oni musia vedieť, že to, čo robí Igor Matovič, ťahá dole nielen krajinu, ale aj ich samých oberá o politickú budúcnosť. Stále verím, že v istej fáze budú schopní ho zastaviť a vytlačiť z vládnej koalície – vtedy by koalícia v nejakom formáte a s nejakým počtom ľudí vedela dovládnuť. No ak toto bude pokračovať dlhodobo, predstaviť si to neviem.

Keď ešte predsa len odbehnem k strane Spolu, po volebnom neúspechu vo februári 2020 a odchode Miroslava Beblavého sa strana výrazne zmenila – dnes je to skôr taká partaj zelených aktivistov. Ste vôbec dostatočne „eko“ pre ľudí ako Juraj Hipš či Erik Baláž?

Myslím si, že som. Mali sme debatu s kolegyňami zo strany a zistili sme, že rok predtým, ako sa narodili, teda v roku 1988, som už mal preukaz Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Zelené témy sú moje celoživotné témy, akurát, že kým v mladosti som ich riešil aktivistickým spôsobom, dnes ich riešim viac prakticky.

Mám za sebou rozhovory s Erikom Balážom a pochopil som, že aj on je praktický človek a jeho riešenia na ochranu lesov sú veľmi konkrétne. Zelene témy sú úplne legitímnou „nohou“ strany Spolu, no treba povedať, že mojou ambíciou je pomôcť budovať túto stranu ako normálnu plnoformátovú stranu s jasným názorom a riešením na všetky zásadné problémy v spoločnosti, teda nielen na školstvo a environmentálne otázky.

Vravíte, že pre skôr mestských či skôr liberálnych voličov zo strednej vrstvy treba vytvoriť alternatívu so silou 10 až 15 percent. Napísali ste: „Je úlohou všetkých občianskych demokratov dohodnúť sa, pomenovať, v akej krajine chceme žiť, a postaviť silný program a dôveryhodných a voliteľných nositeľov tém.“ A asi by to teda chcelo aj lídra, nie?

Nepochybne. Keďže nevieme, koľko budeme mať času do volieb, tak platí, že čím skôr sa otvorí politický priestor na budovanie alternatívy, tým lepšie. Aj ja som mohol ešte niekoľko mesiacov sedieť v parlamente a nerobiť nič, ale radšej som začal robiť na takejto platforme. Áno, začať od 0,8 percenta je takmer to isté ako začať od nuly, ale v strane Spolu sú ľudia, na ktorých sa dá stavať. A samozrejme, otázka lídra bude otvorenou vecou, ak sa objaví človek, ktorý dokáže sám na svoju osobu naviazať štyri-päť percent. Radi sa s ním budeme baviť.

Dnes je väčšina strán postavená okolo svojich lídrov, no často to býva aj ich prekliatím. V strane Za ľudí sme si to zažili. Keď nám začali útočiť na Andreja Kisku, takmer sme sa nedostali do parlamentu, aj keď za ním stál silný tím. Druhý problém je, že lídrov so zásadným výtlakom dnes na slovenskej politickej scéne veľa nie je.

Máte sľúbené nejaké miesto v straníckej hierarchii?

Neriešil som to. V zmysle stanov som kooptovaný do predsedníctva. Na jeseň bude mať strana snem, čo je celkom férové. Za pol roka by sme mohli vedieť ukázať, či sa darí posúvať stranu dopredu. Podľa toho bude jasné, či budem alebo nebudem mať právo uchádzať sa o nejakú stranícku funkciu.

Kto okrem ľudí z PS a Spolu by sa mal stretnúť v budúcej platforme, o ktorej hovoríte? Lebo už pred rokom sme videli, že len spojenie PS a Spolu na 10 až 15 percent stačiť naozaj nemusí.

Keď sa pozerám na to, kto by mohol takémuto projektu pomôcť, vidím viacero skupín ľudí. Zaujímavou skupinou môžu byť jednotliví nespokojní poslanci zo strán vládnej koalície. Vieme, že vo väčšine strán, snáď s výnimkou Sme rodina, takí sú a niektorí sú zároveň s nami hodnotovo kompatibilní. To je dôležité, lebo to posledné, čo by som chcel, by bolo budovať „Za ľudí 2“.

To sme si vyskúšali a zistili sme, že široko rozkročená strana „od nevidím do nevidím“ nefunguje. Zaujímavými skupinami ľudí by mohli byť tí, ktorí po roku pandémie požívajú vysokú vážnosť v spoločnosti, lebo ukázali, že sa vedia o ľudí postarať. To sú osobnosti zo samospráv a z vedeckej brandže.

Ale žiadny ďalší pokus o stranu starostov nechystáte, či áno?

Nie, vôbec nie. Konzistentne hovorím, že samostatná strana starostov nie je dobrý nápad. Máme viacero tém, ktoré nás v poslednom roku spojili, či už ide o zvládanie pandémie či správanie sa štátu voči samosprávam, no máme zároveň strašne veľa vecí, ktoré nás rozdeľujú. Ale téma rekonštrukcie štátu a posilnenia samospráv bude jednou z nosných.

Pôjdu za vami ďalší poslanci zo strany Za ľudí?

Nemám s mojimi bývalými kolegami tento typ komunikácie. Vo chvíli, keď som zo strany odišiel, prestal som s nimi o straníckych veciach debatovať. Aj dianie počas vládnej krízy, debaty o troj- a štvorkoalícii, som sledoval skôr cez médiá a z úzadia. Nerobím medzi ich poslancami aktívny headhunting.

Počas vládnej krízy v marci ste na Facebooku zverejnili fotografiu s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou, ktorá pred časom odišla z SaS. S ňou ste v kontakte?

Mali sme nejaké debaty, aj sme k nejakým veciam zaujímali spoločné stanovisko. Posledné týždne nemáme taký intenzívny kontakt, ako sme mali mesiac po mojom odchode z koalície.

Kládol som rovnakú otázku Tomášovi Valáškovi, spýtam sa aj vás. Ako sa zachováte pri hlasovaní o dôvere vláde Eduarda Hegera?

Schvaľujeme programové vyhlásenie novej vlády. Ak bude rovnaké ako pred rokom, nebudem môcť zaň hlasovať, aj keď som sa vtedy na ňom podieľal a hlasoval som zaň. Dôvod je jednoduchý, za ten rok sa v krajine udialo strašne veľa. Ak by na to nové programové vyhlásenie nereagovalo, tak by nezodpovedalo aktuálnej situácii. Chcel by som zároveň vyzvať vládnu koalíciu, aby poslancom neposlali programové vyhlásenie 24 hodín pred hlasovaním, ako sme to mimochodom často robili počas posledného roka. Je to vážny dokument, ktorý si treba zanalyzovať.

Hlasovanie o dôvere vláde nie je len o programovom vyhlásení, ale aj o postoji k personálnemu obsadeniu vládneho kabinetu.

Presne tak. Je tam kopu ľudí, ktorých prácu si vážim, no neviem si predstaviť situáciu, že by som ako človek, ktorý odišiel z koalície, kde bol predsedom vlády Igor Matovič, podporil vládu, kde je Igor Matovič podpredsedom. Považoval by som to za absurdný politický krok.

Má Eduard Heger šancu byť dobrým premiérom Slovenska, ktorý nebude v tieni Igora Matoviča?

Myslím si, že Edovi Hegerovi každým dňom dochádza, aká príležitosť, ale aj zodpovednosť je byť premiérom. Nemôže dlhodobo robiť rozhodnutia, ktoré nie sú jeho, ale niesť ako premiér za ne zodpovednosť. To je príliš vážna vec. Preto sa nádejám, že sa vplyv Igora Matoviča postupne bude zmenšovať, a ak nie, a on bude príliš tlačiť na pílu, tak sa mu zvyšok OĽaNO postaví.

Zrejme sa poznáte aj s poslancami OĽaNO, cez víkend ste boli protestovať pred ruskou ambasádou s Andrejom Stančíkom. Nie je časť klubu z Matoviča už frustrovaná?

Vnímam istú frustráciu, ale tak ako v prípade Za ľudí, nemáme nejako mimoriadne aktívnu komunikáciu na tému odchodov alebo niečoho podobného.

Mohlo by sa stať, že nejaký poslanec OĽaNO prestúpi do strany Spolu?

Úprimne? Vidím tam niekoľko ľudí, ktorých by som aj rád u nás videl, lebo si myslím, že v OĽaNO sú omylom.

Menujte.

Prečo by som im robil zle? Je asi čitateľné, kto predstavuje liberálne krídlo OĽaNO. O kolegov z kresťanských spoločenstiev v OĽaNO sa uchádzať nebudeme.

Aj keď Igor Matovič spájal váš odchod so Sputnikom, vy osobne ste vo februári buchli dverami aj pre nekonečný cyklus plošného antigénového testovania. Napríklad posledný víkend ste otestovali vyše 5600 ľudí a našli 6 pozitívnych. Viete to vyčísliť, koľko to napríklad vo vašom meste stojí? Koľko stojí vyhľadanie jedného pozitívneho?

Reálne stojí štát testovanie jedného človeka asi 9 eur. Päť eur platí samosprávam, asi štyri eurá stojí jeden test. My sa paradoxne nemôžeme až tak sťažovať, lebo procesy máme nastavené tak efektívne, že dnes už neminieme toľko peňazí, koľko nám štát za antigénové testovanie zaplatí.

Takže na tom už zarábate?

V úvodzovkách na tom zarábame, ale peniaze investujeme do covidových vecí, napríklad platíme administrátora v očkovacej ambulancii. Aby som odpovedal na vašu otázku, za posledný víkend sa na antigénové testovanie v Hlohovci minulo asi 50-tisíc eur, našli sme šiestich pozitívnych, takže rádovo štát zaplatil 9-tisíc eur za nájdenie jedného pozitívneho.

Je to absurdné. Od januára sme testovali už dvanásťkrát, mali sme teraz jubilejného 70-tisíceho otestovaného človeka v tomto kalendárnom roku. A robíme to z jediného dôvodu, preto, lebo štát ľuďom predpisuje testy. Opakovane hovorím, aby sme plošné testovanie konečne zastavili.

U vás v meste aj očkujete, vakcínou Moderna na mestskej poliklinike. Aký záujem registrujete tam, mávate problém s nedostatkom prihlásených?

Nemávame. Očkovacia ambulancia funguje v pracovné dni s kapacitou sto ľudí denne plus desať náhradníkov. Možno je to aj atraktívnejšie tým, že očkujeme Modernou. Zatiaľ nemáme problém s dopytom ľudí po očkovaní.

Čo by mohol štát urobiť pre to, aby zaočkovanosť vo vyšších vekových skupinách bola lepšia? Pomohlo by, keby sa – aspoň komunikačne – do kampane vložili obvodní lekári, volali svojim pacientom a hovorili s nimi o očkovaní?

Náladu spoločnosti a ochotu sa očkovať sme pokazili my politici tým, ako sme spochybňovali očkovanie či niektoré z vakcín. Moja praktická skúsenosť hovorí, že ľudia zmenia názor len vtedy, keď majú vážnu skúsenosť s covidom v bezprostrednom okolí.

Poviem vám jeden príklad, mám vo svojom okruhu známych seniorku, ktorá sa dala zaočkovať Astrou. Jej priateľka jej pomerne výrazne vynadala, prečo bola taká hlúpa a dala si Astru, a že ona si počká na Sputnik. Bohužiaľ sa Sputniku nedočkala, lebo o dva týždne na covid zomrela. Dnes všetci jej rodinní príslušníci ľutujú, že ju nedali zaočkovať.

Patríte k politikom, ktorí sa nechali očkovať vakcínou AstraZeneca. Mali ste možnosť si vybrať? Niektorí ministri či poslanci ako súčasť kritickej infraštruktúry, zdá sa, dostali Pfizer.

Ako poslanec Národnej rady som sa mohol dať zaočkovať o niekoľko týždňov či mesiacov skôr. Túto možnosť som nevyužil, prihlásil som sa do bežného systému, keď klesla hranica na 50 plus. O dva týždne som dostal termín a bol som sa zaočkovať Astrou.