Denník N

Do Bratislavy prišiel Pavol Naď v januári na stáž, v apríli ho zvolili za prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Košický krajský sudca získal v súdnej rade jednoznačnú podporu. Vo voľbe kandidáta na predsedu Najvyššieho správneho súdu ho podporili všetci prítomní členovia. Posledné slovo bude mať prezidentka.

Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane pre verejnosť pomerne neznámy košický krajský sudca Pavol Naď. V januári prišiel do Bratislavy na stáž do správneho kolégia Najvyššieho súdu, po utorkovom hlasovaní súdnej rady ho čaká sťahovanie do hlavného mesta.

Naď získal sedemnásť hlasov, zvolili ho teda všetci prítomní členovia súdnej rady. Na voľbe chýbala len sudkyňa Marcela Kosová.

Posledné slovo bude mať teraz prezidentka Zuzana Čaputová. Ona rozhodne, či Naďa do novej funkcie na päť rokov vymenuje.

„Som poctený hlasovaním súdnej rady. Je to pre mňa silný záväzok,“ reagoval stručne na zvolenie kandidát.

Ťažký začiatok

Sudca košického súdu nemal vo voľbe protikandidáta, takže to, že ho súdna rada zvolí, sa dalo očakávať. Pokaziť si to mohol len počas verejného vypočutia a to sa nestalo.

Naďa čaká náročné obdobie, za všetko hovorí skutočnosť, že v tejto chvíli nie je jasné ani to, kde v Bratislave bude Najvyšší správny súd sídliť. Zriadený je od januára tohto roka s tým, že fungovať začne od augusta. Počítalo sa s tým, že bude mať tridsať sudcov, už teraz je zrejmé, že na začiatku fungovania ich bude menej.

Najvyšší súd. Foto – TASR

Na začiatku sa počíta s tým, že sudcovia budú pracovať v budove Najvyššieho súdu, ten však čaká rozsiahla rekonštrukcia, čo znamená, že začiatkom budúceho roka by sa súd mal opäť sťahoval. Naď vie, že by Najvyšší správny súd mal mať vlastnú budovu, nemal však ešte mandát o tom s nikým rokovať.

Výberom na sudcu prešiel hladko

Sympatie mnohých si získal tým, že sa najskôr prihlásil na sudcu Najvyššieho správneho súdu a z tohto výberového konania neodstúpil, ani keď sa stal kandidátom na predsedu, hoci mohol. Po zvolení by totiž mal istotu, že sa sudcom súdu stane.

Minulotýždňovým výberovým konaním prešiel úplne hladko. Hlasovalo za neho všetkých 14 prítomných členov rady.

„Prihlásil som sa do výberového konania na sudcu, úprimne sa tešiac, že táto inštitúcia vznikla. Nevedel som si predtým ani len predstaviť, že by po roku 1989 niektorá z vládnych garnitúr pristúpila k takému vážnemu kroku,“ povedal Naď. Vznik Najvyššieho správneho súdu označil za sviatok.

Jeho bezproblémové zvolenie za predsedu naznačovalo už to, kto ho navrhoval za kandidáta. Bola to sudcovská rada košického krajského súdu, ale aj dvaja členovia súdnej rady, mimochodom, takisto Košičania. Pod Naďovu kandidatúru sa nezávisle od seba podpísali predseda súdnej rady Ján Mazák aj sudca Naďovho domovského súdu Martin Michalanský.

Mazák po zvolení Naďa reagoval slovami, že ide o ďalší dôležitý krok k sfunkčneniu súdu. „Súdna rada zvolila kandidáta, ktorý disponuje vysokou úrovňou profesionality, pevným morálnym profilom a jasnou predstavou, ako riadiť Najvyšší správny súd v neľahkom období jeho založenia a ‚štartu‘ v súdnom systéme,“ dodal predseda súdnej rady.

Naď v motivačnom liste priznal, že pôvodne nemal ambíciu kandidovať na predsedu nového súdu. Dodal, že „predložené návrhy vnímam od samého počiatku s veľkou pokorou“.

Cez prokuratúru, k advokácii až do súdnictva

Naď postupne v kariére prešiel prokuratúrou, advokáciou a napokon sa stal sudcom. U právnikov to nie je úplne bežné, a tak musel vysvetľovať, prečo takto menil povolania.

Prokurátorom sa stal pred rokom 1989. Hoci to bolo v tomto prostredí pomerne bežné, do komunistickej strany nevstúpil. „Považoval som sa za progresívneho prokurátora,“ hovorí o sebe. Ako 28-ročný sa stal okresným prokurátorom v Michalovciach. „Bolo to veľmi ťažké, hoci inšpiratívne obdobie. Boli tam vtedy silné tlaky, aby sme boli po vôli a podieľali sa na nejakých odplatách revolučnej premeny. Zvládli sme to,“ dodal Naď.

Potom začal pociťovať sklamanie z vývoja, pretože ako priznal, po roku 1990 sa na prokuratúre „nič výnimočné neudialo“. Naopak, na monokratickom princípe jej riadenia sa naďalej zotrvávalo. A to ho viedlo k tomu, aby z prokuratúry odišiel do advokácie.

Pavol Naď (59)

  • vyštudoval Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach, ktorú absolvoval v roku 1984;
  • po škole začínal ako právny čakateľ na prokuratúre;
  • 1987 – 1990 bol prokurátorom Krajskej prokuratúry v Košiciach, a to v oddelení všeobecného a občiansko-súdneho dozoru;
  • 1990 – 1992 bol okresným prokurátorom v Michalovciach;
  • 1993 – 2006 advokát;
  • 2006 sa stal sudcom Okresného súdu v Michalovciach;
  • 2007 prešiel na Krajský súd v Košiciach, kde začal pôsobiť v správnom kolégiu;
  • od roku 2014 je predsedom správneho kolégia;
  • 2021 je na stáži na Najvyššom súde;
  • v rokoch 2013 až 2016 bol členom disciplinárneho senátu.

Advokátom bol viac než trinásť rokov. „Môžem povedať, že som vykonával túto činnosť spôsobom, ktorý môžem hodnotiť za úspešný,“ skonštatoval.

Opäť však pociťoval potrebu istej zmeny. Tá súvisela najmä s tým, aby konal len podľa svojich predstáv o spravodlivosti, nie klientových. A tak sa prihlásil za sudcu, ktorým sa stal v roku 2006.

Stal sa slovenským Baxom

„Navrhnutý kandidát postupuje pokojne, uvážlivo, kultivovane a dôstojne,“ predstavila sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach svojho kolegu. Pripomenuli, že Naď v profesionálnom aj súkromnom živote dôsledne dodržiava princípy sudcovskej etiky. „Jeho odborné, osobnostné a morálne kvality ho predurčujú na dôstojné pôsobenie vo funkcii predsedu Najvyššieho správneho súdu,“ dodali.

„Dochvíľnosť, komunikatívnosť a zmysel pre tímovú prácu,“ sú vlastnosti, ktoré na sebe vyzdvihol Naď.

Bude to stačiť? Nový súd má vzor v českom Najvyššom správnom súde, ktorý vznikol v roku 2003. Jeho prvým predsedom bol Josef Baxa. Podarilo sa mu vybudovať súd na zelenej lúke a urobiť z neho uznávanú a rešpektovanú inštitúciu.

Nový člen súdnej rady Ľudovít Bradáč kandidátovi pripomenul, že ak vo voľbe uspeje, stane sa „slovenským Baxom“. Pýtal sa ho, aké silné osobné vlastnosti by mal mať, aby túto rolu zvládol.

„Som vychovaný v duchu, že prioritne v mojich povahových rysoch dominujú veci, ktoré súvisia s priamosťou, čestnosťou, priateľskosťou, prirodzenosťou a kolektívnou formou vnímania práce. Všetky tieto svoje vlastnosti by som rád pretavil do pôsobenia,“ odpovedal Naď.

Čaká sa na sudcov Najvyššieho súdu

Pôvodne mala súdna rada rozhodovať o úplne inom kandidátovi. Na post prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu kandidoval predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek, ktorý sa však kandidatúry napokon vzdal.

Urobil tak, keď videl, že do výberového konania na sudcov nového súdu sa prihlásili len piati sudcovia pôsobiaci v správnom kolégiu Najvyššieho súdu. Počítal pritom s koncepciou, že práve títo sudcovia sa stanú základom tridsaťčlenného Najvyššieho správneho súdu. Len s piatimi si to nevedel predstaviť.

Medzičasom predseda súdnej rady vyhlásil druhé výberové konanie a počíta sa ešte aj s tretím kolom. V tom druhom sa už prihlásili siedmi sudcovia z Najvyššieho súdu a jedna kandidátka, ktorá je na stáži.

Naď otvorene hovorí, že na rozbeh potrebuje vytvoriť na novom súde aspoň sedem trojčlenných senátov, teda 21 sudcov. Jeho predstava je, že v týchto senátoch by boli dvaja sudcovia pôvodne z Najvyššieho súdu a jeden „nesudca“ alebo sudca z nižších súdov.

„Sedem senátov je istá hranica, ktorá znamená únosnosť pre prvé obdobie fungovania súdu,“ povedal pred súdnou radou.

Nezačnú s čistým stolom

Zákon totiž počíta s tým, že od augusta prejde na Najvyšší správny súd celá agenda správneho kolégia Najvyššieho súdu. Momentálne je to 1914 spisov, čo „nie je málo“, ako dodal Naď. Ak by v auguste mal súd 21 sudcov a k tomu aj potrebný počet asistentov, tak sa táto agenda dá podľa neho zvládnuť. „Síce s veľkým vypätím, ale dalo by sa to,“ myslí si.

Okrem toho súdu pribudne aj nová agenda. Stane sa aj disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov, exekútorov aj notárov. Čo však s disciplinárnymi konaniami, ktoré doposiaľ spadali pod súdnu radu? „Som zdržanlivý pri prebratí agendy disciplinárnych senátov,“ dodal.

Problémom je, že disciplinárne konania sa riadia analogicky podľa trestného poriadku. Pri prechode na nový súd by teda mohlo byť spochybnené právo na zákonného sudcu a to by následne mohlo ohroziť jednotlivé rozhodnutia.

Mnohí vnímajú Najvyšší správny súd práve cez disciplinárnu agendu. Naď hovorí, že jeho predstava je taká, že v disciplinárnych veciach nemá byť súd žiadnym „likvidačným“ súdom. Domnieva sa však, že by jeho rozhodnutia mali pôsobiť aj preventívne do budúcnosti.

Najvyšší správny súd:

  • prezýva sa aj malý ústavný súd;
  • začne fungovať od 1. augusta 2021;
  • jeho sídlo bude v Bratislave;
  • mal by mať 30 sudcov, ich plat bude 1,3-násobkom platu poslanca, čiže zhruba 4200 eur;
  • okrem sudcov, ktorí sa venujú správnemu súdnictvu, sa o posty budú môcť uchádzať aj nesudcovia, čiže právnici z mimojustičného prostredia, napríklad advokáti či akademici;
  • kandidáta na predsedu a podpredsedu súdu volí súdna rada, ktorá ho potom navrhne na vymenovanie prezidentke;
  • správne súdnictvo rieši spory so štátom, teda žaloby týkajúce sa úradných rozhodnutí, napríklad daňových, stavebných atď., rozhoduje aj o rozpustení politických strán;
  • agendou nového súdu bude aj časť volebných sťažností;
  • bude súčasne aj disciplinárnym súdom vo vzťahu k sudcom, prokurátorom a zrejme aj ďalším právnickým profesiám (notári, exekútori).

Najvyšší správny súd

Slovensko

Teraz najčítanejšie